Podobne, ako nachádzal Vivaldi inšpiráciu v Štyroch ročných obdobiach či Čajkovskij v dvanástich mesiacoch, tak sa aj slovenský hudobník a skladateľ Martin Štefánik vo svojej Suite Almanach nechal ovplyvniť časťami kalendárneho roka, konkrétne piatimi tradičnými slovenskými zvykmi. V rámci nich špecificky pracuje s nástrojovým obsadením, čím rúca stereotypné predstavy o národnej kultúre a pretvára našu hudobnú minulosť na budúcnosť.
Po známom a úspešnom projekte Ľudové Mladistvá prichádza Martin "Majlo" Štefánik s ďalším projektom zameraným na tradičný slovenský folklór, avšak opäť s nie úplne bežnou folkloristickou optikou. Tentokrát ide o čisto skladateľskú záležitosť, v rámci ktorej sa okrem inšpirácie autentickým folklórom zameriava aj na slovenské ľudové tradície. Jeho Suita Almanach pozostáva z piatich dejovo prepojených častí – Letný slnovrat, Priadky, Stridžie dni, Obdobie Vianoc a Fašiangy – pričom každá z nich má svoje vlastné nástrojové obsadenie.
V nedeľu (26.11.) vyšla samostatne tretia časť Suity Almanach s názvom Stridžie dni, skladba pre štyri koncovky a thunder percussion. V dobách našich dávnych predkov boli tzv. Stridžie dni tradičným rituálom začínajúcim 25. novembra na sviatok Kataríny. V tomto období roka už noc výrazne prevláda nad dňom, čomu naši predkovia prikladali veľký význam. Dokonca verili, že sa počas tmy na oblohe objavia zlé bosorky, ktoré sú schopné zaklínať ľudí, poškodiť ich majetok a ublížiť dobytku. Stridžie dni sa tak stali charakteristické poverami, mágiou a čarovnými praktikami, ktoré svoj vrchol dosiahli na Luciu (13.12.) a končili zimným slnovratom (21.12).
Vo svojom kompozičnom uchopení Stridžích dní Štefánik zachytáva zlom medzi jesennými chvíľami plnými nostalgie až po príchod noci, stríg a temných kúziel. Celkovú atmosféru deja skladby umocňuje spracovanie videoklipu, ktorý natočil Dominik Janovský. Postavy v ňom stvárnili samotný autor Martin Štefánik, interpretka Veronika Vitázková, ktorá v skladbe nahrala všetky nástroje, hudobný producent Jureš Líška z kapely Fallgrapp, ktorý sa postaral o mix a edit skladby, a hudobník Adrian Líška.
"Tradičné prvky použité v hudbe, kostýmoch, make-upe a set dizajne sú interpretované v modernej avantgardnej forme, a tým posúvajú hranice opäť ďalej. Špeciálna atmosféra každého jedného videa z cyklu je podčiarknutá hrou medzi vplyvmi minulosti a súčasným minimalizmom," približuje zvláštnu estetiku vizuálov k Suite Almanach dizajnérka Doroti Vojtková z Prelude.
Je to dosť slovenské?
Pri počúvaní skladby a sledovaní klipu sa natíska otázka, či to neznie až príliš súčasne, ba priam "neslovensky". Nehovoriac o minimalistickom klipe so štyrmi tajomnými postavami bez krojov... Takéto úvahy sú síce v modernej krajine 21. storočia dosť mimo, nová ministerka kultúry SR sa však krátko po nástupe do funkcie vyjadrila, že chce vyzdvihovať predovšetkým "národnú kultúru a jej tradície".
Nevedno, čo presne si pod tým predstavuje, no Suita Almanach je dôkazom, že i bez očividných vplyvov cudzích kultúr, len z inšpirácie tradíciami vlastného národa, je možné vytvoriť dielo, ktoré ani náhodou nezapadá do bežných, stereotypných predstáv o národnej kultúre. A to je možno tá najlepšia odpoveď na ľudí a politikov, ktorým pojmy ako kreativita a umelecká sloboda buď nič nehovoria, alebo dokonca vadia.
Folklór ako studnica inšpirácie
Zatiaľ čo iní z jeho generácie sa s ľudovou hudbou stretli už počas detstva vo folklórnych súboroch, Majla očarila až v dospelom veku. Vďačí za to najmä možnosti počúvať záznamy ľudovej piesne v jej najautentickejšej forme v archíve SĽUK-u. Ovplyvnený týmto silným zážitkom sa počas posledných rokov svojej umeleckej tvorby vrhol do objavovania darov, ktoré nám zanechali predkovia, avšak vždy išlo len o inšpiráciu a tvorbu niečoho nového než "zakonzervovávanie" pôvodného.
Dôkazom je aj Suita Almanach. Zámerom kompozície je využitie archetypálnych ľudových nástrojov, na ktoré sa často dnešná spoločnosť pozerá cez nálepku "staré" či "určené pre dobovú interpretáciu". Prostredníctvom rozmanitých kompozičných a hracích techník sa hudobníkovi podarilo preniesť tieto nástroje do súčasnej hudobnej problematiky.
Základným programovým pojítkom piatich častí Suity Almanach sa stali tradície, zvyky a povery našich predkov. V knihe etnografky Emílie Horváthovej s názvom Rok vo zvykoch nášho ľudu (1986) našiel potrebné informácie k piatim ľudovým zvyklostiam a časti svojej kompozície tak nazval práve podľa nich.
Aj napriek tomu, že sú jednotlivé časti v suitovej forme dejovo prepojené, odlišujú sa nástrojovým obsadením. Aj pri ich výbere a kombinovaní zostal autor v intenciách tradície a stavil na málo poznané, a preto unikátne archetypálne slovenské ľudové nástroje (gajdica, koncovky, fujara trombita, drubľa, kravské zvony, či dobové bicie nástroje).
"Pred samotným komponovaním som venoval veľa času štúdiu. Neskôr som si zakúpil a skúmal každý nástroj. Celý tento proces bol pre mňa výzvou, pretože som sa snažil hľadať nové zvuky pomocou rozšírených hracích techník. Kombinácia nástrojov sa vo výsledku stala akousi hudobnou alchýmiou, ktorá vystihovala moje predstavy," opisuje prácu na nahrávke.
Majla a jeho novinky môžete sledovať na jeho profiloch na sociálnych sieťach Facebook a Instagram.
Text: Patrik Marflák + TS (Kristína Guničová)
