Načo brať na šnúru malý aparát, keď si môžete rovno priniesť celú skúšobňu. Berlínske trio hudobníka Nilsa Frahma však v pondelok v bratislavskom Majestic Music Clube predviedlo viac než len koncert s veľkým aparátom. Nad obývačkovou atmosférou pódia rozohralo hypnotický elektro-akustický kozmos, ktorý divákov vcucol ako čierna diera.
Už úvodná "one man show" bola prísľubom hudobnej lahôdky. A tak sa aj stalo. Tridsaťsedemročný Belfi, ktorý hrá na bicích od 14 rokov, si popri svojich klasických hráčskych schopnostiach vypomohol elektronikou, ktorá jeho virtuozitu dokonale podporovala. Belfi hypnotizuje šamanskými rytmami, raz je v snovej krajine, inokedy funguje ako privolávač dažďa. Keď už si ako poslucháč privyknete na animálne beaty, nečakaným prechodom vytvorí kreatívne súznenie s elektronikou, ktoré vás zaskočí svojimi inštrumentálnymi kvalitami. V jeho hudbe cítiť aj silný vzťah k experimentálnej scéne, ktorej súčasťou je už dobrých 16 rokov. Ako umelec však dokáže balancovať medzi experimentom a muzikálnosťou, za čo si vyslúžil nielen pomyselný bod, ale aj aplauz publika.
Zdroj: Zdenko HanoutNonkeen v Bratislave, 2. 5. 2016Tajomná mystika aj muzikantský humor
Projekt troch berlínskych kamarátov, ktorých počas školských čias spájala netradičná záľuba v nahrávaní cudzích zvukov (viac o zaujímavej minulosti projektu), bol trochu komplikovanejším výstupom, zato však skvelým zavŕšením koncertného večera. Kapela si podľa vlastných slov nepriniesla na pódium len všetok skúšobňový aparát, ale sediac tvárou tvár k sebe, či chrbtom k publiku k tomu patrične prispôsobila aj rozostavenie pódia.
Pokiaľ ide o hudbu, Nonkeen to je zmäť systematickej hudobnej lyriky, upokojujúcich ambientných panorám, párty "hypov", ale aj mystického zážitku. A to bez veľkej námahy všetko riadiť. Predstavte si, že vám muzikanti na svojom živom koncerte pustia bez povšimnutia platňu a začnú popritom vyvádzať na pódiu. Že tu niečo naozaj ne-hrá si divák uvedomí možno až vtedy, keď začne kapela nalievať fanúšikom drinky. Najaktívnejší tanečník v hľadisku si zase uvedomí, že ho člen kapely potľapkáva po pleci odmeňujúc ho čerstvo vydaným debutovým vinylom The Gamble. To všetko bez absolútnej ujmy na zvuku.
Vtip, za ktorým stál bubeník Frederic Gmeiner však vznikol spontánne, slovami ospravedlňujúceho sa klaviristu Nilsa Frahma: veď prečo si neuľahčiť technický výstup. Mimo tohto úletu však Nonkeen hrali excelentne a zážitok z atmosféry sa len navrstvoval dokonalou zmesou ambientu, elektroniky, experimentu aj crossoverových skvostov. Hypnotickú silu zážitku fantasticky podporovala trojčlenná rytmika Gmeinera (klasické bicie) a Belfiho (elektronické bicie, perkusie), doplnená o bublavú basu Sebastiana Singwalda. Niekedy číry šamanizmus na minimalistickom základe, inokedy energická kompozičná explózia.
Nils Frahm v rámci svojej tretej návštevy Slovenska priniesol skutočný hudobný klenot, ktorý sa len prednedávnom rozhodol pokračovať v kedysi sľubne načatej kariére. Tú ukončilo nešťastie na open-air slávnosti pre priateľov, na ktorej sa počas vystúpenia tria roztrhol kolotoč s dvomi obsadenými sedadlami, ktoré pristáli rovno na pódiu. Nonkeen našťastie prestali veriť na čierne znamenia osudu a takmer na konci svojho prvého veľkého turné priniesli vynikajúcu šou aj do Bratislavy. Za tú si vyslúžili aj viacnásobnú standing ovation, ktorá vyústila do ďalšieho prídavku. Poďakovanie však patrí aj usporiadateľskej agentúre Ore Pole, ktorá má vynikajúci čuch na neošúchaných a talentovaných muzikantov. Teším sa, čo zase prinesie.
Autorka: Júlia Šimková
Foto: Julia Soler - Facebook.com/nonkeen (titulná fotografia), Zdenko Hanout (foto v článku)
Súvisiaci interpreti: Nils Frahm
