Tretí album speváčky Kristíny pozitívne nazvaný Na slnečnej strane sveta vznikal viac ako rok. Už štandardne sa na ňom podieľalo dvorné autorské duo Martin Kavulič a Kamil Peteraj, no poslucháči, neradujte sa predčasne. Novinka ponúka vyžmýkané a mnoho ráz zrecyklované postupy oboch tvorcov, takže slovenskej pop music scéne neostáva nič iné, len opäť raz trpko zaplakať.

Dôvod vynášania hudobných súdov práve nad dvojicou Kavulič-Peteraj je evidentný - Kristína je v prvom rade speváčka, ktorá interpretuje práve ich oživovanie plytkého eurodancu, a ešte sa jej to aj páči. Pre rádiového konzumenta ide o ľahko stráviteľnú hudbu, no náročnejší poslucháč, ktorý sa snaží mať z hudby aj hlbší zážitok, toto sústo ani neprehltne. Uveriť takmer 25-ročnej speváčke Peterajove patetické texty a infantilné rýmovačky je tvrdý oriešok, najmä ak ide o opakujúce sa výjavy snov, lásky či anjelov. Tie tak maximálne naznačujú stratu schopnosti invenčnej poetiky kedysi legendárneho autora mnohých slovenských textov. 

Zlý výber singlov a iné zvláštnosti

Paradoxom všetkého je, že ako prvé dva single si Kristína vybrala asi najhoršie piesne z celého albumu počnúc Jabĺčkom (naozaj sa pod tento text podpísal Kamil Peteraj?), kde nevedno akým spôsobom Martin Kavulič namiešal zmesku zlého folklóru, rumunského eurodancu a nostalgie 90-tych rokov na diskotékach. Druhý singel Viem, lebo viem sa počas prvých tónov možno ponáša na "havajskú" nôtu IMT Smile, len čo sa však ozve nezmyselný prvý verš "Nelieč ma láskou, čo býva zlá" (pričom pointu spojenia zlá láska som naozaj nedokázala dekódovať), dostaví sa pocit, že tu s vyzretosťou skladby i speváčky asi nebude všetko v poriadku.

Spievať o láske a vzťahoch nie je nič výnimočné, v mnohých prípadoch tvoria tieto témy gro hudobnej tvorby, avšak znásilňovať skladby a nasilu ich prepchávať sladkým gýčom je absurdné. Kúsky ako Odpúšťam či záverečná Tak ešte dajme si sú istotne emotívne zaspievané balady, po čase však z celej tej romantiky "smrdí" Kristínin obmedzený prejav, kde chýba poriadne zapojenie hlasového fondu. Potom prichádza na rad recitácia, ako napríklad v piesni Ovoňaj ma ako ružu, kde pán Peteraj načrel do tematickej roviny pretechnizovaného sveta, aby tam tej lásky nebolo ešte viac ako priveľa. 

Kristína - Jabĺčko

Ďalšie viac-menej zvláštne koncepčné postupy nájdeme či už v zaradení vianočne ladenej piesne Pánbožko dnes nie je doma, alebo v duálnosti, kde sa prvá polovica dosky tvári ako moderne-tanečná a v druhej sa do popredia ťahajú predovšetkým pomalšie ladené songy s patetickou tematikou (Ľudskosť). Prekvapením bude možno aj takmer hard-rockové gitarové expozé v popovej skladbe Prepadám, no podobných atypických fúzií sa tu ešte zopár nájde. Od človeka, čo mal kedysi pod palcom takého Loba alebo Ingolu je to vcelku nevídaný ťah.

Pozitíva, ktoré album nezachránia

Pri všetkej snahe o objektívnosť a vyratúvanie negatív tohto albumu treba povedať, že nie všetky skladby sú katastrofa. Zvoliť si za jeden zo singlov napríklad pieseň Na slnečnej strane sveta by bolo možno nečakaným, no o tom lepším spôsobom ako zaujať aj širšie publikum. Paradoxne pomalá skladba je asi tým najlepším kúskom na albume. Blysne sa v nej nečakané gitarové sólo aj kreatívny textový motív. Vcelku vkusne spravenou baladou je aj pieseň Dáš mi viac, ktorú má na svedomí Marián Kavulič, no album to z biedy nevytrhne. K celému mi na záver napadá len to, že už chápem výrok speváka Chrisa Cornella: Súčasná popová hudba už nemôže byť horšia, ako je teraz. 

Kristína – Na slnečnej strane sveta
(Universal Music 2012) 

1. Viem, lebo viem
2. Kde si ťa predstavím
3. Na slnečnej strane sveta
4. Prepadám
5. Jabĺčko
6. Odpúšťam
7. Kam
8. Ovoňaj ma ako ružu
9. Tancuješ mi v srdci
10. Dáš mi viac
11. Jarné pocity
12. Ľudskosť (Modlitba za ľudskosť)
13. Pánbožko dnes nie je doma
14. Tak ešte dajme si
15. Jabĺčko - Martin Kavulič remix (Bonus)

Autorka: Michaela Žureková

Súvisiaci interpreti: Kristína