Umelecké smerovania bývajú poznamenané množstvom rozličných udalostí a vnímavý majster ich dokáže inšpiratívne pretvoriť do podoby, o ktorej predtým nemal ani potuchy. Niečo podobné stojí za prvým úplne akustickým albumom gitaristu a skladateľa Davida Kollara, ktorý vychádza 1. septembra pod názvom Echoes of Hopeful Melancholy.
"Prvotný impulz prišiel prostredníctvom filmu Woodyho Allena Vicky Cristina Barcelona," spomína prešovský gitarista. "V jednej scéne sa pýta maliar Juan Antonio svojej priateľky, či má rada zvuk gitary a potom ju pozve do tradičnej vinárne, v ktorej hrá flamencový gitarista. Okamžite mi napadlo, čo by som tam v podobnej situácii zahral ja? Pri svojej hre používam looper, špeciálne sláky, programy typu Ableton Live či Guitar Rig 6, tiež pracujem so samplerom a samozrejme preferujem špičkový zvukový PA systém so subwooferom… Čo by som vedel ponúknuť takto 'obnažený', len s akustickou gitarou?"
David Kollar uchopil túto inšpiráciu ako priamu výzvu: "Jednoducho som sa musel vydať do Barcelony a nasať atmosféru toho mesta!" Spolu s manželkou hľadali v uliciach podobného flamenco gitaristu a jedného objavili neďaleko Magickej fontány. "Starý chlapík bez topánok pripomínal gitaristu z Picassovho obrazu. Jeho hra bola z nášho pohľadu plná 'chýb', evokovala skôr afrických hudobníkov, ktorí dokola opakujú istú figúru vždy v trochu inom 'nepresnom' rytme."
Práve podobné vybočenia z predpísaných pravidiel či opúšťanie komfortných zón sú už niekoľko rokov Kollarovou umeleckou mantrou. V tomto si jeho hudba rozumie s nespútanosťou a otvorenosťou abstraktných maliarov. Po návrate z Barcelony sa preto pokúsil o čosi podobné. "Začal som uvažovať nad tým, ako by som hral na akusticky ulici ja. Neviem hrať klasiku ani flamenco. Musel som sa nejako odlíšiť." Na akustickú gitaru natiahol špeciálne kontrabasové struny a rozhodol sa spontánne nechať viesť hlbokým zvukom bez digitálnych vylepšení.
"Jediným cieľom bolo zachytenie akejsi drsnosti či surovosti akustickej gitary v danom momente. Počas jediného rána sa mi podarilo zaznamenať trinásť improvizovaných trackov. Miestami som sa nechal uniesť, akoby som hral na ulici a hudbu dopĺňajú moje počuteľné výkriky či dýchanie," spomína 39-ročný umelec.
Album Echoes of Hopeful Melancholy patrí bezpochyby k míľnikom Kollarovej diskografie. "Na mojom Bandcampe je viac ako 40 albumov, ale tento je skutočne iný: len ja a akustická gitara!" Okrem digitálnej podoby vychádza nahrávka aj v limitovanej CD edícii. Pozoruhodný projekt Echoes of Hopeful Melancholy možno označiť ako "soundtrack art" – práve takto charakterizovala riaditeľka prestížnej viedenskej galérie Belvedere počas nedávneho Kollarovho sólového recitálu jeho hudbu. Akustické odozvy nádejí, aké nesmierne potrebuje tento rušný a nepokojný svet.
Vypočujte si ukážky z nahrávky (od 1.9. by mala byť sprístupnená celá) na Bandcampe:
Krátke video o albume:
Prečítajte si tiež:
David Kollar mení svoje úmysly. Nový prístup k tvorbe ukáže na albume Pentimento
Obranné mechanizmy Davida Kollara
Konvergencie prinesú hudbu, ktorá rozpráva príbehy
Redakciu Hudba.sk informovala manažérka Davida Kollara Anita Pócsová. Správu sme upravili a doplnili.
