Medzinárodný festival tanečnej piesne Bratislavská lýra bol jedným z podujatí, ktoré boli za socializmu úspešnou prezentáciou Bratislavy na európskej kultúrnej scéne. Práve pred 50 rokmi, 23. júna 1966, sa v PKO začal prvý súťažný večer prvého ročníka Bratislavskej lýry.
Jedným z prvých takýchto podujatí bol festival talianskej populárnej piesne v prímorskom meste San Remo. Prvý ročník prebehol od 29. do 31. januára 1951, vyhrala Nilla Pizzi s piesňou Grazie dei fiori. O päť rokov neskôr, 24. mája 1956, sa vo švajčiarskom Lugane uskutočnil premiérový ročník dnes najznámejšej pesničkovej súťaže Eurovision Song Contest. Vyhrala domáca speváčka Lys Assia so skladbou Refrain. Zúčastnilo sa na ňom sedem štátov a každý z interpretov zaspieval dve piesne. V roku 1961 sa konal premiérový ročník Medzinárodného festivalu v poľských Sopotoch, ktorý dvakrát, v rokoch 1977 a 2000, vyhrala Helena Vondráčková.
Pozadu neostalo ani Československo. V slovenskej metropole bol založený medzinárodný festival Bratislavská lýra, pri jeho zrode stáli Pavol Zelenay a Ján Siváček. Tí mali najväčší podiel na tom, že v bratislavskom PKO prebehol od 23. do 26. júna 1966 jeho prvý ročník. Vtedy sa však ešte uvádzal len ako Medzinárodný festival tanečných piesní, názov Bratislavská lýra sa začal používať od roku 1968.
Prečítajte si: Gott, Olympic aj Elán na megakoncerte pripomenú 50. výročie Bratislavskej lýry
Do finále premiérového ročníka postúpilo 24 z prihlásených 797 piesní, po 12 českých a slovenských. Prvú zlatú lýru si vyspieval Karel Gott s piesňou Mám rozprávkový dom autorov Vieroslava Matušíka a Elišky Jelínkovej. Prvý výsledok bol teda spravodlivo československý, vyhral český spevák so slovenskou pesničkou. Striebornú lýru získala dvojica Marta Kubišová a Helena Vondráčková s piesňou Oh, baby, baby, na bronzovej pozícii skončil Waldemar Matuška so skladbou Už modrej činžák zhas. Gott súťažil s dvoma pesničkami, druhou bola Pošli to dál a skončila na štvrtom mieste. A prvý ročník mal pre návštevníkov ešte jedno veľké prekvapenie. Piesne, ktoré zazneli prvý a druhý súťažný večer, si mohli kúpiť na malých platniach hneď v ten večer.
Druhý ročník v roku 1967 vyhrala Eva Pilarová s piesňou Rekviem, v roku 1968 Marta Kubišová so skladbou Cesta, v roku 1969 Karel Černoch so skladbou Píseň o mé zemi. Piaty ročník Bratislavskej lýry v júni 1970 bol prvým čisto slovenským úspechom. Zlatú lýru získala Marcela Laiferová s piesňou Slová autorskej dvojice Ivan Horváth a Ivan Úradníček. Rok 1972 bol opäť slovenský, 7. ročník priniesol zlatú lýru speváčke Eve Mázikovej, vyhrala s piesňou Krédo, ktorú zložili Miroslav Brož a Tibor Grünner. Tretí slovenský úspech prišiel v roku 1974. Vtedy udelila porota dve zlaté lýry, získali ich Helena Vondráčková s pesničkou Malovaný džbánku a Karol Duchoň s piesňou Zem pamätá. Kompletný zoznam víťazov nájdete na wikipedii.
V roku 1976 vyhrala Jana Kocianová s piesňou Pár nôt, v roku 1977 skupina Modus so skladbou Úsmev, rok nato Marika Gombitová s pesničkou Študentská láska, v roku 1983 Miroslav Žbirka s piesňou Nechodí, v roku 1984 Júlia Hečková s piesňou Spútaná láskou, v roku 1987 Vašo Patejdl s pesničkou Umenie žiť, v roku 1988 Berco Balogh so skladbou Farbami dýcha noc, v roku 1989 Richard Müller a skupina Banket s piesňou Aj ty!. Po krátkom znovuzrodení Bratislavskej lýry získala v roku 1997 prvé miesto Katarína Hasprová s piesňou Jedno zbohom. Z hľadiska autorov-textárov patria medzi najúspešnejších Kamil Peteraj, Ľuboš Zeman, Boris Filan, zo skladateľov Janko Lehotský, Pavol Hammel aj Pavol Zelenay.
Zdroj: TASR - Pavel Neubauer Podujatie európskeho významu
História Bratislavskej lýry sa začala písať už v roku 1964, kedy sa muzikantskí kolegovia Ján Siváček a Pavol Zelenay sa v lete vybrali na festival do poľského prímorského mesta Sopoty. Páčilo sa im všetko, atmosféra aj kvalitné piesne a výkony spevákov. Po návrate pripravil Zelenay návrh na usporiadanie medzinárodného festivalu tanečnej piesne. Podporil ho aj vtedajší predseda Zväzu slovenských skladateľov Zdenko Mikula a schválilo ho aj Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre kultúru a informácie, a tak v roku 1966 dostal návrh konečne konkrétnu podobu.
Hneď po prvom ročníku sa festival dostal do pozornosti európskej hudobnej scény. Nielenže upriamil pozornosť na malú krajinu v srdci Európy, ale stal sa rovnocenným partnerom ostatných európskych festivalov populárnej hudby združených vo FIDOF (Federation Internationale des Organisations de Festivals - medzinárodná organizácia usporiadateľov festivalov). Od svojho vzniku v roku 1966 bol v socialistickom Československu akýmsi závanom slobody, keďže na ňom účinkovali nielen najlepší československí interpreti, ale aj celý rad zahraničných hviezd.
"Na Bratislavskú lýru existuje viacero pohľadov. Jeden je súčasný, čo bolo, čo nebolo, že PKO, kde boli prvé ročníky, už zbúrali. Ten druhý, že vzniklo veľa veľmi pekných piesní, z ktorých sa niektoré udržali a sú v playlistoch súčasných rádií. A ešte môže byť aj sentimentálny pohľad, že to bola veľká škoda, že to skončilo. Bratislavská lýra patrila medzi štyri najvýznamnejšie európske festivaly, mala svoju diplomatickú silu, v predsedníctve FIDOF bol Ivan Stanislav, jeden z jej riaditeľov. Teraz to pociťujeme, napríklad na Eurovízii, že nemáme žiadnu silu, lebo sme si všetko zrušili," povedal pre TASR Kamil Peteraj, držiteľ 12 bratislavských lýr.
"Myslím si, že lýra zohrala veľmi zaujímavú úlohu, bol to festival pôvodných českých a slovenských piesní, mnohé z nich sú stále tu. Lýra mala veľkú sledovanosť a ten, kto sa objavil na lýre, nielen víťazi, ale aj tí, ktorí zaujali, mal na dosah lepšiu pozíciu na československej hudobnej scéne. Na lýre bolo najzaujímavejšie, či tá pesnička ďalej žila a s ňou získavali na popularite aj jej interpreti," dodal najúspešnejší slovenský textár.
"Festivaly, ktoré vznikli v 60. a potom v 70. rokoch, určite priniesli niečo, čo oživilo celé hudobné dianie. Vzácnosť lýry bola v tom, že každý rok prišlo 24 nových pesničiek, či už od známejších autorov alebo od nových tvárí, pre ktoré to bol dobrý odrazový mostík. Každý sa na tom rád zúčastnil, nielen ako autor, ale aj ako interpret. Malo to podporu tlače, televízie, uvádzali ju známi českí a slovenskí moderátori. Bratislavská lýra si zaslúži, aby sme si ju pri tomto výročí pripomenuli," uviedol Pavol Hammel pre TASR. "Ja som mal dva prístupy k lýre - ak moju skladbu samozrejme vybrali - či idem do súťaže ako autor, alebo ako autor aj interpret. Vtedy som si pesničku našil na seba, ako to bolo v prípade pesničky Dnes už viem, alebo som ju pre niekoho písal. Tak som písal pre Václava Neckářa, pre Helenu Vrtichovú či pre skupinu TYS' 80," zaspomínal si.
Už spomínaným prínosom lýry boli aj vystúpenia zahraničných hostí. V Bratislave sa vďaka nej predstavili skupiny a interpreti ako Beach Boys, Boney M, Smokie, Cliff Richard, John Mayall, Stevie Wonder, Josephine Baker, Udo Jürgens či Alla Pugačova. V júni 1989 sa uskutočnil 24. ročník festivalu a jeho hosťom bola americká popfolková hviezda Joan Baez. Na hoteli sa s ňou skontaktoval Václav Havel, ktorý sa krátko pred tým dostal z väzenia. Joan ho poznala a zaradila ho medzi technikov svojho tímu, staral sa o jej gitaru. Takto sa dostal aj do festivalového hľadiska. V priebehu koncertu chcela privítať priateľa z Charty'77 Václava Havla a na pódium pozvala aj speváka Ivana Hoffmana. Pri prvých tónoch piesne však technik na pokyn členov štátnej bezpečnosti vypol mikrofóny. Pol roka nato, 29. decembra 1989 zvolili Václava Havla za prezidenta Československa.
Veľkolepý koncert aj dokumentárny cyklus
Slávu Bratislavskej lýry na jeseň pripomenie koncert Mám rozprávkový dom - Lýra 50, na ktorom vystúpi viacero úspešných účastníkov festivalu. Uskutoční sa 18. októbra v bratislavskej Inchebe (viac o koncerte). Ešte predtým, v septembri, sa na televízne obrazovky dostane 10-dielny cyklus dokumentov pod názvom Zlatá lýra. Predstaví sa v ňom viac ako 140 osobností zo sveta česko-slovenskej aj zahraničnej hudobnej scény, diváci uvidia unikátne archívne materiály a k tomu neopakovateľné zážitky i polemiky, ktoré sa vynárajú v spomienkach na festival.
"Televízny cyklus dokumentov Zlatá lýra je poctou organizátorom a všetkým tým, ktorí napriek náročným podmienkam presadili založenie a existenciu festivalu," uviedol na margo projektu producent Patrik Pašš. Cyklus však nie je iba sumárom udalostí, ktoré sa viažu výlučne k festivalu. Tvorcovia si dali za cieľ ukázať, ako na charakter festivalu a jeho jednotlivé ročníky vplývala celková spoločenská a politická situácia, ako jeho tvar formovali udalosti i konkrétni ľudia, medzi nimi napríklad aj slovenský fotograf svetového mena Dežo Hoffman. "Bolo neuveriteľne zaujímavé sledovať, s akým veľkým dôvtipom museli pracovať organizátori, aby získali niektorých umelcov a prekonali rôzne prekážky vtedajšieho režimu," doplnil dramaturg Róbert Valovič.
Popri výpovediach známych osobností - organizátorov, spevákov, skladateľov a textárov, pracovali tvorcovia aj s veľkým množstvom filmového archívneho materiálu, fotografiami, bulletinmi, zápisnicami. Práce na tvorbe cyklu trvali viac ako tri roky, no kompletizácia informácií o Bratislavskej lýre trvala takmer desaťročie. Dramaturg Róbert Valovič pátral v obrazových archívoch Slovenskej a Českej televízie, Slovenského filmového ústavu, v materiáloch Slovkoncertu archivovaných v Národnom archíve SR, nahrával rozhovory s pamätníkmi a počúval stovky hodín zvukového záznamu z archívu Slovenského rozhlasu.
Cyklus dokumentov Zlatá lýra v réžii Petra Hledíka produkovala spoločnosť Trigon Production v koprodukcii s RTVS. Prvú časť uvidia diváci Dvojky 13. septembra.
Zdroj: TASR (upravené redakciou Hudba.sk)
Foto: TASR - Magda Borodáčová
