Tereza Kerndlová

Kristínka by mala dnes už o dva roky dlhšie vlasy
a plač mi skáče do slov vieš, keď zas a znova premietam si
ako visí prichytená v trhlinách vysokých brál
nikto nezachytí tvoje laná, keď sa rútiš z kolmích skál

Bola som tam pri nej hneď kým jej výkrik doznel v ozvenách
a za viečkami našiel tlieť dve zľaknuté svetielka
čo sa robí v mojich žilách o to sa nik nestaral
nikto nezachytí tvoje laná, keď sa rútiš z kolmích skál

Spíš Kristínka snáď len spíš, neverím poď a vstaň
ten pád bol možno len klam, spíš Kristínka snáď len spíš
ty musíš hore ísť k oblakom sme už na dotyk
ty si jediná z nás tak blízko pri oblakoch
ty si jediná z nás tak blízko pri oblakoch
pri oblakoch

Vydýchla mi v náručí, odvtedy sa podvádzam
že Kristínka snáď iba spí, že ticho za ňu rozpráva
Tak sa platí za to, že mladá chcela vidieť z výšky brál
nikto nezachytí tvoje laná, keď sa rútiš z kolmých skál

Spíš Kristínka snáď len spíš, neverím poď a vstaň
ten pád bol možno len klam, spíš Kristínka snáď len spíš
ty musíš hore ísť k oblakom sme už na dotyk
ty si jediná z nás tak blízko pri oblakoch
ty si jediná z nás tak blízko pri oblakoch
pri oblakoch

Kristínka, Kristínka snáť iba spíš

Kristínka, Kristínka snáť iba spíš
ty musíš hore ísť k oblakom sme už na dotyk