Druhý deň Pohody nadviazal na svoj úvod energicky, no jeho plynulý priebeh narušili opakované krátke prehánky. Nechýbali však výrazné mená festivalu a okrem obľúbených slovenských kapiel sa predstavili aj headlineri Azealia Banks, Travis či Seasick Steve. Čerešničkou na torte bol Andrej Kiska a Marián Gáborík so Stanley Cupom.
Prvýkrát sa program prerušil počas obedňajšieho koncertu Billy Barman, ktorých privítal obrovský dav pod Orange stageom. Asi po dvadsiatich minútach sa spustil dážď a hoci sa najskalnejší fanúšikovia snažili ostať v kotli a ďalej tancovať, napokon sa odišla do zákulisia skryť aj samotná kapela. Pred vystúpením Vrbovských víťazov sa našťastie vyčasilo a v programe a zábave sa pokračovalo. Korben Dallas na veľkom pódiu príliš nepresvedčili, hudba pop-rockovej slovenskej nádeje, ktorá momentálne chystá svoj tretí album, by lepšie vyznela v menšom priestore (osobný pocit Michaely Žurekovej, v redakcii máme rozdielne názory). Na hlavnom Bažant stagei sa v tom čase už pripravoval Banjo Band Ivana Mládka. Rozprávali sa vtipné historky a samozrejme, spievali sa hity ako Linda, Kousavá deka a aj notoricky známy Jožin z bažin, ktorý opäť priniesol dážď.
Zdroj: Marko Erd
Zdroj: Marko ErdPozrite si fotoreport z druhého dňa festivalu Pohoda 2014.Keď pesničkári konkurujú trofeji
O šestnástej sa pokračovalo na "oranžovom" pódiu. Skvelý dojem zanechala indie-folková dvojica LolaMarsh v zložení Gil Landau a Yael Shoshana, o hodinu neskôr sa fanúšikovia hip-hopu zišli pred Red Bull Tourbusom, kde formácia Moja reč dokonale ovládla dav. V slovenskej nôte sa niesla aj ďalšia časť večera. V Nay tanečnom dome sa predstavila Sima Martausová, ktorá svoj repertoár zdynamizovala a ľudí príjemne naladila najmä známymi piesňami ako Normálny život, Pod imelom či aktuálnym singlom Karavan. Ťažko uveriť, že je to možné aj pri nežnom ženskom pesničkárstve, no ľudia sa veselo bavili a prekvapivo sa aj tancovalo. Priestor v čase, kedy pomaly zapadalo slnko, dostali aj magickí Fallgrapp. Vystúpenie na streche Red Bull Tourbusu však pokazili problémy so zvukom a tak sa dokonalý éterický dojem vyparil hneď na začiatku a späť sa nadobúdal len ťažko. Aspoň speváčka Nora Ibsenová už bola komunikatívnejšia než minulý rok.
Bez problémov sa našťastie hralo a spievalo v rovnakom čase na Bažant stagei. Z koncertu Seasick Stevea odchádzali davy s otvorenými ústami, čo tento sedemdesiatnik "na staré kolená" dokáže. Skvelá súhra s bubeníkom, energickosť blues-rocku a nálepka objav roka. Muž s výzorom farmára bol zrejme pre viacerých prítomných väčším zážitkom než nasledujúce minúty po jeho koncerte, keď na pódium prišiel očakávaný Marián Gáborík a návštevníkom festivalu ukázal svoju trofej - slávny Stanley Cup. Aby jemu ani ľuďom nebolo málo, povozil sa na hasičskom aute s Funny Fellows a pohárom po areáli.
Elektronika na rôzne spôsoby
Od šiestej večera sa žilo aj v Space aréne. Spevák dánskej štvorice When Saints Go Machine Nikolaj Manuel Vonsild prejavom pripomína Antonyho Hegartyho z Antony and the Johnsons, tu sa však podobnosť končí. Dynamický elektropop so zasnenými refrénmi potešil tancujúcich i tých, ktorí si chceli vypočuť niečo príjemné posediačky. Vzápätí nastúpila nemecká trojica Brandt Brauer Frick. Silná inšpirácia Kraftwerkom sa v ich tvorbe nezaprie, ale základnú minimalistickú konštrukciu obohatili silnou vrstvou jazzových rytmov. Výsledok – nemôžete sa nehýbať. Po polnoci už tak zaujímavú základnú zostavu dvoch syntetizátorov a živých bicích doplnili desaťčlenným symfonickým orchestrom, a ako Brandt Brauer Frick Ensemble si zabezpečili vstup do kategórie zatiaľ najlepších vystúpení na tohtoročnej Pohode.
Piatkovým vrcholom bol pre mnohých nepochybne Berlínčania Moderat. Spoločný projekt producenta a speváka Saschu Ringa, známeho ako Apparat a dvojice Gernot Bronsert a Sebastian Szary z Modeselektoru, bol predchnutý temnou energiou a beznádejne plnú Space Arénu premenil na pulzujúci hub nadšenia. Atmosféru doplnila silná vizualizácia z dielne Pfadfinderei, dvorného štúdia kapely. Hodinový set uplnyl príliš rýchlo. Komu nestačilo, mohol sa dobiť neskôr dvojhodinovým DJ setom Modeselektoru s typickým basovým podkladom a euforickými vyústeniami.
Travis venovali svoj koncert zosnulým z roku 2009
Očarenie verzus mierne sklamanie. Aj tak by sa dalo nazvať vystúpenie sľubnej americkej raperky Azealie Banks. Výzorom síce pripomína Rihannu a vie byť rovnako sexi, no jej drzý jazyk a nadupanosť, s akou sa postavila pred publikum, sa nemôžu s barbadoskou speváčkou porovnávať. Azealia odspievala/odrapovala svoj koncert s dídžejom a dvomi tanečnicami za chrbtom a od začiatku išlo o neopakovateľnú žúrku. Tisícky ľudí pod Orange stageom tancovali a bavili sa, až kým sa 23-ročná umelkyňa po polhodine nezdvihla a bez slova či rozlúčky neopustila pódium. Hneď po nej spravil to isté aj dídžej, no ten sa pred ľudí ešte vrátil a pokračoval vo svojom sete úplne sám. Mnohí tak boli ukrátení o zážitok, zatiaľ však nevedno prečo.
Sklamaním určite neboli absolútni headlineri večera. Po piatich rokoch prišla späť na Pohodu "neviditeľná kapela", ako ju označujú médiá, štvorica Travis. Legenda, ktorá sa stala inšpiráciou pre mnohé ostrovné kapely nultých rokov (medzi inými aj Coldplay), si v piatok večer podmanila tisícky divákov. Nečudo, veľké očakávania a prísľub skvelej šou urobil svoje. Travis odohrali takmer dvojhodinové vystúpenie a okrem ružovej brady frontmana Frana Healyho či vyliezania na bočnú rampu gitaristu Andyho Dunlopa, si Pohodu podmanili najmä hitmi. V dave sa našiel asi málokto, kto by nepoznal piesne Sing, Why Does It Always Rain On Me, Love Will Come Through alebo Driftwood.
Nešlo však len o hity. Spevák si divákov získal aj srdečnou komunikáciou počas koncertu a určite sa nik neurazí, ak ich vystúpenie označím za jedno z najmilších a najvrelších na (nielen) tohtoročnej Pohode. Navyše, z kapely cítiť, že medzi nimi aj po 20 rokoch fungovania vládne harmónia a správna hudobná chémia, čo nám Fran Healy potvrdil aj počas rozhovoru pred koncertom. Pre mnohých sa tak o jednej ráno skončil druhý deň festivalu, hoci program pokračoval až do ranných hodín.
Autorka: Michaela Žureková + Michaela Ivaničová (elektronika)
Foto: Marko Erd
