Tvorba a životný štýl jedného z najväčších európskych spevákov a autorov dvadsiateho storočia ožíva vďaka jednej z posledných kompilácií jeho skladieb.
Album Infiniment sa na náš trh dostáva vo verzii jedného CD s 19 skladbami, súčasne však vychádza aj rovnomenný dvojalbum obsahujúci 40 skladieb a CD box so záznamom s kompletným dielom Jacqua Brela.
Album okrem klasických skladieb, známych aj u nás z interpretácie Hany Hegerovej či Karla Gotta, obsahuje aj niekoľko nevydaných nahrávok. Jedna z posledných Brelových pesničiek, ktorá mala byť súčasťou albumu, ktorý už nestihol za svojho života dokončiť, mala symbolický názov Amour Est Mort. Francúzska dobová tlač ju satiricky považovala za natoľko depresívnu, že by mohla v poslucháčoch navodiť samovražedné chúťky. Chladná krása sa tu strieda s vášnivým vzťahom k životu.
Z nejednej Brelovej pesničky by sa dalo usúdiť, že ľudia v tejto existencializmom poznačenej dobe upadali síce často do beznádejných a melancholických stavov, ale robili to so závideniahodnou eleganciou. Bre Brelove pesničky je príznačná štýlovosť a jednota ich obsahu a formy. Bohatá orchestrálna úprava im svedčí rovnako ako postupné decentné úvody postupne gradujúce k extatickým záverom. Interpretačná výstavba povyšuje často jednoduché melodické motívy na veľkolepé a komplexné zážitky.
Brel sa pohráva s motívmi ako napríklad trojštvrťový valčíkový rytmus, štylizuje sa aby vypovedal o dianí pred i za oponou oddeľujúcou jeho extrovertnú polohu herca/zabávača a introvertný básnický talent pozorovateľa a výstižného karikaturistu.
Poslucháč by tu viac než inokedy chcel rozumieť jazyku, v ktorom spevák interpretuje svoje posolstvo, no aj bez toho je zrejmá prinajmenšom harmónia medzi prostredím v ktorom žil a spôsobom akým si ho užíval.
Belgičan Brel sa viac než zrástol so živým umeleckým kvasom Paríža polovice minulého storočia. V svojich skladbách ho vystihuje s takou presvedčivosťou, ktorú nenahradia žiadne štátne dotácie motivujúce súčasných francúzskych umelcov zápasiť o pozornosť svojich divákov rozptyľovaných anglosaskou kultúrnou inváziou. Brel tak aj niekoľko desaťročí po svojej smrti zohráva veľmi účinnú úlohu nenásilného a šarmantného misionára francúzskej kultúry.
Jeho hudba motivuje predstavivosť a láka vrátiť sa do atmosféry povojnového Paríža aj inými cestami, napríklad pomocou knižiek, ktoré sa tam v tom čase hojne rodili v prenajatých podstrešných manzardách a na stolíkoch kaviarní.
Všetky pesničky prešli pred vydaním starostlivou zvukovou rekonštrukciou, vďaka ktorej sa záznam prečistil a odhaľuje tak v Brelovej hudbe a speve množstvo nových, doteraz nepočutých detailov, ale aj jemných odtieňov emócií. To platí nie len pri porovnaní so zubom času ohlodanými pôvodnými vinylovými platňami, ale aj s predošlými reedíciami Brelovej tvorby, ktoré už medzitým vyšli na CD nosičoch. Bon ecoutant mes amis!
Vydavateľstvo: Universal, 2004
Celkový čas: 66:28
Amour Est Mort
Quete Cathédrale
Madeleine
Plat Pays
Mathilde
La Valse a Mille Temps
Les Vieux
Les Bourgeois
Ces Gens-La
Les Bonbons
Vesoul
Moribond
Au Suivant
Amsterdam
Les Marqises
Quand on NA Que lAmour
Le Chanson des Vieux Amants
La Quéte
Ne Me Quitte Pas
Zdroj: TS MusicServer
