Eurovízia prináša každoročne pop v rôznych odtieňoch, no často pokrivkáva práve hudobná nápaditosť a interpreti vsádzajú na prvoplánové nápady a prehnané emócie. Ak by sa mala hodnotiť originalita a "wow efekt", tak by z tohtoročných finalistov nikto nemohol vyfúknuť ocenenie Islandu. Zvíťazil však Holanďan Duncan Laurence, ktorý ponúkol vkusnú popovú baladu.
Šialená pestrosť
Mená mnohých finalistov boli svojim krajanom známe prevažne z národných kôl a talentových televíznych šou. Často sa teda predviedli ostrieľaní šoubiznisoví hráči, tak to bolo aj v prípade vystúpenia ruského vyslanca Sergeja Lazareva, ktorý je vo svojej krajine veľkou popovou hviezdou. Napriek nápaditému vizuálnemu prevedeniu emočne vyhrotenej skladby Scream to však napokon stačilo len na tretiu pozíciu. Ruský spevák tak obhájil rovnaké umiestnenie zo svojej prvej účasti na Eurovízii v roku 2016 v Štokholme, kde tiež skončil bronzový.
Počas prideľovania bodov to chvíľu vyzeralo, že do Švédska sa Eurovízia vráti aj na budúci rok (bolo by to tretíkrát za posledných osem rokov). Spevák John Lundvik totiž zvíťazil v hlasovaní národných porôt. S 237 bodmi mal však len dvojbodový náskok pred reprezentantkou Severného Macedónska, ktorá bola z hľadiska podpory porotcov najväčším prekvapením večera, a osem bodov mal Švéd k dobru pred najväčším favoritom večera z krajiny tulipánov.
V hlasovaní divákov však Švédsko ani Severné Macedónsko vysoký bodový zisk neobhájili a prepadli sa v konečnom poradí na šieste, resp. ôsme miesto. Naopak, Rusko bolo po rozdelení hlasov od porôt až na deviatom mieste, no práve divácke hlasy mu pomohli dostať sa do top trojky.
Ak sa náhodou pýtate, čo je John Lundvik za Švéda, tak je to Afričan, ktorý bol ako týždňové bábätko adoptovaný švédskym párom a svojich biologických rodičov nikdy nestretol. Ďalšou zaujímavosťou tohto súťažiaceho je, že okrem vlastnej súťažnej skladby je autorom aj tej, ktorú spieval zástupca Veľkej Británie. Tým sa však zrejme Lundvik veľmi chváliť nebude, keďže Angličan Michael Rice skončil vo finále na poslednom 26. mieste.
Niektoré vystúpenia nemožno označiť inak ako cirkusové čísla, bez toho si už Eurovíziu ani nemožno predstaviť. Asi najbizarnejšie vystúpenie priniesol kandidát zo San Marína, pôvodom z Turecka, hudobný producent a zubár Serhat s disco piesňou Say Na Na Na.
V podstate je ťažko povedať, čo bolo jeho ťažiskovou zbraňou, aby sa do finále súťaže vôbec dostal, možno sebavedomé vystupovanie v štýle sexsymbolu, rozhodne ale nešlo o pôsobivý spev či hudbu. No Eurovízia je pesničková súťaž, kde je všetko možné a pestrosť nepozná hranice, často ani hranice dobrého vkusu.
Iný prípad je, keď "prestrelí" spevák alebo speváčka, ktorí evidentne spievať vedia. Kate Miller-Heidke z Austrálie spojila popovú skladbu s prvkami operného spevu, ktorý študovala. To síce na Eurovízii nie je ničím výnimočným, no keď k tomu pridáte outfit na štýl Elsy z Ľadového kráľovstva a šialenú choreografiu s interpretkou a dvoma tanečníčkami "nainštalovanými" na vysokých ohnutých tyčiach, tak je to naozaj vtipný pohľad a človek sa len neveriacky pýta, ako to len niekomu mohlo napadnúť. Skladba sa síce volá Zero Gravity, ale aj tak...
V každom prípade však Austrália ani pri svojej piatej účasti na Eurovízii vôbec nedopadla zle. Od porôt aj divákov mala vzácne vyrovnanú podporu a stačilo to na konečné deviate miesto.
Tohtoročná Eurovízia priniesla mnohé priemerné popové vystúpenia, ale aj francúzsku Conchitu Wurst v podobe speváka Bilala Hassaniho, ktorý ako jeden z favoritov stávkových kancelárií úplne prepadol (14. miesto), podivné intímne vyznanie partnerskej dvojice Zala Kralj a Gašper Šantl zo Slovinska, ktorého súčasťou divák možno ani nechcel byť, či absolútnu päsť na oko v podobe vystúpenia islandského zoskupenia Hatari, ktoré celkom zjavne prišlo Eurovíziu "vytrolovať".
Electroclashoví BDSM exoti dostali od porôt málo bodov, v diváckom hlasovaní však získali šiesty najvyšší počet hlasov, a stačilo im to na celkové 10. miesto. Pozíciu rebelov potvrdili aj v zábere po pridelení diváckych bodov, keď sa pred kamerou tešili so šálmi s nápisom Palestine. V kontroverznom ročníku si ako jediní z finalistov dovolili počas súťaže a rozhovorov pre médiá upozorňovať na dlhotrvajúci izraelsko-palestínsky konflikt, pre ktorý mnoho svetových umelcov vyzývalo účastníkov k bojkotu súťaže.
V tesnom závese za nimi skončili vyslanci z Českej republiky Lake Malawi, ktorí boli hudobne asi najosviežujúcejším aktom Eurovízie a ich chytľavá skladba Friend of a Friend by mohla byť letným hitom aj v našich rádiách. Britský The Independent o nich napísal, že si získali srdcia mnohých fanúšikov, výsledky však o tom veľmi nesvedčili.
Sympatické české trio totiž patrilo medzi umelcov, ktorých hlasovanie divákov najviac potopilo. Získali v ňom len sedem bodov (menej mala len Veľká Británia a Nemecko) a od väčšieho prepadu v celkovom poradí ich zachránilo len to, že v hlasovaní porôt bol medzi ich skvelou siedmou pozíciou a desiatym miestom veľký 75-bodový rozdiel. Nakoniec tak skončili so 157 bodmi na 11. mieste.
Zaujímavosťou je, že minulý rok to bolo presne naopak - český spevák Mikolas Josef národné poroty veľmi nezaujal, no zisk 215 bodov za divácke hlasy ho vystrelil až na konečné šieste miesto. Ak by aj Lake Malawi oslovili toľko fanúšikov ako vlani ich krajan, skončili by dokonca v prvej päťke.
Prekvapenie sa nekonalo, zvíťazil top favorit ročníka
Tak ako v roku 2017, kedy zvíťazil Portugalčan Salvador Sobral, aj teraz Eurovízia potvrdila, že kľúčom k víťazstvu nemusí byť výstrednosť a veľkolepá šou ani rádiový hit plný energie. Stačí intímna autentickosť, teda skutočné emócie, ktoré vám nepripadajú akoby prebehli cez zosilňovač. Holandsko sa so svojím finalistom Duncanom Laurenceom stalo víťazom po dlhých 44 rokoch a je to historicky piate víťazstvo krajiny tulipánov.
"V minulých rokoch Holandsko na Eurovízii reprezentovali známe mená. Ja nie som známy, ale dobré je, že Holandsko má množstvo mladých a talentovaných hudobníkov. Moja účasť dokazuje, že nič nie je nemožné. Môžete dostať príležitosť reprezentovať svoju krajinu na medzinárodnom pódiu. Som veľmi hrdý na svoju krajinu a dám do toho všetko," povedal aktuálny víťaz Eurovízie ešte na začiatku svojej cesty.
Mladý Holanďan priniesol na Eurovíziu pieseň Arcade. Tá je inšpirovaná nešťastnou láskou jeho blízkej osoby, ktorá zomrela v mladom veku. Jeho presvedčivé finálové vystúpenie nenechalo chladnými publikum v Tel Avive, televíznych divákov ani porotcov. V diváckom hlasovaní získal druhý najväčší počet hlasov (prvé bolo Nórsko, u ktorého to po 16. mieste v hlasovaní porôt asi nikto nečakal), kým národné poroty ho zaradili na tretie miesto. V konečnom poradí to stačilo na víťazstvo o 27 bodov pred Talianskom, ktoré sa vzhľadom na "kvalitu" svojho reprezentanta umiestnilo nepochopiteľne vysoko.
Duncan Laurence ja však zaslúženým víťazom. Mal najlepší hlas, silnú popovú klavírnu baladu, ktorú by pokojne mohli spievať aj súčasné britské hviezdy ako Ed Sheeran či Sam Smith, a dosť veľkú charizmu na to, aby si na pódiu vystačil len sám s pianom. "Slová, akordy a melódie ku mne prišli samé, akoby spadli z neba. Keď mi Joel Sjöö a Wouter Hardy (spoluautori piesne, pozn. red.) pomohli tú skladbu dokončiť, získala omnoho väčší rozmer. Zmenila sa z veľmi osobného príbehu na príbeh, s ktorým sa môže stotožniť ktokoľvek. Arcade je skladba o túžbe... túžbe po láske, túžbe po niečom, čo je mimo dosahu. A hovorí o nádeji. Nádeji, že nájdete to, čo vo svojom živote potrebujete," povedal 24-ročný spevák, ktorý sa hudbe venuje od 16 rokov.
Zdroj: Eurovision.tvMadonna neohúrila spevom, no vyvolala rozruch
Počas čakania na výsledky sa predstavili viacerí víťazi a finalisti predošlých ročníkov vrátane Conchity Wurst či švédskeho víťaza z roku 2015 Månsa Zelmerlöwa. Vystúpila aj domáca izraelská hviezda Idan Raichel, najočakávanejším hosťom Eurovízie však bola Madonna, ktorá sa hneď po ohlásení svojho vystúpenia stala najväčším terčom spomínaných žiadostí o bojkot súťaže. Americká popová ikona však bola odhodlaná na Eurovízii vystúpiť, a tak predviedla po prvý raz európskemu publiku naživo svoje nové alter ego Madame X. To je zároveň aj názov jej očakávanej štrnástej štúdiovky, ktorá by mala vyjsť 14. júna.
Po jej hudobne nevýraznom vystúpení na Eurovízii je však možné, že nahrávka bude nasledovať svojho predchodchu, album Rebel Heart (2015), ktorý sa stal komerčne najslabšou nahrávkou Madonny. Svojím speváckym výkonom totiž v 30-ročnom hite Like a Prayer napriek pôsobivému doprovodu "chrámového zboru" a veľkolepej scéne rozhodne neoslnila. Ku cti jej slúži aspoň fakt, že sa neuchýlila k playbacku. V druhej skladbe ju sprevádzal raper Quavo, išlo o novinku s názvom Future, ktorú zverejnila len pred pár dňami. Pieseň s nádychom reggae nekladie príliš vysoké nároky na spev a sadla jej preto oveľa lepšie.
Pozitívom Madonninho vystúpenia bolo, že na rozdiel od sily hlasiviek jasne ukázala silu hlasu svojej osobnosti. Napriek upozorneniam organizátorov totiž vyjadrila svoj názor k izraelsko-palestínskemu konfliktu, keď sa na pódiu objavili vlajky oboch krajín na chrbtoch tanečníka a tanečníčky, ktorí kráčali po schodoch na pódiu bok po boku. "Tento element vystúpenia nebol súčasťou skúšky, ktorá bola schválená. Súťaž Eurovízia je apolitická udalosť a Madonna si bola toho vedomá," reagovali organizátori na vystúpenie kráľovnej popu.
Eurovízia má za sebou 64. ročník, ktorého veľké finále možno pre niektorých divákov aj nekonečné. Budúci rok sa súťaž presunie do Holandska, pričom by mala byť v tomto prípade už bez veľkých politických kontroverzií. No ako pri Eurovízii býva v poslednej dobe zvykom, vždy sa niečo pritrafí.
Pozrite si ďalšie z vystúpení Eurovízie 2019, ktoré sa umiestnili u poroty či divákov v prvej trojke:
Autori: Marína Valentovičová, Patrik Marflák
Foto: Thomas Hanses - Eurovision.tv
Súvisiaci interpreti: Madonna
