Hlavná stránka

>

Magazín

>

Reportáže

>

Nesmrteľná Omega ohromila Košice monumentálnosťou starej rockovej školy

Nesmrteľná Omega ohromila Košice monumentálnosťou starej rockovej školy

13.12.2016 - 09:00 | Marek Danko

Rocková legenda sa na masívnu inváziu do Košíc chystala už pred rokom. Dlhé prípravy vyvrcholili 10. decembra v Steel aréne koncertom, aký je hodný povesti maďarského fenoménu. Až na zvukovú nevyrovnanosť prepracovala kapela dvojhodinovú šou do posledného detailu tak, aby takmer vypredaná hala mohla plamenne burácať a oslavovať návrat svojich miláčikov.


Pritom Omega sa v najväčšej aréne na východe Slovenska zatiaľ nepredstavila, išlo o jej riskantnú premiéru, v rámci ktorej je žiaduce odpustiť zvukovú nevyváženosť nástrojov. Miestami zneli nepríjemne rušivo, inokedy sa zase zlievali dokopy. Hokejový stánok si však podobnú udalosť zaslúži viac než dosť. Nielenže už hostil množstvo svetových mien, tento rok navyše oslavuje jubilejný desiaty rok.

Koncerty obvykle bývajú doménou ľudí pod 30 rokov, tu sa naopak táto cieľová skupina ocitla v drvivej menšine. Prím hralo zrelé publikum, či už išlo o akýmkoľvek jazykom hovoriacich "echt" Košičanov, cez zvyšok Slovenska a časti populácie Maďarska, až po fanúšikov, ktorí pricestovali až z Čiech alebo Poľska. V hale bolo vidno pár voľných miest, ale vypredať "steelku" je niečo iné než vypredať Dóm sv. Alžbety a záujem o túto legendu je neutíchajúci i napriek tomu, že budúci rok oslávi už 55. výročie. 

Pompézna divokosť v maďarskom srdci

Plus mínus sedemdesiatnikom nechýba zmysel pre humor - ako intro ku koncertom si vyberajú Radeckého pochod od Johanna Straussa, skladbu, s ktorou ich paradoxne v roku 1966 porazila armádna kapela v rámci populárnej televíznej súťaže Kto čo vie. O čo bol výstup na pódium pompéznejší (rozumej s očividne ťažšou chôdzou), o to väčšie úsmevy na tvárach kompletnej deviatky žiarili. Omladiť formáciu sa podarilo angažovaním vokálneho dua, basovej gitaristky, klávesového hráča a svojim spôsobom i druhého gitaristu Tamása Szekeresa.

Vznikla tým zaujímavá situácia, pri ktorej má každý z dlhodobých členov mladšieho sparing partnera. K spokojnosti chýbal už len basák Tamás Mihály s povesťou virtuóza, no tá obostiera všetkých hudobníkov, ktorí sa v kapele mihnú, keďže nároky sú pod vlajkou posledného písmena gréckej abecedy odjakživa vysoké.

Zásluhy sú jedna vec, doba si žiada i niečo aktuálne. Rýchly gitarový nástup Életfogytig rock and roll nesie vyleštený sound 21. storočia, moderné klávesové aranžmány stratili patinu prevarených hammondov. O starobylú náladu našťastie nebola núdza aspoň na reliéfoch, sprevádzajúcich titul Babylon a mystickú atmosféru sa hudobníkom ľahučko podarilo vyčariť prostredníctvom Ne legyen, výbornej kompozície z nedávneho Oratória (pred rokom uvedeného v spomínanom Dóme sv. Alžbety).

Nechýbali spomienky na maďarskú revolúciu 1956 (Ötvenhatos lány), autentické tranzistorové upútavky, či počas tohtoročného leta zosnulých bývalých členov - József Laux patril medzi najlepších maďarských bubeníkov, Tamás Somló pôsobil v Omege v rokoch 1964 - 1967. Jeho hlas znie na bonusoch nepríliš populárneho debutu, z ktorého však kapela neopomenula zaradiť Egy lány nem ment haza, jednu z tých vydarenejších raných vecí.


Netreba rozumieť slovám. Precízna hudba hovorí za všetko

Regulárna hardrocková éra sa u Maďarov začala odchodom Gábora Pressera a Lauxa (sformovali superformáciu Locomotiv GT). Nasledovali tri platne, právom považované za to najlepšie s logom Omegy - živelná Élő Omega s hliníkovým obalom, vrcholná Omega 5 a brilantná Nem tudom a neved. Na voľnú trilógiu sa napriek tomu trestuhodne takmer nedostalo. Pritom ťažké riffy zdobené klenutými melódiami a neuveriteľne ohybný, expresívne presvedčivý spev tej doby mali ambície odlíšiť sa od britských vzorov (časté boli najmä prirovnávania k Uriah Heep). A nebolo to iba maďarčinou, tvrdým jazykom pre hudbu, ktorá u Omegy vždy znela lahodne a mäkko. Muzikanti čerpajú po harmonickej stránke z národných tradícií, znásobených silnými nosnými motívmi gitary a klávesových nástrojov, navyše rafinovane komunikujúcimi.  

János "Mecky" Kóbor sa k publiku prihováral tak, ako keby stál na pódiu budapeštianskeho štadiónu. Nelámal si hlavu s angličtinou, po slovensky sa naučil iba obligátne "ďakujeme, Košice", keďže vďaka výbornej nálade publika sa skrátka cítil ako doma. S pohybmi ako správna rocková primadona, no nesmrteľnú Tízezer Lépés odspieval takmer ako za mlada, istený rovno dvojicou gitaristov.

György Molnár je hráč, ktorý nemôže sklamať, jeho Les Paul v Hajnali óceán rozozvučal nejednu citlivú strunu v duši pozorného diváka. Známy virtuóz Szekeres krotil chúťky, príznačné pre jeho sólové projekty, i povestné "lietajúce V" vymenil za rovnaký model ako kolega. Riffy mal naštudované bravúrne, do sól pridal štipku vlastnej fantázie a pri vzácnych dialógoch s Molnárom perlili melódie dvojnásobnou silou.

Na konci s dychom, ale s perfektnými výkonmi 

Plusom košického koncertu bol určite fakt, že na ňom odzneli tri piesne z pripravovaného projektu Testamentum, ktorý Mecky prirovnal k "závetu kapely" a údajne má k práci na ňom autorsky otvorené dvere každý, kto v tejto formácii hral. Jedinou podmienkou je, aby všetky skladby vznikali ako tímová práca. Ide o logické pokračovanie toho, čo je známe už veľmi dlho - Maďari radi rozprávajú hudobné príbehy.

Zo starej kolekcie epických kusov sa legenda rozhodla siahnuť po Napot Hoztam Csillagot či Éjféli koncert z platne Időrabló (1977). V tom čase sa Maďarskom prehnala revolučná space-rocková vlna, metúca Omegu až kamsi k brehom osamoteného ostrova Pink Floyd. Inšpirácia sa prejavila i na ďalších dvoch albumoch z komerčne veľmi úspešnej éry. 


Veľký priestor vtedy dostal László Benkő (klávesové nástroje) a v podstate si ho drží dodnes. Na ňom stojí i padá kompozičná noblesa zoskupenia. Mohutne naliehavý prúd hudby sa Maďari rozhodli na divákov vyliať v samotnom závere. Gro tvoril dramatický Metamorfózis II s nádherným sólom basovej gitaristky, vypätú atmosféru uvoľnil srdcervúco melodický kus A kereszt-út vége, monumentálne finišujúci obrovským nasadením posádky, nevynímajúc pána kotlov a činelov Ferenca Debreceniho.

Po hlavnej časti muselo prísť nevyhnutné. Kým sa Léna z Csillagok útján (1978), vzdávajúca hold bájnemu ruskému toku, ešte snažila udržať aké také dekórum, pri Gyöngyhajú lány a hlavne Petróleumlámpa (obe z prelomového albumu 10000 Lépés) išli všetky zábrany stranou a zostala len úprimná, čisto detská radosť z hrania.             

Premiéra Omegy vo veľkokapacitnom priestore naplnila očakávania. Publikum si užilo osvedčené tutovky v moderných aranžmánoch, pookrialo pri spomienkach na rockovú mladosť a ako bonus dostalo ochutnávku z pripravovanej platne Testamentum. Údajne má ísť o posledný počin, skalní však dúfajú, že pred dôchodkom Kóborovci ešte nejaké dva-tri ďalšie materiály nahrajú. A keby sa im znovu zachcelo vyraziť na cesty, v Košiciach majú dvere stále otvorené.       

Autor: Marek Danko
Ilustračné foto: kingdom4music.com


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
27 28 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31 1 2

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti