Slovenská hudobná scéna neprináša takéto príjemné prekvapenia často. Nahrávka s názvom Doba je jedným z albumov, ktoré si zaslúžia od poslucháčov šancu dostať sa pod kožu. Dáva možnosť spoznať netrendovú ale stopercentne autentickú slovenskú hudbu, v ktorej je na prvom mieste obsah. Jednou z jeho hlavných čŕt totiž je, že vznikol zo živelnej potreby tvoriť.

Doba má čisté hudobné tvary a má čo povedať svojim poslucháčom, dokonca na nich kladie nároky - núti ich počúvať a hlavne premýšľať. Tento album má v sebe nenápadnú silu a energiu, ktorá prechádza od uší celým telom a dodáva pozitívny pohľad na svet, napriek všetkému zlému, čo sa realite súčasnej doby nedá odoprieť.

Úprimnosť, ktorá prekvapí, ale nevyzlieka

Silnou stránkou albumu sú texty, ktoré dávajú poslucháčovi slobodu nájsť si v nich svoju vlastnú polohu, vlastný obsah či príbeh. Slová pesničiek sú výsledkom tvorby, ktorú netlačil čas ani vydavateľstvo. Skladby jednoducho vznikli, lebo si to tak autori priali.

"Chceli sme, aby to bola generačná doska. Preto sme jej museli nechať čas. Každá z trinástich skladieb má svoj vlastný príbeh, ktorý je založený na skutočných udalostiach," prezradil autor všetkých textov Robert Pospiš. Vo svojom pohľade na dobu, v ktorej žijeme, kladie otázky a niekedy ponúka aj odpovede. Napríklad pesnička Čo zostane? je viacmenej inštrumentálnym kúskom, no s veľkou výpovednou hodnotou. V dvoch minútach totiž odznie jediné slovo - "nič".

Už od prvej skladby som mala pocit, akoby som čítala hudobnú knihu. "Dievča, máš v rukách silu slabých mužov, dali ti seba, ty im nič. Dievča, máš v nohách všetky cesty, všetky hory sveta a v srdci nič," spieva sa v úvodnej skladbe Alebo O, ktorá otvára túto pesničkovú "zbierku poviedok".


Premyslený koncept s dvoma "náhodnými" hitmi

Väčšina skladieb na albume je pomalá s veľmi pokojným priebehom, plným nečakaných zákutí. Čaro mnohých z nich poslucháč objaví až po niekoľkých vypočutiach, no niektoré pesničky sú predurčené na to, aby boli obľúbené hneď. Presne taká je štvrtá skladba albumu Zlaté časy, v ktorej zaujme hlavne vokál v spojení s iróniou textu. Dynamická a naliehavá skladba by pokojne mohla znieť aj v rádiu, ktoré má ambície ponúknuť poslucháčom viac než len podmaz ku každodennému dochádzaniu do práce.

Nevýhodou koncepčne vystavaného albumu môže byť prvotný pocit monotónnosti, ktorý sa však pri viacnásobnom sústredenom počúvaní vytráca. Napriek svojej hudobnej priamočiarosti obsahuje Doba množstvo zaujímavých momentov, v ktorých popri gitare necháva vyniknúť aj ďalšie nástroje. Napríklad v skladbe Všetko je dočasné udáva rytmus bongo, Pieseň iného starca zase ozvláštni ústna harmonika, ktorá spolu so zamatovým vokálom zaváňa vplyvom americkej hudby zo 70. rokov.

Naivita? A prečo nie?

Album ponúka rôzne príbehy, ktoré chcú vravieť holú, neprikrášlenú pravdu. Našťastie je stále prítomná nádej alebo niečo pozitívne v nich. Určite najpozitívnejší odkaz v sebe nesie pesnička Každý má v sebe niečo dobré. Osvedčený rytmus hýbe človekom bez toho, aby to vnímal a celé sa to veľmi dobre počúva. Neprekáža ani ľahkosť a naivita textu citeľná už zo samotného názvu, ktorý je aj hlavným motívom v refréne. Mohli by sme povedať, že celý album je naivný, ale ani zďaleka nie lacný. Napríklad titulná pesnička Doba, ktorá album uzatvára, je o útekoch, odchodoch a je hodnoverným obrazom toho, čo žijeme. "Teraz balíš kufre, áno, áno ty, a budeš nám písať o krajinách, kde je všetko inak, ale presne tak, ako má, ale ty patríš sem." 

Pospišovi a Sillayovi sa podarilo vytvoriť album, ktorý ponúka zaujímavý subjektívny pohľad na svet, úprimný v hľadaní pravdy, hudobne prepracovaný a hlavne svojský. Z trinástich skladieb až tri presahujú dĺžku sedem minút, čo je na prvý pohľad pri klasických pesničkách samovražda, ale nie je to tak. Pri albume Doba nemá zmysel uvažovať nad tým, ako niečo mohlo byť, pretože každý tón, každé slovo má svoje miesto. Vďaka tomu je to nahrávka, ktorú sa dá stále znova spoznávať. Ak platí, že "každý má v sebe niečo dobré", tak v prípade tohto albumu sa to dobré oplatí hľadať. Možno to nebude až také náročné pátranie.

Album si môžete v plnej dĺžke vypočuť a prípadne aj zakúpiť na stránke realmusichouse.bandcamp.com. Krst albumu sa uskutoční 29. novembra v komornom divadle Ticho a spol. v Bratislave.

Robert Pospiš a Martin Sillay - Doba
(Real Music House, 2013)

1. Alebo O
2. Nenávisť
3. Čo zostane?
4. Zlaté časy
5. Mala by si ísť
6. Všetko je dočasné
7. Pieseň iného chlapca
8. My
9. Ukáže tam
10. Každý má v sebe niečo dobré
11. Pieseň iného starca
12. Nemôžem zostať sám
13. Doba

Autorka: Martina Šimoňáková

Súvisiaci interpreti: Robert Pospiš/Martin Sillay