Košičania, ktorí už 16 rokov prenášajú hudobný odkaz The Beatles na koncertné pódiá, sa vo štvrtok (13.12.) v rodnom meste vyznamenali na výbornú. V rámci turné Beatles Vianoce 2012 darovali svojim fanúšikom zázračný liek, ktorý pri srdci i na duši hrial viac než medovina z vianočných trhov.

Je ťažké nájsť v histórii populárnej hudby kapelu, ktorá by sa "chrobákom" vyrovnala vplyvom, veľkosťou či významom. Do takej obludnej výšky sa nepodarilo vystúpiť ani interpretom, ako boli Elvis Presley či Michael Jackson, a nesnívalo sa o nich ani formáciám The Rolling Stones, The Who, Pink Floyd, Led Zeppelin, Queen, ABBA, Depeche Mode, Sex Pistols, Iron Maiden, Metallica, Oasis alebo Coldplay. Spomínaným menám vždy chýbalo to načasovanie, tá charizma, ten POCIT. The Beatles dosiahli v hudbe maximum. Nemusí s tým bezvýhradne súhlasiť každý hudobný fajnšmeker, ale keď si niekedy pri videách na Youtube čítam komentáre, ide o názor väčšiny. A aj keď zvyknem kráčať proti prúdu, tentoraz názor väčšiny s radosťou zdieľam.     

V divákoch našli ideálne hlučných spoločníkov  


Pred vystúpením The Backwards sa vo mne striedali protichodné pocity. Aj keď mi je ich existencia dlhé roky známa, nevedel som, či dostanem to, po čom prahne moja duša, týraná súčasnou hudobnou produkciou. Pochybnosti opadli až po doznení úvodnej rozohrievačky Twist and Shout, ale o to viac mi bolo jasné, že táto kapela to jednoducho má v sebe - a pritom jej členovia sa narodili stovky míľ od Britských ostrovov... Keďže zvuk nebol na 100 percent ideálny, vynahradilo ho obrovské nasadenie, zladené performance, úsmevy na tvárach, proste nálada, aká sa dá zažiť na koncertoch už len výnimočne.

Skladby The Beatles nemožno zahrať tak, akoby ich hrali pôvodní muzikanti, ale o to fantastickým Košičanom nikdy nešlo. A práve to ich robí nenapodobiteľným revivalom... Niekedy ujde takt o miniatúrnu osminku, alebo sa na mikrometer vychýli rytmus, inokedy zaznie čosi ináč než na platni (harmonické Harrisonove figúry v And Your Bird Can Sing sú skrátka Harrisonove), možno sa človeku v hlave všeličo poprehadzuje a rozmýšľa, či to tak pred 50 rokmi naozaj bolo. Ale nie je tých 50 rokov uplynuvších od Love Me Do ukrutne dlhá doba? A predsa sa v reakciách fanúšikov takmer nič nezmenilo. Frenetický potlesk zostal, nehovoriac o vresku. Bez toho by nebol koncert, spomínajúci na krásne 60. roky, kocertom. Daliborovi "Johnovi" Štroncerovi a Mirovi "Paulovi" Džunkovi som vďaka atmosfére v preplnenom Jumbo centre medzi skladbami rozumel len každé druhé slovo...

The Backwards na koncerte Mira Žbirku Zdroj: Igor DanišThe Backwards patria medzi najlepšie revivalové kapely na svete

Seržant Pepper zostal sedieť doma  

The Backwards môžu zahrať od The Beatles HOCIČO - a vždy to bude nádherné, pretože Liverpoolčania nenatočili slabú skladbu, ktokoľvek zo štvorice bol jej autorom. Veď I Wanna Be Your Man, Yellow SubmarineOctopus's Garden majú rovnaké čaro ako Ob-la-di, Ob-la-da, MichelleGot To Get You Into My Life, čo na tom, že Ringovi to väčšinou išlo len s malou výpomocou priateľov a Paul sa neskôr vyprofiloval ako skladateľ skôr tých ľubozvučnejších melódií. Bez nich by neboli Beatles všestrannou kapelou, pretože všetci štyria vytvorili dokonalú a úplnú hudobnú bonboniéru.

Z celej tej čokoládovej škály mi vždy najviac chutili pralinky od Johna a Georgea, takže pri While My Guitar Gently Weeps som vnímal okolie iba hmlistými očami, do ktorých sa z neznáma, ale dobiedzavo predierala vlhká rosa. To už boli The Backwards prezlečení do kostýmov z neskoršieho obdobia, kedy vznikali skvosty počnúc neúprosným vyberačom daní (Taxman) a končiac hymnou vznešenej rezignácie (Let It Be). Pri prvej menovanej piesni som sa nemohol ubrániť dojmu, že George Harrison bol jedným z najgeniálnejších gitaristov, akí kedy tento nástroj vzali do rúk.

Keď som si vo We Can Work It Out pripomenul nepochopiteľný valčíkový brejk, v duši som zaplakal nad smrťou Johna Lennona, skladateľa, ktorému sa (okrem vážnej hudby a džezu) vyrovnala len hŕstka vyvolených rebelov. Našťastie sme si ho mohli vychutnať pomocou Imagine, iba jeho samého, sediaceho za klavírom. V kútiku duše som dúfal v príchod armády Seržanta Peppera, oblečenej do najbezpečnejších uniforiem, aké kedy videl svet. Mierovej misie som sa nakoniec nedočkal, možno sa mi to podarí nabudúce. Pre túto chvíľu mi ako špeciálny hosť musel stačiť "Eric Clapton", ktorého akoby niekto vystrihol z obalu debutového vinylu The Cream a poslal v čase o 46 rokov vpred...             

Kto tvrdo pracuje, odmena ho neminie  

Ako mohol ctený čitateľ vydedukovať z predošlých riadkov, u Beatles preferujem druhé obdobie (1966 - 1969), poznačené spormi a labilitou hviezdnej zostavy. Neviem, aké sú osobné vzťahy "Backwarďákov" (zabudol som spomenúť šoumena Fera "Georgea" Suchanského a udavača rytmu Daniela "Ringa" Škorvagu), ale sudičky im nadelili veľa hudobnej chémie, kde by akékoľvek zakolísanie narušilo celkovú ilúziu. No bolo by obrovskou chybou za tým všetkým vidieť iba všemocný osud. Ak by chlapci (veď stále vyzerajú tak ako v začiatkoch!) tvrdo nemakali, nedosiahli by ani štvrtinu úspechu. S radosťou konštatujem, že sa neuspokojili s víťazstvami v anketách o najlepší "beatlesácky" revival a stále čosi zdokonaľujú, vylepšujú a maličkými krôčikmi sa posúvajú vpred.

Z hľadiska sa všetko zdá byť jednoduché, obzvlášť ak ide o I Saw Her Standing There, Please, Please Me, From Me To You, Roll Over Beethoven či All My Loving, no v skutočnosti je pravdou pravý opak. Pravidlom hudby je to, že najťažšie sa hrajú najjednoduchšie skladby. A že je ozaj stále čo zlepšovať nás presvedčil Dalibor aj vtedy, keď sa publika opýtal, či si pamätá na záverečnú trilógiu z Abbey Road. Zozadu sa niekto chrabro ozval, že to nie je predsa žiadny problém, ale vymenovať skladby sa dotyčnému nepodarilo. Až keď ich Košičania spustili naostro, každému svitlo. Pripomenulo mi to situáciu z kostola: doma si na slová modlitby po kázni spomenie málokto, ale počas omše prídu na um aj tomu, kto je v kostole prítomný len raz v roku.                                 

Návrat sa kapele vydaril viac než famózne: nezničiteľný vypaľovák Back in the USSR, zborová perla Hey Jude a úplne na záver jedna z mála krásnych vianočných piesní, Johnova sólovka Happy Xmas (War Is Over) na navodenie tej správnej zimnej atmosféry. Nemôžem zabudnúť na perličku, kedy Dalibor zdravil lóžu na pripomenutie Johnovho výstrelku s kráľovskou rodinou, ktorá pri ich koncertoch sedela práve tam a mrzelo by ma, keby som nespomenul fantastické žartíky medzi skladbami, aké zvykli neposední Angláni hovoriť kedysi. Sčítané a podčiarknuté, aj keď sa The Backwards tešia väčšej priazni v zahraničných štátoch, na košickej scéne sú nedoceneným fenoménom, na aký môžu tamojšie nemenované mainstreamové i alternatívne kapely hľadieť iba z nižších poschodí ako na čosi naozaj svojské a bez preháňania výnimočné.

Autor: Marek Danko
Foto: Igor Daniš - archív Hudba.sk

PS: Fotografie v galérii sú z koncertu v Bratislave, fotky z Košíc nájdete na oficiálnej Facebook stránke kapely.

Súvisiaci interpreti: The Beatles