Svojský austrálsky bard sa po piatich rokoch a živelnej rockovo-elektronickej epizóde menom Grinderman opäť hlási o slovo so svojou domovskou kapelou The Bad Seeds. Nový album predstavuje Cavea vo vrcholnej a zároveň veľmi prístupnej forme.

Nick Cave zhodil úchylné fúzky, uhladil vlasy a vyrazil do temných uličiek. Húpavým krokom sa prepletá pomedzi ľahké ženy a mužov s ťažkými životmi. Stačí vidieť kúsok videa k singlu Jubilee Street a viete všetko, čo treba – Nick je späť, hoci nikam neodišiel. Po viac ako šiestich rokoch sa ozýva so svojou starou partou. Hoci sa nedá povedať, že by Cave uplynulý čas premárnil, Push The Sky Away po projekte Grinderman chrliacom frustráciu starnutia, knihe i drsných westernových scenároch pôsobí ako návrat domov. Teda niekde medzi srdcervúce balady s Kylie Minogue a zúfalý testosterón Grindermana.

Morbídne fantázie aj texty o internete

Samotná kapela, po prvý raz bez zakladajúceho člena Micka Harveyho, je v nových skladbách len minimalistickým spoločníkom Nickovho putovania. Dlhoroční spoluhráči s majstrovskou ľahkosťou tvoria plátno jeho príbehom, bez ega a samoľúbosti. Napriek tomu, že jeho posledné dielo je vystavené priam literárne, sám Cave tvrdí, že nové piesne vytvoril len zhruba a konečnú podobu dostali až prácou s kapelou. Práve vďaka nej znie nahrávka nenútene a sviežo aj napriek hutným príbehom piesní.  

Push The Sky Away vychádza predovšetkým z večného príbehu, napätia medzi mužom a ženou. Caveove skladateľské a textárske nadanie v kombinácii s talentom The Bad Seeds z neho aj tentoraz vytvárajú vždy iný, neopočúvateľný album. Ide o konzistentné dielo, a predsa zachytáva komplexnosť Caveových obsesií a záujmov – od baladickej morbídnosti, vrážd a zlámaných sŕdc plynulo prechádza k fantáziám o ex-disney postavičke Miley Cyrus, Wikipedii a skratkovitom slangu online generácie.  


Fúzy išli dole, pokrútený zmysel pre humor ostal

Medzi výnimočné piesne inak vyváženého albumu patrí už spomínaná Jubilee Street, dokonale zosobňujúca všetku pochmúrnosť a ťažobu života s nonšalantnou eleganciou. Majsterštyk po hudobnej i textovej stránke prináša opakovanie sugestívnej gitary a slákov zakončené Nickovými povzdychmi nad vodením detského plodu na vôdzke. Ďalšou pozoruhodnou skladbou je Higgs Boson Blues, pomenovanou po prevratnom objave častice Higgsov bozón. Najdlhšia pesnička albumu sprevádza zavýjajúceho Nicka po ceste nikam až k temným víziám o vyššie spomínanej hviezdičke. V rukách hudobníka a jeho kapely sa nechajte unášať vygradovaným príbehom a sami zostanete prekvapení ako vás vymyslené úmrtie slávnej puberťáčky vezme za srdce.  

Neoddeliteľnou súčasťou Caveovej tvorby je aj zmysel pre humor, či už v rýmovanom príbehu o láske-neláske a viere v morské panny (viď. pieseň Mermaids), či nohách roztvorených ako biblie. Takže áno, úchylný image leží úhorom spolu s bočnými projektmi, Nick však nestratil nič zo svojho osobitého čara. Práve naopak, akoby mu všetky tie výlety do iných tvorivých krajín priniesli jasnejší pohľad do zrkadla i na vlastnú prácu. Push The Sky Away prináša vykryštalizované všetko, čo máme na Caveovi radi.

Organizátori festivalu Pohoda nám túto legendu dopriali v správny čas. Pri hudobníkoch, ktorí s pribúdajúcim vekom namiesto chradnutia umelecky zrejú, totiž nikdy nie je neskoro.


Nick Cave & The Bad Seeds - Push The Sky Away
(Bad Seeds Ltd., 2013)

1. We No Who U R
2. Wide Lovely Eyes
3. Water's Edge
4. Jubilee Street
5. Mermaids
6. We Real Cool
7. Finishing Jubilee Street
8. Higgs Boson Blues
9. Push The Sky Away

Autorka: Michaela Kučová

Súvisiaci interpreti: Nick Cave & Bad Seeds