"Chceme sa stať najslávnejšou kapelou na svete," povedal Kurt Cobain v jednej z nahrávacích spoločností, s ktorou Nirvana vyjednávala o možnej spolupráci pri vydaní ich druhej štúdiovky. V skutočnosti dúfal v mierny komerčný úspech, aby sa uživili. To, čo sa stalo po vydaní albumu Nevermind, ktorý vyšiel 24. 9. 1991, napokon prekonalo aj tie najokázalejšie sny.
"Tie pesničky považujem za popové," uviedol Kurt Cobain v rozhovore pre jeden britský časopis o skladbách, ktoré neskôr vyšli na albume Nevermind. "Na našom novom albume nie sú divoké a ťažké veci ako Paper Cuts alebo Sifting. To je dosť veľká nuda. Radšej mám dobrý odpich."
Z okraja záujmu do centra pozornosti
Okolo ešte nevydaného druhého albumu Nirvany rozprúdili vlnu záujmu v hudobnom priemysle už kolujúce pirátske demá so skladbami Polly a Breed, ktorá neskôr bola premenovaná na Imodium. Na deme sa objavila tiež Stay Away, ktorá sa pôvodne volala Pay to Stay, a skladby In Bloom, Dive a Lithium, kde hral Kurt Cobain na rozhrkanej akustickej gitare, píše Michael Azerrad v knihe Nirvana. Skladby nahrali v štúdiu Smart vo Wisconsine.
Na albume chcel mať Cobain hutný zvuk, čo bol hlavný dôvod, prečo vložil nahrávku do rúk producenta Butcha Viga (zakladajúci člen Garbage), ktorý si napokon po vydaní albumu vyslúžil prezývku Nevermind man.
Veľké nahrávacie spoločnosti sa snažili získať kontrakt s Nirvanou a kapela cítila svoju výhodnú pozíciu. Prezident Columbia Records Donny Ienner ju na stretnutí privítal so slovami: "Počúvajte, chlapci, nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Chceme z vás urobiť hviezdy."
Kapela dostávala prísľuby na milión dolárov, až na chvíľu začal Kurt Cobain uvažovať o podvode, keď by zobrali peniaze od jedného vydavateľstva, rozpadli by sa, premenovali a prešli k druhej nahrávacej spoločnosti. "Milión dolárov pre mňa bola neskutočná suma peňazí," spomínal Cobain o pár rokov neskôr. "Hovoril som si, že z miliónu dolárov by sme mohli žiť my aj nahrávacia spoločnosť až do smrti, čo si už dávno nemyslím, pretože teraz zarobím ročne milión dolárov a tiež milión dolárov miniem."
Na prahu veľkej budúcnosti
Po dôkladnom zvážení sa však napokon rozhodli pre vydavateľstvo Geffen Records, čo Krist Novoselic komentoval ako krok do neznáma. S kapelou podpísal zmluvu Garry Gersh, ktorý do vydavateľstva priniesol aj Sonic Youth. Za album dostala Nirvana zálohu 287-tisíc dolárov. V zmluve mala tiež zaručené automatické tantiémy. Kapela sa tak vzdala vyššej zálohy výmenou za vyššie tantiémy, čo možno označiť za šikovný ťah v obojstrannej nevedomosti, pretože nikto nemohol tušiť ako veľmi Nevermind zarezonuje.
Tesne po tom, ako demonahrávka vznikla v štúdiu Smart vo Wisconsine, z kapely odišiel bubeník Chad Channing. Kurt Cobain mu vyčítal, že nestíha ich tempo a aj samotný Chad sa cítil v kapele menejcenný. Napriek všetkému sa dostal aj na Nevermind v skladbe Polly. Je to zároveň jediná pieseň, ktorá sa na album dostala z nahrávacej session v štúdiu Smart. Zvyšok albumu nahrali s Butchom Vigom v Sound City Studios v Kalifornii v priebehu mesiacov máj a jún 1991, kde už za bicími kraľoval Dave Grohl.
Nirvana nahrávala 8 až 10 hodín denne. Dave Grohl vraj tak silno bubnoval, že museli meniť blany na bubnoch po každej druhej pesničke. "Vedeli sme, že veci, ktoré chystáme, sú pohodové a páčivé, že sú to dobré a silné pesničky," uviedol Dave Grohl. "Nejak sme proste poznali, že sú naozaj dobré. Nečakali sme, že to dopadne tak, ako to v skutočnosti dopadlo, ale vedeli sme, že to bude dobrý album."
Dokonalý vďaka nedokonalosti
Jeden z najväčších hitov Smells Like Teen Spirit vznikol z gitarového riffu, ktorý priniesol Kurt Cobain, a následnej hodinovej jam session. Skladba im pripomínala Pixies a báli sa, že ich ľudia za to odsúdia. Hrozilo, že sa hit na Nevermind ani nedostane. K pesničke On a Plain zase napísal Cobain text len pár minút pred nahrávaním a v Territorial Pissings mu zreteľne odchádza hlas, čo bolo výsledkom jeho oduševneného spevu. "Akonáhle sa Kurt rozhodol pre konečnú podobu textu, spieval s takou vervou, že mu často po jednom, dvoch vokáloch vypovedal hlas, takže bol zbytok dňa vybavený," píše Michael Azerrad v knihe Nirvana.
Nevermind je ten typ albumu, ktorý je skrz-naskrz nasiaknutý alternatívou, ale dokáže na prvé počutie osloviť masy. Podľa Davea Grohla spočíva jeho čaro v hrubej jednoduchosti, na čo je patrične hrdý. "Našim zámerom bolo urobiť niečo také priamočiare, takmer až detské - jednoduché rytmy a jednoduché vzorce - najpriamejšie skladanie piesní. Sú to holé kosti, jednoduché bubnovanie a myslím si, že ľudia to stále počúvajú, pretože je to tak obnažené a tak ľahko si na to prikvyknete," uviedol Dave Grohl pre Rhythm Magazine v roku 2005.
Nevemind patrí k najzásadnejším albumom hudobnej histórie. Nahrávacia spoločnosť pôvodne dúfala, že by sa mohlo predať z albumu 250-tisíc nosičov, prinajlepšom 500-tisíc. Vychádzali z v tej dobe realistických očakávaní, pretože z debutového albumu Nirvany Bleach sa do vydania Nevermindu predalo len 40-tisíc kópií. Nevermind napokon prekročil v predaji hranicu 30 miliónov kópií, čo ho zaradilo medzi najlepšie sa predávajúce albumy všetkých čias a jeho vplyv nevypŕcha ani 30 rokov od vydania.
Prečítajte si tiež: "Bábätko" z obalu albumu Nevermind zažalovalo skupinu Nirvana
Autorka: Martina Slivková
Foto: Artwork
Súvisiaci interpreti: Nirvana
