Príbeh pesničkára Mira Jila (Miroslava Šmilňáka) doprevádza gitara vždy a všade. Bola s ním pri práci s deťmi v polepšovni, brával ju do centra pre ľudí bez domova v škótskom Glasgowe, ale aj do osád na východnom Slovensku. Nezaobišiel sa bez nej ani pri vyučovaní predmetu Muzikoterapia na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave.
"Odkedy manželka otehotnela a začalo jej rásť bruško, mne otehotnela hlava. Ona priviedla na svet Miška a Adamka, ja zase kopec fotrovských pesničiek." Potvrdzuje to aj vydaním svojho najnovšieho rodinného albumu Hroch, ktorý na slovenskej scéne prezentuje nový vietor v detskej, či skôr rodinnej tvorbe.
Multižánrový album pre deti aj rodičov
Miro Jilo s producentom Martinom "Chucky" Norisom patria do generácie husákových detí, ktorá zažila delenie na metalistov, depešákov, pankáčov, bítlsákov a podobne. Pri tvorbe CD sa rozhodli vrátiť do svojho detstva a spomenúť si na hudobné štýly, ktorými prešli. Okorenili nimi každú jednu z trinástich piesní. A to je presne jeden z dôvodov, prečo CD Hroch nenudí a dokáže zaujať okrem detí aj ich rodičov.
Chuckymu sa šikovným spôsobom podarilo vniesť do pesničiek prvky gypsy jazzu (Prasiatko), punku (Trpezlivosť), ebenovskej renesancie (Mamut) a rad radom aj niečo z bossa novy, blues, R&B, metalu či world music. Urobil to však vyvážene, s citom, bez prekrývania Mirovho folkového rukopisu.
Už na prvé počutie sa poslucháčom vryjú do hlavy chytľavé refrény. Pri viacnásobnom počúvaní (alebo ešte lepšie čítaní v booklete) však začnete odkrývať aj archeologické vrstvy slôh, v ktorých sú ukryté Mirove textárske zbrane - slovné hračky, poetickosť, obraznosť, rodičovský aj manželský humor (napr. Mám ťa riad). Charakteristickou črtou skladieb je, že sa v nich môže nájsť celá rodina vrátane starých rodičov a psa – napr. ADHD, Vo vani je Noe, Zaľúbil sa rohlík do strúhanky.
Poctivá hudba plná "človečiny"
Pesničky a ich aranžmány nie sú robené narýchlo s odôvodnením, že deťom viac netreba. Poctivá produkcia sa vyhýba umelým zvukom, recyklácii, štruktúra skladieb je často asymetrická. Vďaka tomu sa album dá počúvať viackrát za sebou bez toho, aby rodičov rozbolela hlava. Mirova skúsenosť s využívaním prvkov muzikoterapie v práci sa pretavila aj do jeho tvorby. Rytmickú kostru pesničiek často tvoria "ľudské zvuky" – dupanie, tlieskanie, lúskanie, šuchotanie rukami. Celkovo pôsobí album uvoľnene, cítiť, že to zohratú dvojicu Jilo a Chucky v štúdiu bavilo.
Album Hroch bol prvýkrát vydaný už v roku 2016 v malom náklade. Pozitívne ohlasy mali za následok jeho dotlač a zostavenie koncertného programu s názvom "Pesničkohry pre deti". Na rad prišli videoklipy - pred mesiacom k spomínanej skladbe Trpezlivosť a najnovšie k pesničke Prasiatko, o ktorej vzniku nám Miro prezradil:
"Zahral som ho Chuckymu a pochvala nikde - skôr obava, či z tých troch akordov niečo upečieme. Až potom sa začali diať veci. Išli sme pekne archeologicky od kostry. Najprv moja bluesovo dupajúca noha a Chuckyho basová linka. Potom gypsy-jazzová gitara, trochu v štýle Djanga Reinhardta. Bolo to vo vzduchu. Dali sme si štrúdľu a skúsili ďalšie fóry. Pri štvrtej slohe som vzal ceruzku a začal hrať na gitare ako na cimbal. Z kuchynky sme vytiahli príbor a dotvárali šunkovú atmosféru. Takto sa prasiatko dostalo z balíka pesničiek na čelo pelotónu. Skončilo na albume saganovsky prvé."
Podobne opisuje aj nakrúcanie vizuálu. "Pri točení klipu sme potili škvarky. Nedarilo sa nám nájsť hlavného bravčového hrdinu. Moja polovička však vysurfovala na internete Marcela Horu, ktorý stružliká drevené hračky. Vec bola vybavená. Šviňke dal synátor meno Čipsy. Spolu s ňou aj s kameramanom sme nasadli na vozík a začala sa jazda. Ako správni lokálpatrioti, odskočili sme si aj do bistra na samom začiatku našej ulice. A klip je na svete."
Redakciu Hudba.sk informovala Mária Šmilňáková. Správu sme upravili a doplnili. Viac sa o pesničkárovi dozviete na oficiálnych stránkach www.mirojilo.sk a www.facebook.com/bestzeler.
Foto: Youtube / Mária Šmilňáková