Miro Žbirka

Starý muž z osamelého domu

Transpozícia ( -2 -1 0 +1 +2 )

C9 Ďaleko za chrbtom C sveta žije F
C9 nenáhli sa C namá ani F kam
Dávno D pochopil všetko bielovlasý gmi muž.
Jarnou C záhradou kráča k večnej rieke F sám.

Vo vlasoch mu sedí motýľ smrtihlav.
Do očú mu padá stále viacej hviezd.
Zdá sa, rozumie už slovám na jazyku tráv.
Už len kúsok cesty zostáva mu prejsť.

R.: Všetko B spálil, už ohňu gmi majetok svoj dmi dal
Veľkým B plameňom to gmi oheň pohl dmi tal.
Staré B úspory, mokrý gmi nábytok smetie dmi slov.
Posled G ný bol čísi pozdrav z kúpe C ľov

Býva tu len on a pavúk za skriňou,
v starých pondusovkách dávno stojí čas.
Koniec žitia je len prázdnou jaskyňou,
čoraz kratší spánok, stále dlhší mráz.

Ďaleko od sveta ulíc žije už.
Poznal márnosť krídiel, videl toľko miest.
Dávno pochopil všetko bielovlasý muž,
vie, kam zajtra pôjde po najstaršej z ciest.