Zuzana Smatanová

Dnes som ti chcel napísať, že zamkni dvere, otvor pred tým ako vstúpim dnu
A príde so mnou nadšenie a neha, čo neprešla ma po čase
Toho som sa nebál
Myslím na tvoj hlas, ako sa zachveje pri prvom slove
A ty mi neodpustíš moju trúfalosť
A smiech si necháš až so mnou na večer...

Chcel som ti tiež napísať, že spoznal som sa s ženským intelektom
Bol tebe podobný viac ako bolo treba a prijal veci naivne bez myšlienky na teba
Myslím na tvoj hlas, ako sa zachveje pri prvom slove
A ty mi neodpustíš moju trúfalosť
A rozhovor si necháš so mnou na večer...

Nechcel som ti už napísať, že netrávil som čas tak sám ako môžeš uveriť
Hľadám najcitlivejšie slová. Je ťažké zlepiť fraktúru niečoho ako cit
Myslím na tvoj hlas, ako sa zachveje pri prvom slove
A ty mi neodpustíš moju trúfalosť
A hádku si necháš až so mnou na večer...

Dnes som ti chcel napísať, že zamkni dvere nepúšťaj ma nikdy viac už dnu
Nepríde so mnou nadšenie a neha, tak to viac už nezostane, ja už s tebou nezostarnem
Myslím na tvoj hlas, ako sa zachveje pri prvom slove
A ty mi neodpustíš moju trúfalosť
A plač si necháš už sama na večer...