Na albume Pierka vrán pracovala kapela Prie100r takmer dva roky. Je koncipovaný z dvoch častí, ktoré sa líšia hráčmi na bicie nástroje aj typom nástrojov, ktoré na ňom dominujú. Žánrovo je album možné zaradiť do alternatívy s prvkami temnejšej elektroniky a industrialu.
Prvá polovica nahrávky Pierka vrán je postavená najmä na živých nástrojoch a druhá je výrazne elektronická. Mostom medzi nimi je skladba Krajina podzemia, ktorá je jedinou inštrumentálnou skladbou na albume. Prie100r v nej netradične kombinuje kontrabas, ťahavé ambientné pady hrané na Moog One a akustické pianino.
Prechod, ktorý skladba predstavuje, je vyjadrený aj jej kompozíciou. Úvodom napodobňuje vstup do tmavého podzemia, ktorý sa v ďalšej časti pretaví do jeho prechodu, až po výstup na svetlo na inom mieste. V súlade s tým skladba prechádza z výrazne ponurej molovej nálady do vyrovnanejšej polohy, až kým v závere neskončí v durovejšom znení.
Bicie nástroje v prvej polovici nahral Tomáš Hríbik a o druhú časť sa postaral Michal Fedor. Obaja mali výrazne rozdielne zadania, preto sa na zachytenie ich hry použili diametrálne odlišné spôsoby, využívajúc viaceré miestnosti s rôznymi druhmi odrazu zvuku. Všetky ostatné nástroje zložil, aranžoval aj štúdiovo nahral zakladajúci člen kapely Radovan Činčura, ktorý bol zároveň i producentom albumu.
Skladby sú napriek meniacemu sa zvuku úzko prepojené
"Počas produkcie som chcel dosiahnuť čo najplnší a neustále sa meniaci zvuk. Tým, že Prie100r nie je formáciou so stálou zostavou nástrojov, umožňuje mi to rôzne modelovať zvuk a nezostávať v rigidných štruktúrach či konceptoch podľa nástrojového obsadenia kapely. Nástroje sa v skladbách objavujú podľa účelu, ktorý som chcel na danom mieste dosiahnuť. Niekedy je ústredným nástrojom basgitara, inokedy klavír, prípadne synth. Zvukovo je album fúziou analógových, digitálnych ako aj virtuálnych emulácií synthov. V skladbách sa zvyčajne nachádza veľa rôznych vrstiev a je celkom zaujímavé, ako sú niektoré party vo finálnom mixe skryté," prezrádza hudobník, ktorý tvorí jadro skupiny spolu so speváčkou a textárkou Dominikou Zdražilovou.
Už druhý album formácie Srdce z cínu (2021) bol konceptuálnym dielom a podobný prístup duo zvolilo aj v prípade novinky. "Keďže som chcel vytvoriť väčší konzistentný celok, veľa času som venoval aj radeniu skladieb na albume. Viaceré piesne na seba výrazne reagujú. Niektoré skladby majú natoľko silné väzby, až sme zvažovali ich úplné spojenie. Pravdepodobne by sa tým ale oslabili určité špecifické momenty a predovšetkým som si úplne nevedel predstaviť, ako bude niekto v dobe TikToku počúvať 10-minútové skladby," vysvetľuje Radovan.
Väčšina skladieb nedodržuje konvenčnú štruktúru so striedaním refrénov a slôh, sú to skôr pásma vyvíjajúce sa v čase bez repetitívnosti. Nahrávanie prebiehalo v štúdiu Pulp na Kolibe pod vedením Mateja Turcera, ktorý spravil albumu aj finálny mix a master.
Slovenčina je výzvou, ale aj cestou k jedinečnosti
"Jednou z najzložitejších oblastí tvorby bolo vymýšľanie frázovania slovenských textov. Angličtina je prirodzeným jazykom tohto typu hudby a jej zasadenie do melódie je oveľa viac priamočiare a jednoduchšie. Pri práci so slovenčinou sa človeku otvárajú oveľa zaujímavejšie a menej obohraté varianty. Hneď v úvode sme sa rozhodli, že slovenčina bude opäť výlučným jazykom albumu. Veľa som sa zamýšľala nad samotným zvukom niektorých slov a tým, ako pôsobia, keď sú už spievané v konkrétnych tónoch. Texty vznikali postupne, pomaly, veľakrát sme ich prepisovali a neustále upravovali. Pri nahrávaní sme najviac času investovali práve do precízneho nahratia vokálov a hľadania ideálnych farieb môjho hlasu," hovorí Dominika.
Autormi všetkých textov sú Dominika a Radovan. Miestami majú ponurejšiu atmosféru, obraznosť je v nich redukovaná v prospech zrozumiteľnosti, jasnosti a údernosti. Texty skladieb sú skôr introspektívne, osobné. Náladovo sú výrazne ovplyvnené atmosférou posledných dvoch rokov.
Dynamickosť a živelnosť aj vo vizuáloch
Autorkou všetkých malieb, ako aj grafickej úpravy bookletu, je maliarka a držiteľka prestížnej ceny Maľba roka Nadácie VÚB, Lucia Oleňová. Ústredným dielom artworku je veľkorozmerná olejomaľba "Múr búrlivých vĺn", ktorá sa stala coverom albumu. Je na nej zobrazený strom na brehu Dunaja, zmietaný vetrom blížiacej sa búrky.
"Predtým, než som začala pracovať na obraze, som dlhšie počúvala prvé verzie skladieb a premýšľala nad vhodným spôsobom, ako vystihnúť náladu albumu. Chcela som zachytiť predovšetkým jeho dynamickosť a živelnosť. Rozhodla som sa použiť ľahké vzdušné ťahy docielené tenkými vrstvami oleja. Ako objekt som zvolila strom rastúci v lužnom lese pri Bratislave. Upútal ma svojím pokrúteným tvarom, ako aj naklonením k hladine a blízkosťou k rieke, ktorá na neho pri vetre špliechala. Obraz je farebnosťou ladený skôr do chladných tónov sivomodrej a hnedej. V scenérii som pracovala aj so zimným západom slnka, ktorý je vo farebnom spektre naznačený červenkavým svetlom v pozadí. Kompozične som chcela zdôrazniť najmä divokosť vĺn, preto prúdy rieky pohlcujú celú dolnú časť obrazu," približuje umelkyňa hlavný vizuál nahrávky.
Zdroj: artwork - Lucia Oleňová
Vnútro bookletu, ako aj samotné CD, som pokryla akvarelovými štúdiami mušlí z okolia Sandbergu. Na týchto miestach bolo kedysi prehistorické more, takže to vytvára zaujímavý presah minulosti so súčasnosťou. Album v niektorých textoch pracuje s viacerými časovými rovinami, ako aj existenciálnymi myšlienkami. Na tieto idey som chcela nadviazať aj ich výtvarným stvárnením. Zaujímavosťou je, že celý artwork sa vyvíjal súčasne s albumom a oba tieto elementy sa v procese tvorby navzájom ovplyvnili," vysvetľuje Lucia.
Album môžete od dnes počúvať na všetkých streamovacích službách. Vydanie albumu sprevádzali zatiaľ tri videoklipy k skladbám Medúzy, Laď v kvetoch a Šerosvit. Skupina plánuje vydanie ešte jedného videoklipu k skladbe Múr, ktorý čoskoro nájdete na Youtube kanáli skupiny Prie100r.
Vznik nahrávky z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Informácie a fotografie redakcii Hudba.sk poskytla Dominika Zdražilová. Správu sme upravili.
