Vráťme sa na chvíľu do roku 2005, keď sa formácia Čisté tvary (pôvodom z Martina) rozhodla vkročiť do trnavského štúdia „J“, aby svoje nápady pretavila do debutového CD. Dnes s odstupom času môžeme smelo povedať, že to bol veľmi dobrý nápad, podobne ako myšlienka pozvať k nahrávaniu človeka z kategórie najpovolanejších - multiinštrumentalistu, producenta a hudobníka s otvorenou mysľou Oskara Rózsu.

Nahrávanie dopadlo skvele a tak sa kapela a vydavateľstvo Wagon records môžu pýšiť albumom 'Meskalín', ktorý ani po štyroch rokoch nevybledol a má stále v sebe enormnú silu. V minulosti sa u nás vydalo nemálo slušných albumov slovenských gitaroviek, no Meskalín má voči väčšine z nich predsa len čosi navyše.

Silnou stránkou Meskalínu je napätie v texte, ktoré sa prelína s premenlivým prúdom tónov, ktoré vychádzajú z nástrojov. Tým si skladby po celý čas udržujú vysokú dávku dramatičnosti. Veľmi silnou devízou je spev basgitaristu a na tomto albume aj hlavného vokalistu Ondreja Gregora, ktorý je zaujímavo frázovaný a uveriteľný. Spoločne s čitateľnou groovyobľubujúcou basou je to úplne ideálna kombinácia.

Niet pochýb, že výraznú úlohu pri nahrávaní zohrala postava Oskara Rózsu, hudobníka, ktorý sa v minulosti neraz dokázal pohrať so zabehanými zvy(u)kmi rôznych interpretov a primäť ich k novým postupom, výsledkom čoho boli mnohé prevratné a prekvapivé diela. Meskalín je aj vďaka Oskarovi skvele vyskladaný, žiadny motív sa neopakuje príliš dlho, každý hudobný part tu má svoje miesto a logiku. Aranžmány sú vybrané citlivo s ohľadom na výborne napísané texty klávesáka Juraj Péča, žiadne slovo nezaniká v spleti riffov, akordov a tónov, čo je v tomto prípade veľmi dobré, každého slova by bola škoda.

S takýmito atribútmi vznikla aj titulná balada 'Meskalín', ktorá sa smelo môže zaradiť k tomu najlepšiemu, čo kedy vzniklo v dejinách slovenskej hudby, a to tak po stránke textovej, producentskej, inštrumentálnej ako aj emočnej, keď aj pri x-tom počutí vám dokážu ilúzie, ktoré sa „na kúsky rozbijú a rozpadnú ako tieň“ privodzovať silné zimomravenia. Meskalínu skvele sekundujú ďalšie skladby – otváracia 'Lámem svoj hnev' ako aj 'Beat & rým', v ktorej držia rým s beatom pokope nie len na papieri, ale aj v skutočnosti. Energia na rozdávanie sa valí z tracku č. 4 'Krídla', v ktorej nabustrovanej base sekunduje expresívne „úú, hudba mi dáva krídla bejbe“. Na chvíľu sa rytmus a emócie zvoľnia pri vzdušne ľahkom 'Éteri', aby sa opäť vybičovali pri najtemnejšej a najdrsnejšej veci z albumu – 'Do dna rán'.

Track č.7 'Femme fatale' je vkusnou skladbou v štýle latino jazzu, škoda len, že sa kompozične k tomuto albumu nehodí. CD uzatvára (možno až príliš) potemnelá '90 stupňov' a ambientná 'Znamenia', obe založené na dobrom texte a obe naspievané (takisto ako Femme fatale) Jurajom Péčom.

Meskalín je rokmi preverená droga, od ktorej je len ťažko si odvyknúť.

Čisté tvary - Meskalín
(Wagon Records, 2005)


01. Lámem svoj hnev
02. Beat & rým
03. Meskalin
04. Krídla
05. Éter
06. Do dna rán
07. Femme fatale
08. 90 stupňov
09. Znamenia

--
Autor: Juraj Cagáň

Súvisiaci interpreti: Čisté Tvary