Britský pop rock – špecifický kus hudobnej histórie, ktorý si so sebou nesie príjemnú nostalgiu a istotu dobrých pesničiek zrodených v priestore plnohodnotných kapiel. Lebo britpop patrí do rúk kapelám. Každé jeho obdobie má svoju vlastnú identitu a jasného nositeľa pomyselnej štafety. Aj v 21. storočí prechádza prirodzeným vývojom a stále má obdivovateľov, ktorí do žánru vnášajú moderné prvky s uctievaním jeho prapodstaty.
Dnes, keď online svet umožňuje podeliť sa o svoju tvorbu niekoľkými kliknutiami a z noci do rána mať virálny hit, sa môže zdať, že táto cesta je prirodzená všetkým začínajúcim hudobníkom. Stačí nahrať cover naozaj veľkého hitu a followeri budú prichádzať minimálne po stovkách. Nie každý však túto skratku využije. Štvorica Only The Poets sa rozhodla budovať si fanúšikovskú základňu spôsobom, ako to robili kapely v minulosti. Hrať v prázdnych kluboch, ale neúnavne a impulzívne, až kým si nezíska svoje publikum.
Z prázdnych krčiem a klubov sa Tommy Longhurst (spev, gitara), Andy Burge (basgitara, spev), Clem Cherry (gitara, spev) a Marcus Yates (bicie, spev) v krátkom časovom úseku presunuli do európskych miest, kde sú ich koncerty vypredané a taktiež na sociálne siete so státisícami podporovateľov. "Budeme koncertovať toľko, koľko budeme môcť. Vybudujeme si skutočnú fanúšikovskú základňu a budeme tvrdo pracovať," znela ich dohoda pri zakladaní kapely. "Pracovná morálka v nás bola zakorenená už v mladom veku a rýchlo sme pochopili, že nie je ľahké dostať sa do výšok."
Longhurst bol pôvodne sólovým umelcom. Zamiloval sa však do myšlienky mať vlastnú kapelu a robiť všetko poctivo, starým spôsobom. V roku 2017 sa mu podarilo dať dohromady hudobníkov a založiť Only The Poets. Svoje debutové EP Speak Out vydali v roku 2020. Všetko vsadili na úprimné texty, v ktorých sa neštítili odhaliť vlastnú zraniteľnosť a duševnú nepohodu, aj keď to pre nich bolo spočiatku desivé.
"Ako umelci máme platformu na zvýšenie povedomia o skutočne dôležitých veciach. Myslím si, že hudba je pre mnohých z nás terapia. A pri písaní piesní som v tom období prechádzal ťažkým obdobím a povedal som si: 'Napíšem pieseň, ktorú podľa mňa ľudia potrebujú počuť a chcú ju počuť'," povedal Longhurst.
Zrkadlom je komunita fanúšikov
S profanúšikovským prístupom si postupne vybudovali komunitu, o ktorej je reč v každom jednom rozhovore. O Only The Poets je už známe, že si mimoriadne zakladajú na tom, aby svojim poslucháčom preukazovali uznanie a vďačnosť. "Kryjú nám chrbát a my zase im. Nie je nič, čo by toto spoločenstvo zlomilo, pretože je to vec, na ktorú sme najviac hrdí a odkiaľ tiež čerpáme energiu. Vidieť ich všetkých spolu je neuveriteľné," pochvaľujú si muzikanti. Fanúšikov vnímajú ako zrkadlo.
A čo v ňom vidia? "Máme naozaj zvláštny vzťah a nevymenili by sme ho za nič svet. Okrem toho preukázali všetci umelci, ktorých sme podporili na turné, rovnakú úroveň uznania. Zdá sa, že je tu stále aktuálna téma – úspešní ľudia no so skutočne úprimným vzťahom voči svojej fanúšikovskej základni. Myslíme si, že je to naozaj skvelé."
Ich publikum sa masívne rozrástlo po spoločnom turné s Louisom Tomlinsonom spred piatich rokov. Rastúca popularita sa postarala o to, že im v roku 2023 pristála na stole zmluva s vydavateľstvom EMI, čo pre mladú kapelu znamenalo prielom v ich dovtedajšej existencii. Mohli konečne vydať debutový album One More Night, na ktorý, paradoxne, už takmer vôbec nemali čas. Nahrávali ho počas rušného turné vo vzácnych chvíľkach mimo pódia a dodávky. To sa však z nahrávky nedozviete, pretože neutrpela žiadnu ujmu. Kapela už bola v stave, keď vedela čo a ako chce, a tak ani nedostatok času nebol prekážkou.
Nasledovalo turné s Yungbludom, v rámci ktorého odohrali koncert aj v Bratislave. Stalo sa tak v júni 2024 (reportáž). Ešte pozoruhodnejšie je, že sa v tom istom roku do nášho hlavného mesta vrátili. Tentokrát už sami. Iba štyri mesiace po slovenskej premiére odohrali samostatný koncert v MMC klube. V súčasnosti si Only The Poets plnia svoj veľký americký sen – turné v Amerike, z ktorého fanúšikom odkázali "Ďakujeme, že v nás veríte."
Autorka: Miroslava Rabčanová
