Včera sme sa rozlúčili s festivalom Nu Jazz Dayz_FM 2007. Počas dvoch dní sa na 6. ročníku tohto festivalu predstavilo 9 hudobných projektov zo 6 krajín, ktoré predstavili svoj pohľad na moderný jazz. Snáď s výnimkou Niny Hynes, ktorej vystúpenie bolo miernym sklamaním, no nebolo to preto, že mala od jazzu najďalej.

Priebeh večera bol v mnohom podobný tomu piatkovému. Ako prvá sa na pódiu predstavila rakúska formácia Cidequa, ktorá svojím audiovizuálnym vystúpením otvorila večer v pokojných vlnách trip-hopu. Nasledovala banskobystrická kapela Sto múch - dve šumné dievčiny a štyria mládenci, ktorí sa po zvukovej skúške vrátili na pódium v pestrofarebnom prestrojení, aby predviedli svojú pestrofarebnú retro-jazz-funk-pop-punk-rockovo-ľudovú hudobnú šou. Ak by sa Horkýže Slíže alebo Vrbovskí víťazi dali na jazz a retro-pop a začali by spievať piesne o láske, dostali by sme niečo, čo by bolo porovnateľné s projektom Sto múch. Banskobystričania sú však na slovenskej scéne skutočným unikátom a vďaka všadeprítomnej recesii a šialenému a spontánnemu, no napriek tomu veľmi dobrému hudobnému výkonu, si aj na Nu Jazz Dayz_FM iste získali množstvo nových fanúšikov.

Podobne ako aj v piatok, kedy The Hi-Fly Orchestra po skvelom koncerte Dana Bártu trochu zbrzdili nastúpené tempo večera, útlm prišiel i včera. Pritom to tak vôbec nemuselo byť. Možno by stačilo, keby bolo pódium pre Ninu Hynes a jedného z jej "manželov" (člen skupiny The Husbands) o pár metrov bližšie. Tí, ktorí túto írsku speváčku poznajú, vedia, ako dôležitá je pri jej koncertoch komunikácia s publikom. Nina Hynes nie je typickou hviezdou stvorenou pre veľké haly a pódiá, je však veľmi nadanou gitaristkou, klaviristkou a svojskou speváčkou, ktorá sa svojou hudbou, textami a príjemným bezprostredným pódiovým vystupovaním dokáže dostať do ľudských sŕdc. V sobotu na to tvár plagátov tohto ročníka Nu Jazz Dayz_FM bohužiaľ nemala príležitosť. Vedela to aj ona sama, možno aj preto jej koncert vyznel, akoby ho chcela mať čím skôr za sebou. Napriek tomu ju trpezliví a chápaví diváci z pódia vyprevadili zaslúženým potleskom.

Nasledoval koncert slovenskej formácie Nu Folder. Projekt skúsených inštrumentalistov Petra Lipu ml. a Ľubora Priehradníka v spojení so spevom Svetlany Rymarenko by sa dal zaradiť k najviac nu jazzovým projektom celého festivalu. Podobne ako vystúpenie Niny Hynes by však aj Nu Folder lepšie vyzneli v menšom, možno až barovom prostredí. Väčšinu prítomných svojím profesorským a chilloutovým vystúpením k spontánnemu tancu strhnúť nedokázali, ako akustická kapela však predviedli zaujímavý a na Slovensku stále netradičný pohľad na jazz, hodný nu jazzového festivalu.

Po nich už nastúpila hlavná hviezda celého festivalu - Strictly Kev zastupujúci projekt DJ Food, ktorý nenechal nikoho len tak nečinne postávať. Jeho DJing a skákanie medzi žánrami bolo ešte dynamickejšie ako u piatkových Boozoo Bajou a počkalo si naňho i omnoho viac ľudí, aj napriek tomu, že začínal až o pol druhej v noci. Výsledkom bola vynikajúca eklektická party, počas ktorej sme počuli snáď všetky žánre elektronickej i neelektronickej hudby, na ktorú sa dá tancovať. Odznel 'Song 2' od Blur, klasika Prodigy 'Voodoo People' v drum'n'bassovom remixe od Pendulum, staré funkové a soulové platne, hip-hop, grime, breakbeat i house.

Vystúpenie Strictly Keva aka DJ Food bolo skutočným tanečným vyvrcholením festivalu Nu Jazz Dayz_FM, ktorý počas dvoch dní priniesol množstvo zaujímavých hudobných zážitkov. A aj keď možno pri tej pestrosti nesadlo všetkým všetko, počas tohto víkendu si mohol prísť na svoje každý milovník kvalitnej súčasnej hudby.

Reportáž z piatka si môžete prečítať TU.

Viac fotiek nájdete vo fotogalérii.

Foto: Peter Špilár, Patrik Marflák