"Veni, vidi, vici," môže s pokojným svedomím prehlásiť 38-ročný slovenský gitarista a skladateľ filmovej hudby David Kollar po svojom návrate z amerického Los Angeles. Kým prísť a vidieť môže prakticky každý, na víťazstvo či úspech v mekke svetového filmového priemyslu si len tak hocikto nárokovať nemôže.


Autorom článku je hudobný publicista a priateľ Davida Kollara Peter Motyčka.

Cesta Davida Kollara k "bránam Hollywoodu" predchádzali prvé pokusy s filmovou hudbou pred takmer pätnástimi rokmi a práca na krátkometrážnych filmoch rovesníkov. Autenticita, hľadačstvo a zvukové novátorstvo boli atribútmi, vďaka ktorým začali prešovského gitaristu oslovovať ďalší režiséri a Kollarova hudba doteraz znela vo viac ako 20 filmových produkciách. Sú medzi nimi filmy ako Cooltúra, Stanko, Fantastický stredovek, Pandémia SK či Punk je hned!. Za posledný menovaný získal v roku 2019 ocenenie Slnko v sieti za Najlepšiu filmovú hudbu, ktoré udeľuje Slovenská filmová a televízna akadémia.

Od rozhovorov cez knihu až k novým príležitostiam

Keď si počas uplynulého roka začal Kollar zaznamenávať rozhovory s viacerými hudobnými kolegami, ktorí sa v pandemickom období ocitli v podobnej neľahkej situácii, netušil, že výsledkom bude nielen súbor pútavých dialógov v knihe O hudbe a dobe (Hevhetia 2021), ale tiež nová umelecká etapa spojená so svetom filmovej hudby.

Október 2014, zápis z Davidovho denníka, ktorý vyšiel v súbore Zápisky I. – Alchýmia úspechu a prehry (Hevhetia 2016):

"Sme s Paolom (Rainerim) v L.A., v hoteli, po turné v USA. Máme voľný deň do odletu, tak som na internete zistil, že pätnásť minút autom odtiaľ má štúdio Hans Zimmer. Veľmi ma inšpiroval, hlavne soundtrackom k Batmanovi. Jeho prístup k zvuku, rytmu a výberu nástrojov ma ohúril. Pred pár mesiacmi som prerobil jeho melódiu na elektrickej gitare. Všetky zvuky sú z gitary a mikrofónu, ktorý mám zabudovaný v tele nástroja. Rozhodol som sa, že napíšem rukou list, dám na USB moju hudbu a pôjdeme za ním."

K stretnutiu, samozrejme, nedošlo. Hans Zimmer je svetovo uznávanou celebritou a kontakt bez relevantného odporúčania by bol zázrakom. Bolo potrebné hľadať iné cesty. Napríklad prostredníctvom skladateľa Johna Van Tongerena, ktorý stál spolu s Hansom Zimmerom a Markom Mancinom pri zrode Media Ventures – dnes Remote Control Productions, legendárnych štúdií filmovej hudby. K Tongerenovi sa Kollar dostal vďaka Patovi Mastelottovi, s ktorým vedie kapelu KoMaRa (Kollar-Mastelotto-Raineri). A keďže sa Tongeren zamiloval do hudby tejto dravej a živelnej slovensko-americko-talianskej úderky, jedna z pôvodne nepreniknuteľných brán sa pootvorila. Kollar dostal pozvanie nahrať gitary pre Tongerenov nový štúdiový projekt a črtajú sa ďalšie možnosti spolupráce.

Skvelý hostiteľ Rick Cox

Druhým, ešte dôležitejším sprievodcom Kollarovho hudobného dobrodružstva v Los Angeles sa stal americký gitarista a zvukový dizajnér Rick Cox, ktorého gitarista registroval ako spoluhráča trubkára a skladateľa Jona Hassella. Hassell bol priekopníkom experimentálnej hudby a jeho esenciálny vplyv dodnes priznávajú osobnosti ako Brian Eno, David Sylvian, Peter Gabriel, Ry Cooder či Erik Truffaz.

Práve Rick Cox ponúkol slovenskému hudobníkovi možnosť rezidenčného pobytu priamo vo svojom losangeleskom domácom štúdiu a predstavenie svojim spolupracovníkom, napríklad renomovanému skladateľovi Thomasovi Newmanovi. Práve s Newmanom dlhé roky pracujú na soundtrackoch k dnes už kultovým rozprávkam WALL-E a Hľadá sa Nemo alebo k filmom Americká krása, 1917, Vykúpenie z väznice Shawshank či k snímkam s Jamesom Bondom Skyfall a Spectre.

"S Rickom sme strávili množstvo času spoločnými rozhovormi či sledovaním filmov, ku ktorým sme improvizovali," spomína David Kollar. "Prešli sme záznamy snáď všetkých skúšok a nepoužitých vecí, ktoré kedysi doma s Hassellom nahrali. Strašne veľa dobrej muziky! V živote som takú hudbu nepočul... Nesmierne prácne povyberané sample, rozličným spôsobom upravované a lepené na seba – veľmi vkusne a moderne. A do toho jedinečná trúbka Jona Hassella. Tak, ako znel on, neznel nikto..."

Hoci väčšinu času trávili v Rickovom domácom štúdiu, nemohli vynechať návštevu Village Studios, kde spolu s Thomasom Newmanom dlhé roky nahrávali hudbu k filmom. V legendárnych štúdiách však vznikli aj zásadné nahrávky Franka Zappu, Eltona Johna či kapiel Steely Dan alebo Metallica.

Album aj turné s majstrami filmovej hudby

Vrcholom Davidovho dvojtýždňového amerického pobytu boli hudobné konverzácie s Thomasom Newmanom v jeho nahrávacom štúdiu v lukratívnej losangeleskej štvrti Pacific Palisades. "Naše spoločné hranie bolo nesmierne spontánne," spomína Kollar. "Newmana lákalo hrať takúto improvizovanú, experimentálnu a dobrodružnú hudbu. Zaujal ho môj spôsob tvorenia alikvotných tónov rozoznievaných sláčikom, ich následné procesovanie, spomaľovanie, reverzný chod."

V spoločných rozhovoroch Thomas Newman ocenil Davidove albumy, ktoré poznal prostredníctvo Ricka, ako aj streamy jeho minuloročných koncertov. Počas dvoch štúdiových stretnutí nahrala trojica Thomas Newman – Rick Cox – David Kollar tri hodiny hudby a v blízkej dobe sa môžeme tešiť na jej vydanie. Vynikajúcou správou je tiež spoločné jesenné turné tejto trojice v európskych kluboch, ktoré bude vôbec prvým európskym stretnutím tohto druhu: legendárny hollywoodsky skladateľ so zvukový mágom, ktorý je jeho pravou rukou, a spolu s nimi neúnavný slovenský prieskumník nepoznaných svetov. Nechajme sa prekvapiť, čo nové ponúkne toto vzrušujúce stretnutie hľadačov.

David Kollar (38) je laureátom prestížnych domácich ocenení (Slnko v sieti za filmovú hudbu, cena Esprit za najlepší jazzový album roka, Radio_Head Award) a tiež dvojnásobným finalistom Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Na jeho projektoch pravidelne participujú renomované umelecké osobnosti z celého sveta ako sú Steven Wilson, Erik Truffaz, Pat Mastelotto, Arve Henriksen a ďalší, pričom viacerí z nich prizývajú Kollara na spoluprácu opakovane. Jeho denníky, už aj so zápiskami z Los Angeles, nájdete na stránke www.davidkollardiary.com.

Cestu Davida Kollara do USA z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Autor: Peter Motyčka