Bruce Dickinson

Man Of Sorrows

Tu v kostole, kľačí malý chlapec
Modlí sa k Bohu, nevie, nemôže cítiť
Že všetky svoje hriechy z detstva si zapamätá
Nebude plakať, slzy, ktoré nevyplače
Muž žiaľov, neuvidíš jeho tvár
Muž žiaľov, zmizneš bez stopy
Jeho malý chlapec je zvedavý, o čom to celé bolo?
Je tvoja cesta na konci – začala práve?
Vízia nového sveta z popola toho starého
„Čo všetko si zničil!“ kričí zo svojej zatratenej duše
Umučený jasnovidec, prorok z našej prázdnoty
Chce vedieť prečo, chce vedieť prečo…
Muž žiaľov, neuvidíš jeho tvár (neuvidíš jeho tvár)
Muž žiaľov, zmizol si bez stopy
Jeho malý chlapec je zvedavý, o čom to celé bolo?
Je tvoja cesta na konci – začala práve?
Muž žiaľov, zničený
S myšlienkami, ktoré sa neopovažuje pomenovať
Uväznený v tele, cíti len vinu a hanbu
Jeho hnev celý jeho život – „Nenávidím sa!“ plakal.

„Čo všetko si zničil!“ „Čo všetko si zničil!“ plakal.
Muž žiaľov, neuvidíš jeho tvár
Muž žiaľov, zmizneš bez stopy
Jeho malý chlapec je zvedavý, o čom to celé bolo?
Je tvoja cesta na konci – začala práve?
Muž žiaľov, neuvidíš jeho tvár
Muž žiaľov, zmizneš bez stopy
Jeho malý chlapec je zvedavý, o čom to celé bolo?
Je tvoja cesta na konci – ešte len začala?
Ešte len začala práve?