"Nie je len jediná správna hudba, ale množstvo hudieb a kultúr, ktoré sa chcú identifikovať a vyslovovať a majú na to plné právo," túto múdru vetu povedal v rozhovore pre Hudba.sk známy slovenský hudobný skladateľ Vladimír Godár. Práve dnes oslavuje 60 rokov, všetko najlepšie!

Vladimír Godár sa narodil 16. marca 1956 v Bratislave, kde absolvoval štúdiá na Konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Od roku 1979 bol odborným redaktorom redakcie hudobnín a kníh o hudbe vydavateľstva Opus a externým pedagógom na VŠMU. Po študijnom pobyte vo Viedni (1988–1989) pôsobil v Ústave hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied (SAV). Pracoval ako vedúci redaktor časopisu Slovenská hudba, prednášal na katedre estetiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave, bol riaditeľom vydavateľskej sekcie Národného hudobného centra, riaditeľom vydavateľstva Scriptorium musicum a pedagógom skladby na Akadémii umení v Banskej Bystrici (2001–2007).

V rokoch 1993-1994 bol sídelným skladateľom Slovenskej filharmónie, je tiež spoluzakladateľom občianskeho združenia Albrechtina. Dlhoročný prezident festivalu vážnej hudby Bratislavské hudobné slávnosti (BHS) je známy aj ako autor hudby k filmom režiséra Martina Šulíka (Neha, Všetko čo mám rád, Záhrada, Orbis Pictus, Krajinka, Cigán). Vo svojej knihe Rozhovory a úvahy (2006) Vladimír Godár ako človek s nesmierne širokým záberom záujmov od filozofie a literatúry až po históriu spája svet hudby a spoločnosti, v ktorej súčasná, najmä slovenská hudba, žije.

Jeho dielo Mater predstavuje jedno z najvýznamnejších diel súčasnej slovenskej vážnej hudby. Je plné emócie, napätia, nádherných melódií a vynikajúcich hudobníckych výkonov. Godár ho pojal ako poctu k žene - matke. Dielo nabité tradíciou a históriou zaujme aj nereligióznych poslucháčov. Väčšinu skladieb, ktoré tvoria komponovaný celok, zložil Godár priamo pre výraznú osobnosť českej alternatívnej hudobnej scény Ivu Bittovú. Interpretuje ho ako sólistka so súborom starej hudby Solamente naturali.

 
Mimoriadne úspešné hudobné dielo získalo aj medzinárodné uznanie. Album Mater distribuovali po celom svete a predalo sa ho vyše 10-tisíc nosičov, čo je v tomto žánri mimoriadny úspech. Samotný Godár však nepovažuje svoju najznámejšiu nahrávku za tú najlepšiu. "Osobne mám radšej druhé CDčko, Querela Pacis, ktoré vyšlo tiež u Pavla Maruščáka v jeho Pavian Records. Tu som mal viac času na premyslenie celku. Nahrávka nemala taký ohlas, azda preto, lebo nebola spojená s menom Ivy Bittovej," prezradil nám v spomínanom rozhovore z decembra 2014.

V roku 2012 bol Vladimír Godár vymenovaný za člena Rady vlády Slovenskej republiky pre kultúru, kde spolu s ďalšími osobnosťami zastupoval kultúrny a spoločenský život Slovenska. Vstúpil aj medzi maturantov - žiaci mohli v roku 2013 písať v rámci písomnej maturitnej skúšky zo slovenčiny a literatúry úvahu na námet, ktorým bol jeho citát: "Múdry je ten, kto sa vie od každého niečo naučiť".

Vladimír Godár získal Medzinárodnú vyšehradskú cenu za rok 2009, udelili mu ju v rámci 21. stretnutia ministrov kultúry krajín Vyšehradskej spolupráce. Na slávnosti odznel koncert z jeho diel, Concerto grosso per archi e cembalo (1985) a Malá suita pre malého Davida pre husle, violončelo, sláčikový orchester a čembalo (2005). Udelili mu Cenu SOZA za rok 2011 za významný podiel uvádzania domácej tvorby v zahraničí. Je tiež laureátom Ceny Pavla Straussa z roku 2014 za trvalý prínos v oblasti kultúry a umenia.

Text: TASR + Hudba.sk
Foto: SITA/Jozef Jakubčo