Skupina Nuansy je nové meno na slovenskej rockovej scéne, ktoré sa oplatí sledovať. Prináša vlastnú autorskú tvorbu so slovenskými textami, inšpirovanú zvukom kapiel ako Soundgarden, Alice in Chains, Pearl Jam, Queens of The Stone Age, ale aj mnohými ikonami popu ako John Mayer alebo Lana del Rey. Nedávno Nuansy vydali debutové EP Snáď nie sme jediní so silným potenciálom osloviť fanúšikov, ktorí vyrastali na hudbe 90. rokov.
"Žijeme si svoj 90's analógový svet a chceme ho podať našou hudbou ďalej. Máme radi otvorených ľudí, ktorí nemajú radi škatule. Radi spolupracujeme so skupinami a organizátormi, ktorí vytvárajú tolerantnú komunitu."
Týmito slovami sa nám Nuansy predstavili v prvom maile, no keďže ma ich tvorba zaujala, rozhodol som sa zistiť o nich viac. Popri čítaní o kapele si môžete vypočuť aj všetky štyri skladby z čerstvo vydaného EP – Je to len chvíľa, Šelmy, Magma zo žíl a Radšej byť sám.
Od hrania coverov k vlastnej tvorbe
Zostavu kapely tvoria Michal Fricman (spev, basgitara), Štefan Húska (bicie, spev), Ivan Dorčík (gitara, spev) a Andrej Krippel (gitara, spev, texty). Pochádzajú z Pezinka, kde v lete 2024 odohrali aj jeden zo svojich prvých koncertov na festivale Víno pod hviezdami.
Gitarista a textár Andrej a bubeník Števo sa poznajú už od strednej školy. "Počúvali sme spolu hudbu a spoločne sme aj prvýkrát vstúpili do rockového baru u Švarca v Pezinku. Neskôr sme založili kapelu, Miša sme do nej pozvali na spev. S Ivanom sme sa zoznámili v práci, kde sme mali firemnú kapelu a hrávali na večierkoch. A teraz sme všetci kapela Nuansy. Vznikli sme niekedy v roku 2023, keď sme boli v kompletnej zostave a mali nastrelené prvé skladby," približuje Andrej Krippel.
Vzniku rockovej skupiny zameranej na vlastnú tvorbu predchádzalo obdobie hrania coververzií obľúbených kapiel. "Začínali sme hraním blues-rockových coverov v kapele Wet Floor Experience, kde sme hrávali veci od Hendrixa, Rolling Stones, Cream, Lynyrd Skynyrd, Soundgarden, Pearl Jam a iné. Táto kapela existuje, odkedy som bol na výške, a hrá úspešne covery doteraz, hoci ja ani Števo tam momentálne nehráme," hovorí Andrej a dodáva: "Vedel som, že raz chcem robiť aj vlastnú originálnu rockovú tvorbu, a že Mišo je pre mňa jeden z top spevákov v mojom okolí. Tak sme si najprv so posielali nahrávky, pozvali Miša a Ivana a založili skupinu, kde hráme čisto vlastnú tvorbu."
Na svoje začiatky si pre Hudba.sk zaspomínal aj gitarista Ivan Dorčík, ktorý je pôvodne z Púchova. "S hudbou som začal s kamarátmi z okolia Púchova. Skúšali sme v polorozpadnutom dome a viac času, než hraniu, sme sa venovali miestnej krčme. Keď sme už niečo coverovali, tak to boli kapely ako Red Hot Chili Peppers, Jimmy Eat World, Pearl Jam, Nirvana a podobne. Neskôr sme sformovali kapelu GoodBye Lenin, ktorú sme po opustení našich alma mater rozpustili. V Bratislave som stretol Andreja cez firemnú kapelu, kde sme spolu odohrali asi dva koncerty."
Úprimná citlivá surovosť hudby z prelomu milénií
Zvuk kapely a jej inšpiračné vzory jasne odkazujú na obdobie deväťdesiatych rokov. Čo na nich Nuansy tak priťahuje? "Vyrástol som na Nirvane, ale aj na hip-hope a R&B, ktoré som videl vo videoklipoch na VH1. Cestou do školy som počúval Metallicu a Milesa Davisa, takže obdobie deväťdesiatych a nultých rokov sa na mne pripísalo otvorenosťou ku všetkému, čo ma zaujalo. Bez rozdielu. Pojem hudobný štýl mi bol ukradnutý. Doba 90's a 00's pre mňa znamená v hudbe úprimnú citlivú surovosť, ktorú si beriem v živote a v hudbe stále so sebou," vyznal sa Andrej.
Svoj pohľad pridáva aj spevák a basgitarista Mišo. "Hudba 90. rokov je pre mňa širší pojem, no každého v kapele výrazným spôsobom zastihla vlna grungeovej hudby. Často surová, depresívna, no zároveň povzbudivá a oslobodzujúca. Nie príliš komplikovaná, zato úderná a poctivo interpretovaná. V našej tvorbe sa vplyv tohto žánru nebojíme pomenovať. V druhom pláne sa však výraznejšie prejavuje naša žánrová rôznorodosť. Práve tá nás prirodzene odkláňa zo zaužívaných koľají, stiera žánrové škatulky a dáva našej tvorbe zmysel."
Zdroj: Katarína Húsková
Žánrová rozmanitosť je evidentná aj pri rozprávaní členov skupiny o slovenskej hudbe, ktorá ich ovplyvnila. "Keď som mal asi dvanásť rokov, mal som kazetu z Disko keksov, kde bolo Inekafe, Jana Kirschner, Gladiator… Tú kazetu som točil stále. Alebo ešte skôr Peter Nagy a deti alebo Miška Paštéková – však to bol najviac grunge vtedy. Pamätám si, že ma to zmenilo, a teda týmto menám ďakujem a uznávam ich," spomína Andrej na hviezdy zo svojho detského obdobia.
"Pred pár rokmi som počul skupinu Möre a jej singel Človek nového sveta. To ma dosť chytilo. Alebo môj kamoš Strespez robí nu metal v slovenčine. Chrlí texty, maká stále. Strašne sa mi páči, ako Michaela Husárová (M.U.S, pozn. red.) robí so slovenčinou – alebo Nora Ibsenová z Fallgrapp. Je toho veľa, mohol by som pokračovať takto dlho. Radio_Head Awards sú pre mňa super na rozhľad, čo sa u nás robí," dodáva Andrej.
Pri počúvaní ich hudby je zrejmé, že súčasťou nezávislej scény okolo Rádia_FM sa môžu stať aj Nuansy. Potvrdzuje to aj výpočet obľúbených domácich kapiel od Ivana Dorčíka: "Niekedy si pustím Walter Schnitzelsson – odporúčam ich nový song Nervy. Myslím, že v tom texte sa nájde každý, kto máva nervy. Sem-tam sa vraciam k The Uniques/Nvmeri a FVLCRVM, veľmi dobrý je aj Papyllon. Na koncertoch si vždy rád pozriem Paru, Slobodnú Európu a ďalšie slovenské klasiky."
DIY kapela
Ako vlastne vznikla nahrávka Snáď nie sme jediní? "EP sme vymysleli, nahrali, produkovali, mixovali a mastrovali sami. Komplet vrátane coveru," odpovedá Andrej. "Nahrávky sme robili extrémne rýchlo, hrali sme všetci naraz – live v priestoroch skladov vinárskych závodov v Pezinku. Tieto priestory prechádzajú rekonštrukciou, takže tam občas chýba stena, strop, nafúka tam lístie a prach zo stavby. Števo s Mišom spravili fotku vestibulu, a tá je teraz na coveri EP. Techniku, nahrávanie, mix a master komplet zastrešil Mišo, ktorý pracuje tuším výlučne po nociach. Nuansy sú teda teraz oficiálne DIY kapela."
"Domáca úloha bola dostať našu tvorbu k ľuďom. Keďže je zvuk mojím chlebom, rozhodli sme sa nahrať to svojpomocne, aj keď provizórne a v neuskutočniteľnom čase. Zámer bol spraviť demo, ale vo finále by bola škoda tie nahrávky nepovýšiť na EP. Vnímame ho ako malú ochutnávku našej tvorby. Stále pracujeme na nových skladbách, medzi ktorými sú v kontexte EP aj podstatne experimentálnejšie kusy a myslím si, že sa je na čo tešiť," dodáva Mišo.
Po vydaní EP tak zrejme poslucháči na ďalší vydaný materiál nebudú čakať dlho. "Makáme na novej hudbe a plníme si postupne kalendár na rok 2025. Ďalšie veci budú znieť, ako budú znieť. Keď sa nám to bude páčiť, vyhodíme to von alebo odskúšame na koncertoch. To je zatiaľ náš proces," prezradil Andrej.
Zdroj: Katarína Húsková
Dôležité nuansy života, pretavené do tvorby
Na záver sme kapele položili obligátnu otázku ohľadne názvu kapely, ktorý je krátky a úderný, a pritom dostatočne originálny. Hoci nuansy možno v živote ľahko prehliadnuť, pre kapelu Nuansy to rozhodne neplatí. V tomto zmysle ide rozhodne o dobre zvolený názov. Ako ho vníma kreatívny mozog kapely Andrej Krippel?
"Názov Nuansy má pre mňa viacero pozitív. Keď som pozrel Spotify, žiadna kapela sa tak nevolala, a pritom je to tak pekné, vyvážené, slovenské slovo. Má rovnako samohlások a spoluhlások. Je veľmi jemné, čo mi kontrastuje so surovosťou rocku, ktorú v sebe máme. Tiež mi foneticky pripomína umelca Banksy, a teda a pop-kultúru, graffiti na stenách v meste, takú in your face mentalitu. Je to jedno slovo, krátke. To je pre mňa mocná devíza."
"Zároveň mi záleží na týchto ľuďoch. Moji spoluhráči sú top ľudia, bavíme sa, žijeme život úprimne a cítim to z našej hudby. Záleží mi aj na prostredí, kde žijeme, a akú komunitu tvoríme. Na tom makáme. Sú to pre mňa všetko dôležité nuansy môjho života."
Autor: Patrik Marflák
