C Po ceste kráča dievčatko, Edim s kyticou čer A vených ru A7 ží
Dmi rozmýšľa nad niečím, no len nakrátko, Ddim čosi ju G v srdiečku G7 súži,
C pozerá rovno Ami pred seba, Dmi jej pohľad sa Ddim zamys G leným C zdá.
Krok za krokom ide si, zrazu akoby niekto trhol ňou,
zrazu ju čosi vydesí a hľadá cestu domov,
žiadny šum jej pokoj nedá, jej pohľad sa zamysleným zdá.
Kam kráčaš , pýtam sa, neboj sa môžeš sa mi zveriť,
kde sa tu vzala toľká krása, tomu nemôžem uveriť,
červené ruže do ruky mi dá, jej pohľad sa zamysleným zdá.
Dobrý deň, ujo – riekla mi a stále dívala sa v jednu stranu,
prešiel som jej po vlasoch rukami a smutne díval som sa na ňu,
to dievčatko nevidí vôkol seba, jej pohľad sa len zamysleným zdá.
Po ceste kráča dievčatko, s kyticou červených ruží,
rozmýšľa nad niečím no len nakrátko, čosi ju v srdiečku súži,
pozerá rovno pred seba, jej pohľad sa zamysleným zdá.
Allan Mikušek
