Keby mal aj relatívne hudobný ignorant vymenovať päť najslávnejších žijúcich gitaristov, Joe Satrianiho by nemohol vynechať. Dnes takmer päťdesiatročný newyorský rodák má za sebou pomerne pestrú muzikantskú históriu, prešiel prakticky všetkými štýlmi odvodenými od bluesových a rockových koreňov.

Keby mal aj relatívne hudobný ignorant vymenovať päť najslávnejších žijúcich gitaristov, Joe Satrianiho by nemohol vynechať. Dnes takmer päťdesiatročný newyorský rodák má za sebou pomerne pestrú muzikantskú históriu, prešiel prakticky všetkými štýlmi odvodenými od bluesových a rockových koreňov. Je to ten typ osobnosti, ktorého životopis nebude obsahovať mená legendárnych kapiel, ktorými prešiel, skôr naopak, jeho meno bude často citované v súvislosti s minulosťou desiatok iných muzikantov.

Od druhej polovice osemdesiatych rokov, keď vydal prvú platňu, až po dnešok platí, že nech nahráva s kýmkoľvek, albumy vychádzajú pod hlavičkou Joe Satriani. Práve Satriani býva občas spojovaný s oným druhým pólom muzikanstva – technickej virtuozity, v ktorej sa pôvodný feeling stráca v prospech exhibičnej bezchybnosti. Ničmenej je to pohľad skreslený, ono to ihranie, ktoré k Satrianimu rozhodne patrí, má pri dôkladnejšom vypočutí jadro v srdci, nepochádza len z mozgu – podobne ako to bolo napríklad u Stevie Ray Vaughana.

Workoholik Satriani chrlí albumy v pekne rýchlom slede, veď Is There Love In Space? je už celkovo jeho jedenásty sólový album. Tak či onak, rozhodne to nie je žiadna povrchná a uponáhľaná nahrávka. Na adresu aktuálneho počinu gitarový virtuóz utrúsil: „Na mojich predchádzajúcich albumoch mali poslucháči možnosť poznať moju bluesovú, metalovú a dokonca i techno polohu. Novinka sa asi najviac približuje k rocku.“ Neostáva iné, len súhlasiť. I keď miestami je cítiť experimenty s elektronikou, koketovanie s jazzom aj krkolomné metalové naháňačky po hmatníku gitary. Nové skladby sú však skutočne vystavané ako obyčajné rockové pesničky, nezabudlo sa na verše, mosty i refrény, iba rolu spevu prebrala (vo veľkej väčšine) sólová gitara. Výnimku tvoria dve skladby, ktoré sú (po dlhšej dobe) opatrené spevom, podobne ako tomu bolo na jednej z najlepších nahrávok Joea Satrianiho vôbec, na albume Flying In A Blue Dream.

Aj hudobní ignoranti, ktorí sa netajili dešpektom ku gitarovým exhibicionistom typu Satrianiho, Vaia a hlavne Malmsteena, musia priznať, že prvý menovaný vykazuje predsa len najväčší zmysel pre mieru. A čím je Satriani starší a zrelejší, tým viac podriaďuje hráčsky exhibicionizmus ťažkým riffom, nápaditej melódii a feelingu – presne v tomto poradí. A presne tak je to aj na tomto albume, na ktorej mimochodom Satrianiho doprevádzajú opäť basgitarista Matt Bisonette a bubeník Jeff Campitelli. Ak sa teda pýtate v zhode s názvom albumu, či existuje v Satrianiho gitarovom vesmíre láska, odpoveď znie – ÁNO.

Vydavateľstvo: Sony Music Bonton, 2004
Celkový čas: 58:12 min.

Track List:
1. Gnaahh
2. Up in Flames
3. Hands in the Air
4. Lifestyle
5. Is There Love In Space
6. If I Could Fly
7. The Souls of Distortion
8. Just Look Up
9. I Like the Rain
10. Searching
11. Bamboo

Zdroj: TS MusicServer