V ére sociálnych sietí a pretlaku vizuálnej autenticity paradoxne rastie popularita kapiel, ktorých identita je dehumanizovaná. Teda maskovaná alebo skrytá za mystickými postavami. Umelci od Slipknot cez Ghost až po Sleep Token zistili, že masky nie sú pre mladú generáciu poslucháčov len lákavé divadlo, ale predstavujú vítaný únik od vyčerpávajúceho online sveta a silnejšie spojenie s umením.

"Najväčšou výčitkou Generácie Z je, že im sociálne médiá zničili detstvo," hovorí Tobias Forge z Ghost pre magazín Billboard. V tomto fenoméne vidí generačnú vzburu. "Verím, že uvidíte proti tomuto veľkú vzburu. Nie teraz, nie zajtra, ale keď budú mať dvadsať. Sociálne médiá a ich prepojenie budú také chabé, pretože bránia ich rozvoju. Bránia ich slobode! Bránia im v toľkých veciach."

Vzrastajúci záujem Generácie Z o metalovú hudbu si vysvetľuje Courtney LaPlante z metalovej kapely Spiritbox takto: "Myslím si, že deti sú oveľa otvorenejšie a menej úzkoprsé v tom, aké umenie konzumujú. Už nie je cool nemať niekoho rád za to, že je divný. Ľudia chcú ukázať, že sú všestranní a že majú eklektický hudobný vkus. A to ma veľmi teší, pretože si myslím, že to je jedna z vecí, ktoré v metalovej hudbe v poslednom desaťročí chýbali – mladý poslucháč."

V čom však spočíva sila anonymity pre samotného fanúšika? V projekcii. "Je to trochu ako čítať knihu," vysvetľuje Claudio Sanchez, spevák a gitarista prog-emo rockovej kapely Coheed and Cambria. "Niekedy chcete, aby vaša hlavná postava bola takmer bezvýrazná, niekto, v kom sa vidíte, a fakt, že máte nasadenú masku znamená, že by pod ňou mohol byť ktokoľvek. Takže ako poslucháč chcete, aby toto spojenie bolo vaše a len vaše, a tým, že k nemu nie je pripojená ľudská identita, vám to dáva toto silnejšie spojenie."

Skrytá identita vytvára čistý emocionálny tok. Pozornosť nie je rozptyľovaná aférami, politickými postojmi umelca, ani jeho každodenným dokonalým životom z Instagramu. Cyklická povaha hudobných trendov dokazuje, že maskovaní frontmani nie sú novinkou – spomeňme Ozzyho Osbournea, možno až bizarné postavy KISS alebo prepracované kostýmy Slipknot. Fanúšikovia sa v skutočnosti nikdy nestarali o to, či alebo ako ich obľúbení hudobníci existujú v realite.

Pre samotných umelcov je maska aktom oslobodenia, umožňujúci tvoriť maximálne autenticky. "Mne to umožnilo byť v hudbe najúprimnejší, ako sa len dá," hovorí Claudio Sanchez. "Byť ústrednou postavou rockovej kapely bolo pre mňa naozaj ťažké. Nebolo to moje poslanie. Takže keď som sa do tejto role dostal, bol to pre mňa spôsob, ako sa cítiť pohodlne a bezpečne pri jej realizácii. Áno, nenosím masku ako Sleep Token, ale vytváram si mytológiu, ktorá by mi umožnila skryť moje pravé ja."

Courtney LaPlante dodáva: "Myslím si, že to jednoducho začína Aliceom Cooperom a potrebou nejakým spôsobom šokovať. Sú ľudia, ktorí si podľa mňa naozaj veľmi cenia produkčné prvky. Sú tu niektorí z nás, ktorí sú pre to veľmi nadšení, a iní ľudia, ktorí sú viac nadšení pre to, aby piesne hovorili samy za seba a aby na pódiu nebolo nič veľké alebo okázalé. Alebo možno trochu z oboch?"

Masky slúžia ako silný magnet pre mladých poslucháčov, ktorí hľadajú únik od bežnej reality a ničím nerušený zážitok z hudby. Ani mobilnými telefónmi, ktoré v daný moment akoby pre nich prestali existovať. Na koncertoch skupiny Ghost je to dokonca podmienka a maskovaní frontman si to nevie vynachváliť. "Ľudia odchádzajú s úľavou. Pozrite sa, aký je to príjemný pocit, keď dve hodiny nemáte telefón. Ľudia sú ohromení," hovorí Forge. 

Text: Hudba.sk (zdroj: Billboard.com)