"Do hlavy sa vrýva idiotský text," spieva frontman skupiny Metalinda v novej skladbe, ktorej témou je kritika dnešnej doby preplnenej plastami, chirurgicky vylepšenými ženskými telami, éčkami v potravinách či umelými hitmi. Myšlienka dobrá, prevedenie také, že časť poslucháčov zrejme ocení aj alternatívnu možnosť interpretácie citovanej vety.
Okolo neho sa následne ocitnú ostatní členovia skupiny a divočia s nezapojenými gitarami či pollitrovkou namiesto mikrofónu, pričom v prestrihoch sa objavujú ilustračné fotografie k textu - gigantické prsia, muži, ktorí sa cítia ako ženy, mŕtve živočíchy, a samozrejme haldy odpadu v moriach aj na súši.
Čo vyrieši zapnutý časostroj?
Apelovanie na väčšiu ochranu planéty a zodpovednosť ľudí za znižovanie jej znečisťovania je určite na mieste a treba ho oceniť. Problémom textu a klipu je, že sa to celé nesie v duchu akejsi nostalgickej spomienky na staré dobré časy, naznačujúc, že vtedy ľudstvo prírodu, moria či ovzdušie svojou činnosťou nezamorovalo. Žiaľ, od priemyselnej revolúcie taká doba nebola, akurát teraz je ľudí aj priemyslu oveľa viac a návrat späť nie je možný.
Reálnejšie riešenia kapela ani len nenaznačuje, takže v lepšom prípade ide o úprimno-naivné povzdychnutie, v horšom o vezenie sa na vlne rastúceho ekologického aktivizmu. Otázne je, či takýto počin má vôbec šancu v poslucháčoch prebudiť zodpovednejšie správanie (v živote aj vo voľbách), alebo ich len utvrdí v nekonštruktívnom názore, že včera bolo všetko lepšie ako dnes. Takýto postoj skutočne nič nerieši, skôr navádza k tomu, aby sme ani dnes pre zmenu k lepšiemu nič neurobili, lebo podľa tejto logiky bude aj tak zajtra všetko ešte horšie. A ak si to povedia všetci a zostanú len pri nezmyselnom glorifikovaní minulosti, tak to zajtra skutočne o nič lepšie nebude.
"Vráťme sa už naspäť, zapni časostroj," spieva sa v texte, ktorý svojou doslovnosťou a prvoplánovosťou mieri na prvú signálnu. Treba však uznať, že kapele sa vrátiť v čase naozaj podarilo - hudobne ani vizuálne tu okrem HD kvality obrazu absolútne nič nepripomína, že sa blíži rok 2020. Verím však tomu, že cieľová skupina, zaseknutá niekde na prelome 80. a 90. rokov, novinku práve preto ocení, o čom svedčia aj pochvalné komentáre fanúšikov na Youtube. A ostatní sa aspoň dobre pobavia. Ak vám perly z textu a klipu nestačia, pod obrázkom si môžete prečítať tlačovú správu v pôvodnom znení bez obsahových úprav.
Peter Sámel nemá rád silikónové prsia
Kovová Metalinda je zásadne proti dnešnej Dobe umelohmotnej
"Všetko dobré bolo, rock'n'roll aj jazz, dám si kilo hmoty, umeliny dnes..." spieva legendárna Metalinda vo svojom najnovšom klipe ku skladbe Doba umelohmotná, pochádzajúcej z ich najnovšieho albumu Moja hviezda žije (2019). Do úvodu si muzikanti požičali známu scénku z kultového českého filmu Pelíšky: "Pozor, to nejsou obyčejné lžičky. To jsou lžičky z umělé hmoty. Lehké, ohebné, pružné. To jsou lžičky, které vyvinuli výzkumníci z NDR. Víte?," chváli sa Miroslav Donutil lyžičkami výskumníkov z východného Nemecka.
Zastihla nás strašná doba
"Zažili sme dobu ľadovú, kamennú, bronzovú, železnú... Keď som sa jedného dňa prechádzal po meste, uvedomil som si, že teraz žijeme umelohmotnú. Veď všetko sa vyrába z plastov a čo si kúpim, hneď sa aj zlomí. To ma inšpirovalo k tomu, že som napísal skladbu s týmto textom. Pesnička má hardrockovo metalový sound, rýchlosť aj text. Myslím, že som súčasnosť vystihol. Je tu strašne veľa odpadu, sme doslova zavalení umelou hmotou. Autá, elektronika, snáď všetko je vyrobené z plastu. Kedysi boli rôzne prehrávače, zosilňovače kovové a mali svoj šmrnc a kvalitu. Dnes je to všetko z umelej hmoty, som z toho celkom znechutený, dúfam, že sa nezačnú aj gitary robiť z umelej hmoty... Čo nás ale najviac všetkých v kapele naštvalo, je to, že všade je odpad. V moriach a oceánoch ho plávajú tony... Tak ako aj nám, ani prírode a zvieratám sa to určite nepáči. Odpad musíme separovať. V zberni hodnotu nemá, preto ho ľudia rozhadzujú po okolí. A to nehovorím o ďalšom veľkom probléme, o chémii v potravinách. Éčka, ktoré vo všetkom jeme, to je čistá smrť," vraví šéf Metalindy Peter Sámel a teší sa z toho, že sú asi prví, ktorí niečo vo veci umelých hmôt u nás v muzike spravili.
Sme kŕmení odpadom
Podľa speváka Andyho Hudáka je táto skladba aj o dnešnej konzumnej spoločnosti. "Nejde len o plastové fľaše a znečisťovanie planéty. Sme kŕmení odpadom. V médiách, v reklamách, dokonca aj v potravinách. V piesni narážame aj na drogovú problematiku. Sme rockeri a nemáme radi umelú počítačovú hudbu... Aj to sme touto skladbou chceli povedať."
Peter frfle, že mu plast kazí sex
Peter nikdy neprišiel na chuť silikónovým prsiam. "My muži to nemáme radi a napriek tomu si ich veľmi veľa žien dáva robiť. Mňa odpudzujú, sú strašne studené, keď sa ich dotknem, hneď ma prejde chuť na sex. Okrem toho spôsobujú zdravotné problémy, infekcie, bolesti chrbta, ženy si ich potom menia za menšie, alebo dajú celkom odstrániť. Takto hazardovať so zdravím by som svojej žene nikdy nedovolil. Prsia mám rád prirodzené, také ako ich stvoril pán Boh."
Skladba nabitá energiou, vrátila sa stará dobrá Metalinda
Klipu nechýba nadhľad a úsmev. "Točili sme ho v Rakúsku, na druhej strane Dunaja, mali sme skvelú náladu, veľmi nás to bavilo, čo je myslím aj vidieť," spomína Peter na výrobu klipu v najväčších letných horúčavách počas rakúskeho štátneho sviatku, keď boli všetky obchody pozatvárané a nebolo si kde kúpiť ani fľašu minerálky. "Pomaly sme už pili vodu z Dunaja," baví sa na tom, ako zvládali nakrúcanie v pekelných letných horúčavách. "Nechceli sme našich fanúšikov iba pobaviť, ale aj poukázať na veľký problém obdobia, v ktorom žijeme," dodáva.
PS: Ak je libo ešte viac trápnosti, pozrite si "making of" video:
Text: Patrik Marflák + TS/Natália Novotná
Foto: Peter Sámel ml.
Súvisiaci interpreti: Metalinda