V posledných rokoch je síce v Eurosongu prekvapením každá kvalitná, zaujímavá alebo aspoň zapamätateľná skladba, no ani tých v prvom semifinále nebolo veľa. V tom druhom to bolo predsa len o niečo zaujímavejšie - angličtina nebola v takej výraznej prevahe a prekvapil aj fakt, že uspeli i zástupcovia menších krajín.
Okrem zástupcov veľkých krajín a štátov z tradične silného "balkánskeho bloku" sa podarilo postúpiť aj reprezentantom Litvy, Estónska či Malty. Menším prekvapením už je, že uspeli vďaka tanečnému popu a baladám. Aj druhé semifinále tak ukázalo, že Eurovízia nie je o žánrovej pestrosti.
Ešte jeden pokus o imidž rockerov
Bieloruská formácia Litesound bola po slovenskom zástupcovi druhým a posledným interpretom, ktorý mal snahu zajať rockovou pózou. Aspoň spočiatku to tak vyzeralo - kapela vyšla na pódium v čiernych odevoch a v prvých pár sekundách sa vďaka drsnému výrazu zdalo, že pôjde o rockové vystúpenie.
Z piesne We Are The Heroes sa však vykľula tanečná vypaľovačka, ktorá pripomínala skôr tvorbu boybandov ako gitarovku. Bielorusi nepostúpili, v rámci popu a tanečnej hudby mali totiž silnú konkurenciu.
Litesound - We Are The Heroes
Dominovali tanečné skladby
O tanečnú produkciu v druhom semifinále skutočne núdza nebola. Viacerým súťažiacim dokonca priniesla úspech. Niektorí tanečné rytmy dávkovali s vkusom, iní to prestrelili. Donny Montell, reprezentant Litvy, patrí do prvej kategórie - jeho skladba Love Is Blind je typickou baladou s prvkami disca. Nič nové na svete, no skladbu odspieval bezchybne a postúpil zaslúžene. Na druhej strane: to sa ale spieva, keď hudba hrá ktovie odkiaľ a spevák nemusí riešiť odposluch živej kapely.
Mimochodom, zaujímavé by bolo spraviť si prieskum diskusií na litovských portáloch a zistiť, či aj okolo "typicky litovského" mena Donny Montell bolo toľko humbuku ako u nás okolo nového Šmajdovho pseudonymu.
Donny Montell - Love Is Blind
S tanečnou piesňou Euphoria sa predstavila aj favoritka súťaže, švédska speváčka Loreen. Jej vystúpenie bolo jedným z najvýraznejších. Loreen ukázala v prvom rade kvalitný spev, no vynímal sa i netradičný javiskový prejav, ktorý divákov určite zaujal.
Podarilo sa jej výrazným spôsobom odlíšiť od tuctových piesní. Jej skladba má ako jedna z mála predpoklady na to, že si ju niekto po priamom prenose zapamätal. Ostatne, vo Švédsku aj vo Fínsku už bola No.1 hitom.
Loreen - Euphoria
Na tanečné rytmy vsadil i ďalší postupujúci Kurt Calleja so skladbou This Is The Night, no v porovnaní s Loreen nebolo jeho vystúpenie ničím výnimočným. Tuctová tanečná popová skladba mu však na postup stačila a práve to možno považovať za jedno z najväčších prekvapení večera, pretože s Maltou sa vo finále príliš nepočítalo.
Pri úspechu tohto interpreta je na zamyslenie, či by tanečná skladba Hey Now od kapely Peter Bič Project, ktorú mnohí domáci fanúšikovia chceli vidieť v Eurovízii, nebola pre Slovensko postupovým esom. To sa však už nedozvieme.
Kurt Calleja - This Is The Night
Do cirkusu nás zaviedla ukrajinská speváčka Gaitana so skladbou Be My Guest. Napriek jej exotickému zjavu a zaujímavému silnému hlasu dominovali na pódiu tancujúci muži v úzkych farebných oblekoch, ktorých choreografia bola viac vtipná ako umelecká. Skladba však zaujala a Ukrajinka si zaspieva aj vo finále.
Gaitana - Be My Guest
Asi najväčšiu chuť vypnúť televízor navodil gruzínsky reprezentant Anri Jokhadze so skladbou I'm A Joker. Zo zahaleného muža v mníšskom rúchu sa vykľul neprirodzene odfarbený chlapík, ktorý chcel zrejme so sporo odetými tanečníčkami krúžiacimi okolo neho pôsobiť ako sex idol. Pri tomto vystúpení si musel snáď každý zapchávať nielen uši, ale i zatvárať oči, na jeho vystúpenie sa skutočne pozeralo len veľmi ťažko.
Anri Jokhadze - I'm A Joker
Keď je menej viac, ide to aj bez angličtiny
Hesla "menej je viac" sa držal hneď prvý vystupujúci, Srb Željko Joksimović, ktorý so svojou baladou Nije Ljubav Stvar postúpil do veľkého finále. Rovnaký recept žiaľ nepriniesol úspech najmladšej účastníčke tohto ročníka. Iba šestnásťročná speváčka zo Slovinska nechala halou plynúť svoj zamatový hlas, príjemný vzhľad, konečne žiadne uši trhajúce kolotoče.
Napriek tomu, že skladba nebola v angličtine a teda význam textu unikol, sálala z piesne určitá emotívnosť. Minimalistické aranžmány a anjelský vzhľad vokalistiek stačili na to, aby speváčka zaujala, no brány finále sa Eve Boto neotvorili.
Eva Boto - Verjamem
Estónskemu spevákovi menom Ott Lepland stačil mikrofón a klavírny doprovod. Svoje vystúpenie postavil čisto na speve, nepredvádzal žiadne choreografie, nerobil okolo seba zbytočnú šou. Jednoducho sa postavil na pódium a jediné, s čím pracoval, bol hlas a mimika.
Jeho vystúpenie zaujalo práve minimalizmom a dôrazom na spev, ktorý by mal byť v tejto súťaži tou najpodstatnejšou zložkou, čo však väčšina súťažiacich asi nepochopila. Lepland však áno, čo mu zaručilo vytúžený postup.
Ott Lepland - Kuula
Z postupu sa tešila i Bosna a Hercegovina. Maya Sar strávila viac ako dve minúty za pianom, spoza ktorého vychádzal jej jemný, ničím nerušený spev. Emotívna pieseň Korake ti znam stačila speváčke na postup do zajtrajšieho finále.
Maya Sar - Korake ti znam
Podobne ako u Leplanda, Josimovića a Mayi Sar, aj Kaliopi z Macedónska vsadila na silný emotívny spev vo vlastnom jazyku. Ostatne text, ktorému väčšina ľudí nerozumie, môže byť, a často aj je, obrovskou výhodou. Vo finále bude navyše vďaka Macedónke i štipka rockovej živelnosti.
Kaliopi - Crno i belo
Text: Miroslava Kuracinová, doplnenie textu: Patrik Marflák
Foto: Thomas Hanses - Eurovision.tv
