Pre mladšie ročníky nepochopiteľné, pre tých skôr narodených úsmevné. Aj takéto nám denne servírovali do uší, a občas aj v TV sme to zazreli...

Predstavte si, že neexistuje internet, povolené je vysielanie jednej televízie a jednej rozhlasovej stanice. Hudbu v týchto médiách prezieravo vyberajú školení odborníci. Najnovšie hity zo západoeurópskych a amerických hitparád sa ku vám dostávajú s minimálne ročným oneskorením – pokiaľ, samozrejme prejdú sitom a pre poslucháčov a divákov spĺňajú výchovné a estetické kritériá.

Predstavte si, že podiel anglo-americkej hudby na vlnách jediného vysielajúceho rádia je slabých 15%, možno aj menej. Éteru dominuje slovenská a česká produkcia. Jej väčšia časť je v podstate aj konzumovateľná, ale kvôli nekontaktu so svetovými trendami mierne neaktuálna. No a predstavte si aj to, že tých ostávajúcich 20% vysielanej hudby tvoria piesne populárnych interpretov z krajín ako Kuba, Mongolsko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Sovietsky zväz.

Hovoríte, že je ťažké si to predstaviť? Tak si pozrite a vypočujte jeden z najväčších hitov v našich zemepisných šírkach. Speváčka sa volá Alla Pugačevová, a jej skladbu „Milióny červených ruží“ nám tu denno-denne servírovali od nejakého roku 1983 až do „nežnej“.



Už rozumiete, prečo musel ten komunizmus padnúť? :-)

Peter Lehotský