Jeden z najoriginálnejších rockových hudobníkov uplynulých dvoch dekád sa po troch rokoch ozýva s novou skladbou. Nebol by to však Jack White, ak by si nepripravil nejaké prekvapenie navyše. Tentoraz k piesni s názvom Taking Me Back nahral aj druhú, folkovejšiu verziu, ktorá by sa pokojne uplatnila na soundtracku nejakého francúzskeho filmu.

Pre muzikanta však ani takáto poloha nie je žiadnou novinkou. Výrazná inšpirácia folkom bola počuť už v jeho najúspešnejšej kapele The White Stripes a pokračuje v nej aj počas sólovej kariéry. Skvelou hudobnou vizitkou jeho "folkového ja" je kompilácia Acoustic Recordings 1998-2016, ktorú vydal na jeseň pred piatimi rokmi.

Očarujúcu, retro atmosférou 60. a 70. rokov dýchajúcu skladbu s úžasným klavírom, husľami a akustickou gitarou, dopĺňa jednoduché modré vesmírne video s astronautmi a rôznymi kozmickými objektmi. Táto verzia singla dostala výstižný názov Taking Me Back (Gently), v preklade "Berie ma späť (jemne)".


Taking Me Back však prichádza aj v podobe elektrickej smršte s výraznými gitarovými motívmi a najmä technickými vychytávkami a efektmi, ktoré majú Jack White a jeho fanúšikovia tak veľmi radi a s napätím čakajú, čo sa počas skladby bude diať. 46-ročný rodák z Detroitu sa v tejto verzii skladby poriadne vyšantil a všetky svoje muzikantské explózie navrstvil do štyroch minút naozaj hlučnej, bezuzdnej rockovej jazdy. Takto znie Jack White s elektrickou gitarou.

Multiinštrumentalista si nahral každý nástroj do skladby sám vo svojom vlastnom tvorivom a nahrávacom útočisku Third Man Studios v Nashville. Rovnako si pieseň aj produkoval. Vizuál, ktorý sprevádza elektrickú verziu skladby, tvoria ukážky z najnovšieho pokračovania kultovej počítačovej hry Call of Duty: Vanguard (2021).


Ak netvorím umenie, začnem mať obavy, hovorí White

Dvojnásobný otec nedávno zaujal tiež otvorením nového obchodu Third Man Store v Londýne. V podzemí štýlovej predajne v mestskej štvrti Soho zahral sedem skladieb a neskôr vyšiel na balkón, kde odohral ďalší set. Zazneli skladby ako Dead Leaves And The Dirty Ground či Seven Nation Army od The White Stripes a Steady, As She Goes, ktorú nahral s jeho ďalšou kapelou The Raconteurs. V minulosti už otvoril Third Man Store v Detroite a Nashville, kde v súčasnosti aj žije.


V rozhovore pre noviny The Times prezradil, že v živote potrebuje cítiť boj a stále sa o niečo pokúšať. "Mám takúto chorobu a neviem, kde sa to začalo. No ak nepociťujem žiaden boj, začnem sa báť a som nesvoj. Ak netvorím žiadne umenie, začnem mať obavy," povedal s tým, že i keď by si to želal, nedokáže tieto pocity bližšie objasniť.

Dôkazom je aj nová webstránka Jack White Art & Design, prostredníctvom ktorej prezentuje viacero svojich aktivít, ktorým sa venuje a o ktorých mnohí možno ani netušili. V ponuke sú ukážky jeho vlastného nábytku, sochárskych prác, hudobných nástrojov, fotografií a ďalších originálnych diel.

Okrem šiestich albumov so spomínanými The White Stripes a troch so skupinou The Raconteurs, má na konte aj tri štúdiovky s projektom The Dead Weather a tri sólové nahrávky Blunderbuss (2012), Lazaretto (2014) a Boarding House Reach (2018), s ktorými dobyl americký albumový rebríček Billboard 200. Či k nim plánuje v blízkej dobe pridať štvrtú nahrávku, však zatiaľ neprezradil.

Autor: Lukáš Dedík
Foto: Facebook.com/jackwhite