Festival hudby a výtvarného umenia INOTA v opustenej tepelnej elektrárni v meste Várpalota si na konci leta odbil svoju premiéru.
Išlo o najväčší event v rámci programu Európske hlavné mesto kultúry Veszprém-Balaton 2023, čo jednak vytváralo značné očakávania verejnosti, no zároveň generovalo tlak na organizátorov, nech nič neprepália a vznikne podhubie, ktoré nebude len jednorazovou akciou. Po našej návšteve mu jednoznačne fandíme a dúfame, že ho čaká ešte veľa skvelých ročníkov.
Zdroj: Bence Szemerey
Ikonické veže
INOTA Festival začal už vo štvrtok, kedy vystúpil aj najväčší headliner Nils Frahm. My sme však vyrážali až o deň neskôr. Keď som nakladal veci do auta, pousmial som sa pri uvedomení si toho, že Deň ústavy idem stráviť s mojou českou priateľkou do Maďarska.
Dve hodinky, putujúc z väčšej časti maďarskou krajinou, boli veľmi príjemné, cesta na Veszprém je malebná, kľukatí sa peknými scenériami a vidiekom, preto keď sme schádzajúc z kopca uvideli tri ikonické chladiace veže elektrárne, bol to zážitok. Akoby bola do zeme zapustená obria loď a videli ste z nej len fragmenty komínov alebo sledovali post-apokalyptický výjav z filmov Georgea Millera. Nie je to však úvaha tak ďaleko od pravdy, areál elektrárne bol už viackrát dejiskom natáčania, a to aj hollywoodskych produkcií, napríklad aj Blade Runnera 2049. Zaujímavé je, že neleží na odľahlom mieste, ale priamo pri hlavnej a značne frekventovanej ceste, čo hlavne pri odbočovaní nemusí byť každému príjemné.
Zdroj: Karancsi Rudolf
Chybičky nováčika prekryla vizuálna dominancia
V prvom rade musím povedať, že premiérový ročník bol organizačne z nášho pohľadu zvládnutý výborne, nedali sa však nevšimnúť niektoré zo slabších miest, ktoré ale pri organizácii eventu na tak špecifickom mieste jednoducho vzniknúť musia. Dlhé rady, problémy s parkovaním, podhodnotená kapacita stanového mestečka, všetko veci, s ktorými sa dá pracovať do budúcna.
Festival navštívilo denne cez štyritisíc ľudí a podstatné bolo, že sa im dostalo fantastických vizuálnych zážitkov a samotné párty boli dobre zmanažované. Dostatočný počet stánkov s jedlom a pitím (Maďarsko s najvyššou infláciou v našom regióne nám tento fakt pri nákupoch dávalo značne pocítiť), relatívne dostatočný počet mobilných toaliet a to všetko v areáli, ktorý vynikne v každom momente dňa a v hocakom počasí.
Zdroj: Soós Bertalan
Elektráreň síce dodávala elektrinu vyše pol storočia, ale nebola len priemyselným staveniskom, čo organizátori dokonale využili. Niektoré jej časti totiž slúžili aj ako komunitné priestory pre robotníkov, ktorí na stavbe často trávili celé dni. Očarení sme sa prechádzali v čase zamrznutými interiérmi s veľmi vkusnými socialistickými mozaikami a reliéfmi, nakoľko v priľahlom Mierovom kultúrnom stredisku sa v minulosti nachádzala aj jedáleň, knižnica, kino a divadlo, ktoré sú pokladmi architektúry a dejín umenia.
Prechádzať sa týmto priestorom je sčasti ako navštíviť výstavu, sú tu totiž trvalo osadené diela viacerých maďarských umelcov. Za najkrajší zo zážitkov určite považujem 11 minút trvajúcu exkurziu ochladzovacím komínom, na ktorú ľudia poctivo čakali v rade aj tri (!) hodiny. Nešlo o žiaden výklad, ale vizuálnu šou v jeho útrobách s pohľadom na hviezdnatú oblohu. Neskutočne krásne.
Zdroj: Karancsi Rudolf
Tri dni techna a relaxu
Poloha Várpaloty je skvelá v tom, že približne 30 minút autom je Balaton a 20 Veszprém. Maďarské "more" nám v sobotu poslúžilo ako dokonalý relax pred sálajúcou horúčavou a hlavne tichom. Festival sa totiž rozbieha až niekedy o 22:00 a niektoré pódiá fungujú do skorého rána (prípadne až doobedia). Pochvala organizátorom patrí tiež za to, že vytvorili napríklad čajovňu, oddychové zóny a niečo ako chill a komunitné posedenia. Techno síce doliehalo všade, ale aspoň pre ten pocit, že ste sa zastavili, to stálo.
Keďže tu vystúpilo dokopy až 100 umelcov, nedalo sa to obsiahnuť všetko. Namiesto sledovania programu som zvolil laxnejší prístup a pocitovo si prechádzal stage podľa nálady, prípadne toho, čo som započul. Určite som rád, že som nevynechal Overmono, DJa Seinfelda, Ellen Allien alebo Forest Swords.
Okrem hudobného programu a inštalácií bola súčasťou festivalu aj diskusia, a dokonca divadlo, ktoré sa však konalo až v nedeľu poobede, takže sme ho nestihli. Táto nová udalosť na festivalovej mape však potešila a pokiaľ ešte chcete zažiť poriadnu tucku a oddialiť koniec leta, tak určite o rok neváhajte.
INOTA, thumbs up!
Zdroj: Karancsi Rudolf
Zdroj: Karancsi Rudolf
Zdroj: Bence Szemerey
Zdroj: Bence Szemerey
Pozrite si 70 fotografií z prvého ročníka festivalu INOTA
Autor: Michal Húska
