Medzi nehostinne pôsobiacimi industriálnymi budovami sa v sychravom marcovom počasí stretávam s Lenkou. Pozdravíme sa z mojej strany nemotorným improvizovaným hip-hopovým podaním rúk a vyberieme sa hore schodmi do skúšobne. Na dverách vidím nápis Psychiatrická liečebňa. "Tu sa chodíme liečiť," hovorí so smiechom mladá hudobníčka.
Jadro kapely predstavuje priateľstvo Lenky a perkusionistu známeho v undergroundových kruhoch pod prezývkou Život. Ich hudobná spolupráca začala na jeseň minulého roka, spočiatku vystupovali len vo dvojici. "Hrali sme so Životom na ulici a išiel okolo Mário Drgoňa, ktorý to celé organizuje," vysvetľuje Lenka ako sa dostali k hraniu v čoraz populárnejšej koncertnej sérii. (Mário Drgoňa je producentom IBBS, pozn. red.)
"Na ulici sme hrali tak trikrát. Zatiaľ sa s ňou zoznamujeme. Keď som bol mladý stokár, hral som na ulici často. Povedal som si, že aj Lenka potrebuje túto skúsenosť," opísal Život začiatky ich spolupráce. Po týchto skúsenostiach naberalo filozofické jadro kapely ďalších členov ako snehová guľa. Koncert "medzi knihami" bol len ich druhý a vystúpili tu už v päťčlennej zostave aj s posilou v podobe vokalistky Katky Ščevlíkovej, ktorá je podľa slov mladých hudobníkov ich spriaznená kamoška.
Troška hipisáckej lásky
Krátky časový interval medzi založením kapely a koncertom v In Between Books Sessions mi vnukol myšlienku, že kapela skúša veľmi intenzívne. Túto mylnú predstavu mi však v momente vyvrátili, rovnako aj podozrenie, že ide určite o profesionálnych hudobníkov. "Tak z päťdesiatich percent," znela odpoveď. "Ty vyzeráš, že by si mohol mať nejakú hudobnú školu," obraciam sa na basgitaristu Dominika Bukaja Ivančíka, ktorý popri tom, že počas rozhovoru hrá na všetkom možnom, stíha aj krátke, väčšinou jednoslovné odpovede. "Kde? Ja som cigán z ulice (smiech). Starká žila v osade."
"Neštudoval a hrá ako pánboh," doplní ho neskromne Život. Učenými hudobníkmi v kapele sú klávesák Aleš Mäsiar a mladá trúbkarka Lada Demová, ktorá sa ako jediná učí skladby z notových zápisov. Napriek obrovskej rôznorodosti jednotlivých členov pôsobí kapela veľmi harmonicky. "Základ je, aby sme boli spolu v pohode, aby sme sa dobre cítili a aby sa nám dobre hralo."
Z toho podľa Lenky vyplýva aj názov kapely The Flowers - nejde totiž len o kvety, ale aj o šikovnú slovnú hračku, ktorej základom je slovo flow (prekl. prúd, prúdiť, tok), ktoré ľudom zbehlým v korporátnej, ale aj hudobnej (najmä rapovej) terminológii určite nie je neznáme. "Znamená to, že si tak voľne plynieme, a zároveň sme aj kvetinky, takí slniečkari," vysvetľuje mladá speváčka a skladateľka so smiechom. "Takže krajnú pravicu asi vaša hudba príliš nezaujme," poznamenal som ironicky. "S tým sme ani nerátali. Ale aj by sme to chceli. Možno by si po vypočutí uvedomili, že na svete nie je len nenávisť, ale aj troška hipisáckej lásky."
Silné texty aj bez dokonalej angličtiny
Hudobníci sa neradi zaraďujú pod konkrétny hudobný žáner, pri mojej narážke na vplyvy jazzu sa rozosmejú. "Sme taký pouličný mix," vraví Dominik, a zároveň vysvetľuje, že podľa neho žánre už neexistujú, sú iba štýly hudobníkov, ktoré determinujú konečný počuteľný efekt. V ňom je citeľná inšpirácia čiernou hudbou od spomínaného jazzu cez neo soul až po rap.
Za hudbou aj prevažne anglickými textami stojí v ich drvivej väčšine mladá líderka kapely. "Lenkino anglické textárstvo je celkom zriedkavý jav. Keď som prvýkrát počul jej texty, tak som nechápal. Ja viem po anglicky lepšie než Lenka, ale v živote by som nenapísal text, ktorý dáva taký zmysel, sú tam zvukomalebné slová, dobré metafory jednoducho vyjadrujúce nejaké pocity," rozhovoril sa Život.
Texty odzrkadľujú každodenný život ich tvorkyne, prelínanie zmyslového vnímania a myšlienkových či pocitových pochodov. Sála z nich ideologickosť, pozitivita i nádej, miestami zdravá naivita, chaos, ale aj usporiadanosť - teda jasné, zdravé posolstvo lásky a mieru. Taktiež hudba a celkový vizuálny dojem kapely ponára poslucháča do pohodlného pelechu pozitívnych vibrácií, ktoré tých pozornejších prinútia odpustiť aj menšie intonačné prešľapy, či nedokonalosť anglickej výslovnosti. Ak anglicky neviete, presvedčí vás skladba Prázdna hlava (čas 10:05). Vo videu je to jediná pesnička v slovenčine, Lenka ich má však v zásobe viacero a snáď čoskoro uzrú svetlo sveta.
Zdroj: archív speváčkyLenka TomiškováKult dobrej trápnosti
Celkovo kapela pôsobí úprimným a uceleným dojmom a napriek takmer žiadnej priamej komunikácii s obecenstvom počas koncertu v IBBS je Lenka charizmatickou a sebavedomou frontmankou, ktorú na pódiu neprehliadnete a myslím, že rastúce skúsenosti so živým vystupovaním prinesú svoje ovocie aj v tomto smere. Nemohol som si však nevšimnúť excentrický outfit Života na koncerte, k čomu smerovala aj moja otázka. Vyčerpávajúca odpoveď si podľa mňa zaslúži samostatnú stať.
"Prvýkrát som vytiahol štýl otočenej šiltovky na tomto koncerte. Túto šiltovku mi doniesla moja mama z Pchjongčchangu, kde riešila PR pre slovenskú reprezentáciu na Paralympijských hrách. Je na nej ešte stále visačka a ja som si povedal, že ju nedám odtiaľ dole, pretože istým spôsobom je dosť trápne si ju tam nechávať a ja vyznávam kult dobrej trápnosti. Trápnosť môže byť zlá a zahanbujúca, ale zároveň môže ukázať naše pravé vnútro také, aké naozaj je a keď to dokážeme zdieľať s ostatnými, tak sa zblížime ešte viac. Je možné, že sa občas snažím vniesť aj do hudby určitú trápnosť. Zoberte to, ako to je, a buďte trápni tiež!"
Líderka ako kreatívny aj organizačný tmel
O tom, že Slovensko je naozaj malé, svedčí reakcia Shiny z vydavateľstva Slnko Records, keď sme ju na tento nový talent upozornili. "Tak táto dievčina si minulý rok prišla aj so svojou mamou a bratom pre malú mačku k nám domov. Na inzerát na bazoši. A ako tam sedeli pod gitarami, tak povedala, že aj ona hrá. Dano (Salontay, pozn. red.) jej strčil gitaru do rúk a po tomto stretnutí mu posielala na jeho vyžiadanie nejaké demáče. Chápeš? Cesty osudu. Oni vôbec netušili, ku komu prišli."
Na otázku, či sa už bavili o tom, že by hudbu Lenkinej kapely vydávala, však odpovedala zdržanlivo. "Ešte treba počkať, nech sa pekne vyvinie," hovorí Shina. Pravdou je, že ani Lenka s kapelou zatiaľ neuvažujú nad albumom - ich cieľom je hlavne veľa koncertovať, aby sa skladby im samotným a aj poslucháčom dostali viac pod kožu. "Máme naplánované nejaké menšie festivaly na leto. Lenka sa hneď pustila do organizovania. Na to, aká je kreatívna, je aj organizačnou zložkou. Chceli by sme nahrať aspoň jeden singel. Hádam sa nám to podarí ešte tento rok," hovorí Život.
Ja verím, že pri takomto pracovnom tempe, resp. mohol by som povedať s takýmto flowom, to nie je nereálna méta. Táto hudobná zostava má určite veľký potenciál a stojí za pozornosť. So záujmom budeme sledovať jej ďalšie dobrodružstvá na hudobnej scéne.
Autor: Tomáš Garai (+ Patrik Marflák - komunikácia so Shinou)
Foto: IBBS / archív L. Tomiškovej
