Tri roky od vydareného a hudobnou verejnosťou chváleného 'Meskalínu' prišli Čisté tvary minulý rok opäť s kožou na trh, keď predstavili platňu 'Rita von Anarchia', ktorá podobne ako debut vyšla vo vydavateľstve Wagon Records za dohľadu slovenského producenta č. 1 Oskara Rózsu.

'Rita von Anarchia' nahrávaná v „mobilnom štúdiu v teréne“ (citácia z bookletu, inak trochu evokujúceho album No Code od Pearl Jamu) s expresívnym obrazom na obale, sa od svojho debutujúceho súrodenca značne líši zvukom, koncepciami pesničiek a pravdepodobne aj poslucháčmi, ktorí sa na rozdiel od funky-pop-rockového a alternatívou (prí)jemne líznutého 'Meskalínu' tento krát museli pripraviť na alternatívu toho najhrubšieho zrna. K zohranej trojke Juraj Péč (klávesy, gitara, spev) - Ondrej Gregor (basa) - Matej Pliešovský (bicie) pribudol pred nahrávaním nový gitarista Rado Chrzan, ktorý nahradil Juraja Rovenského.


Na rozdiel od debutu, na ktorom dominoval výborný a presný vokál basgitaristu Ondreja Gregora, je Rita naspievaná prevažne klávesákom, textárom (a občasným gitaristom) Jurajom Péčom, čo má svoje pozitívne aj negatívne stránky. Dobré je to v tom, že Jurajov vokál, hoc aj nie úplne dokonalý, svojou expresívnosťou autenticky interpretuje surrealistické slová, v ktorých sú predstavy a emócie povýšené nad čitateľnosťou príbehu. Negatívom je fakt, že kvalita Jurajovho vokálu bráni, aby sme sa na tomto albume stretli s takou nadčasovou a silnou pesničkou akou bol 'Meskalín' na debutovej doske.

Je to ale dané aj spôsobom, akým boli pesničky písané, nahraté a produkované. Jasný ťah na bránku a správne a čitateľne poukladaný „beat a rým“ vystriedala tentoraz atmosféra zhudobnených rituálov a občas aj drsných orgií „skús tupým koncom, že vnútro mám, voši doň steh, jemne kožu napni na rám“ ('Symboly?Zničiť!'), „príď vo mne zrej ako úd raja, vstúp do mňa vstúp som tvoj úľ“ ('Mars 999'), „vstúp síl chór, mám bôľ zlý, čo nie je z týchto dní“ ('G.O.D.S.').

Slová, ktoré si Juraj vyberá a spôsob, akým ich navzájom skladá, je výnimočný a v našich končinách len málo vídaný. Že jeho myšlienky nie sú len z kategórie temných, dokazuje v balade 'Bod' („kým spíš, vnútri kožou tečie rieka, prejsť ňou, chcieť ísť“). Záverečná éterická 'Dni, keď nie som', je zas baladou, ktorá svojou atmosférou a emóciami skvele korešponduje s tradične apatickým textom („cítim priestor, som sám, späť sa dá ísť, nejdem“).

Po hudobnej stránke je 'Rita von Anarchia' platňou, ktorá má drajvu na rozdávanie, no svoju výnimočnosť dosahuje najmä prístupom k pesničkám, ktorých pasáže nie sú monotónne, práve naopak, každá prináša nové vzrušenie, nový obraz, novú náladu. V spoločnosti deviatich trackov dominujú úvodná 'Symboly?Zničiť! ' (ukážková kombinácia gitarovky a elektroniky), 'Srdce, tvár bez snov' so skvelou gradáciou, spomínaná 'Dni, keď nie som' a najviac „singel-pozitívna“ vec 'Mars 999'.

Čisté tvary predviedli po úspešnom debutovom Meskalíne svoju novú, zaujímavú, no zahalenú tvár, na ktorej sú grimasy občas málo čitateľné, no vždy výrazné a silné.


Čisté tvary – Rita von Anarchia
(Wagon Records, 2008)

01. Symboly? Zničiť!
02. Srdce, tvar bez snov
03. Mars 999
04. Rádio BDSM
05. Bod
06. G.O.D.S.
07. Venuša v kožuchu
08. Rituál
09. Dni, keď nie som

--
Autor: Juraj Cagáň

Súvisiaci interpreti: Čisté Tvary