1.Človek si hľadá ľudskú dlaň, S ktorou už necíti sa sám!
Žije s nádejou, že s ňou sa nestratí a vie, že túži!
2. Tak ako tráva nevie rásť, keď nemá slnko ani dážď.
Tak aj nám sa dá, len ťažko samým ísť,
Prijímajúc údel dní!
Ref: Keď človek hľadá krásu a spozná svet,
Keď nemá otázku a nájde Odpoveď.
Tak cíti, že je doma a nebude už sám,.
Vtedy pochopí tie slová, že láska prišla k nám!
3. V sebe si nosiť tvoju tvár, do svojich vložíš moju dlaň.
A žiť s nádejou, že sa mi nestratíš, nebom chránený.
Žije s nádejou, že s ňou sa nestratí a vie, že túži!
2. Tak ako tráva nevie rásť, keď nemá slnko ani dážď.
Tak aj nám sa dá, len ťažko samým ísť,
Prijímajúc údel dní!
Ref: Keď človek hľadá krásu a spozná svet,
Keď nemá otázku a nájde Odpoveď.
Tak cíti, že je doma a nebude už sám,.
Vtedy pochopí tie slová, že láska prišla k nám!
3. V sebe si nosiť tvoju tvár, do svojich vložíš moju dlaň.
A žiť s nádejou, že sa mi nestratíš, nebom chránený.