Úspešná reedičná séria albumov Vladimíra Mišíka sa tento rok dočkala svojho 4. pokračovania. Podobne ako v prípade predchádzajúcich dvoch albumov reeditovaných v rokoch 2020, resp. 2022, i ďalší počin z Mišíkovej výnimočnej štúdiovej diskografie nesie iba minimalistické číselné označenie.

Rovnako ako debut, "Dvojka" i "Trojka" aj nahrávka číslo 4 dostala dôkladnú remasteringovú starostlivosť v štúdiu SONO i "heavy" gramáž LP verzie. Osmičku overených songov, ktoré sa na album Vladimír Mišík, ETC...4 zmestili, si tak môžeme užiť naplno aj s obalom doplneným kedysi zakázanou titulkou Karla Halouna.

"Dopadlo to výborne, skalní mišíkovci sú len trochu v šoku. Stonesovsko-bluesovo-kozumplicové časy sú preč. Ešte nikdy sa ETC... tak nepohrali so štúdiovými možnosťami (ak si trebárs pretiahli nahrávacie frekvencie a skladali sa potom zo svojho...), uskutočňujúc prepestré aranžmánske nápady; všetky tie mixáže, zlievanie nástrojových zvukov do nových, neobvyklých vrstvení a rozkladanie do jemných 'priznávok', stereoefekty s 'prelievaním' gitár z kanálu do kanálu atď. To je to, o čo tu ide – vymysleli moderný, nie však módny, nezameniteľný zvuk, pri všetkej farebnosti jednoliaty v hudobnom myslení," napísal okrem iného vo svojej recenzii "Štvorky" v Gramorevue 2/1988 Jan Rejžek.

Jeho (zaslúžene) pochvalné slová na adresu albumu i samotných muzikantov, teda Vladimíra Mišíka a vtedajšieho ETC… v zložení Jan Hrubý, Jaroslav "Olin" Nejezchleba, Petr Skoumal, Stanislav Kubeš, Vladimír "Guma" Kulhánek a Pavel Skala, zároveň trefne opisujú i pomerne razantnú premenu v porovnaní s predchádzajúcimi nahrávkami.

Na spoľahlivo silných melódiách, kvalite textov (tentokrát pätkrát od Jiřího Dědečka, po jednom od Jana Buriana, Josefa Šimona a Mišíka spoločne s Evou Rudyšarovou) a jedinečnom speve sa nič nezmenilo. Piesne na Mišíkovej "Štvorke" však dostali elektronický kabát módneho strihu, vrátane inštrumentálnych predohier. Klávesy a bicie tak vykazujú významnú počítačovú podporu, porovnateľnú so synth fantáziami Thomasa Dolbyho (Doteky) či rytmickou údernosťou Petra Gabriela (Návštěvní den). Zvuk tak možno prekvapil svojou modernosťou, ktorá bola ale implementovaná umne a citlivo – tak, aby zostal zachovaný veľmi typický sound ETC…

Nezávisle od zvuku zostalo zachované i charakteristické inteligentné pesničkárstvo, ktoré si svoju vysokú kvalitu i presahy ďaleko za hranice hudby drží aj bezmála 40 rokov po prvom vydaní. Svoj hlboký význam si stále držia tiež slová, ktoré Vladimír Mišík predniesol v rozhovore s Vladimírom Vlasákom pre časopis Melodie vydaný v marci 1989: "Je fakt, že nikto z pesničkárov problémy spoločnosti nevyrieši. Ale pesničkári sú tu na to, aby z celého svojho srdca spievali o situáciách, ktoré ich i nás trápia. Ľudia o problémoch samozrejme vedia a vidia ich, ale keď o nich ešte budú počuť, je šanca, snáď i nádej, že o nich budú viac premýšľať…"

Informácie a fotografie redakcii Hudba.sk poskytla Adriana Nievelt z vydavateľstva Supraphon.