Bratislava, piatok večer, veľká párty. Hlavné mesto nežilo len divou Beyoncé, po roku sa k nám vrátil aj putovný festival Electronic Beats, ktorý ponúkol line-up zložený z tých najchrumkavejších mien elektro-popovej scény. Meno kapely Hurts si však vybralo svoju daň - najviac návštevníkov prišlo najmä kvôli nej a zvyšok interpretov zostal v tieni synthpopovej dvojice.
Menej zaujímaví? Vôbec nie
Ako prví predviedli svoju šou bratislavskí Purist. Hoci času na hranie mali menej ako ostatní interpreti, pripravili slušné otvorenie večera a predstavili svoje aktuálne eponymné EP, ktoré nadchlo niekoľko stoviek fanúšikov pod pódiom. Hala sa však postupne zapĺňala a cítiť to bolo už pri elektro-popovej dvojici z Británie vystupujúcej pod názvom Youthkills. Bratranci James a Andy Taylorovci rozprúdili dav a miestami sa zdalo, že ide skôr o rockový koncert, rezaním do gitár v niektorých piesňach skutočne nešetrili. Ako čerešnička na torte zaznel aj ich debutový singel Time Is Now, ktorý predpovedá vydanie prvého albumu kapely.
O jedenástej hodine bol na programe Američan James Pants. Multiinštrumentalista so svojím "fresh beatom" obecenstvo očaril nevšedným mixom hip-hopu, boogie a disca. My sme sa v tom čase však už pripravovali na rozhovor s headlinerom - kapelou Hurts. Príjemné dojmy z jeho vystúpenia tak sú len prostredníctvom fanúšikov, ktorí neskrývali nadšenie z kvalitnej šou. Počas nej sa hudobník vydávajúci svoje albumy na prestížnom Stones Throw Records doslova zžil so svojimi nástrojmi a vystúpenie odohral v opojnom tranze pred takmer tisíckou fanúšikov. Hutné beaty zapĺňali priestor naozaj všade, dostali sa aj k šatniam ostatných interpretov, takže o koncerty a dídžejské sety nebol ukrátený naozaj nikto.
Zdroj: Marko ErdHurts na Electronic Beats Pozrite si celý fotoreportPozitívni a vyhranejší
Viac ako tisíc netrpezlivých ľudí a obrovské teplo. Aj takto to vyzeralo krátko po polnoci, keď tri štvrtiny osadenstva čakali na hlavný bod večera a ostatná štvrtina sa motala okolo barov. Aspoň týmto spôsobom sa pár desiatok ľudí snažilo prečkať čas, počas ktorého gradovala pomyselná súťaž "kto sa čo najbližšie priblíži k pódiu a zblízka uvidí Thea a Adama". Hurts boli najväčším lákadlom pre drvivú väčšinu, to nebudeme popierať. No hoci ostatné mená zastrčili vzrušené dievčatá kamsi do úzadia záujmu, skutočnosť bola taká, že manchesterská dvojica naozaj odohrala výborný koncert, ktorý aj svojím konceptom nadovšetko vyčnieval. Zanechal zároveň lepší dojem ako vystúpenie na festivale Grape pred dvoma rokmi, kde chýbala väčšia intenzita komunikácie a akási prepracovanosť pódiovej šou, ktorej vrcholom bolo vtedy zhadzovanie bielych ruží do davu. Tento raz boli ruže len milým aktom, prím hrala hudba.
Hurts prišli na Slovensko obohatení o nový album Exile, ktorý v setliste veľmi dobre vynikol a nikto sa nemusel obávať, že skladby z neho zostanú fanúšikmi nepovšimnuté. Podstatne pokrokovejšia doska sa dokonca viac hodí na veľké pódiá, čo dokázali piesne ako Miracle, Exile alebo Blind. Nezabudlo sa ani na veľké hity, Hurts ich sypali jeden po druhom a ich koncert nemal zľutovanie k hluchým miestam. Wonderful Life, Better Than Love či clivá Stay nesklamali ani tých, ktorí sa k najviac komerčnému menu večera spočiatku stavali vlažne. Napriek tomu, že skladby dvojice Theo Hutchcraft a Adam Anderson sú skôr depresívnejšieho rázu, ich autori počas večera sršali dobrou náladou a dokázali to aj počas rozhovoru, ktorý vám v najbližších dňoch prinesieme.
Dovidenia (o rok?)
Podľa očakávaní sa po koncerte Hurts asi polovica haly zdvihla a odišla. Na záverečné vystúpenie francúzskeho dídžeja a producenta menom Agoria boli zvedaví možno práve tí, ktorí sa počas predošlej šou držali v úzadí. Síce sa spočiatku zdalo, že akési technické problémy prekazia chystaný techno-ambientný set, napokon sa však niekoľko stovák ľudí dočkalo a poriadne vytancovalo. Takmer pred druhou ráno slušný výkon a to nielen pohybový, ale tiež hudobný
Čo sa týka zvuku, Agoria síce vytvoril nenáročnú a nenásilnú bodku na záver festivalu, v tom čase už ale mohli byť fanúšikovia vďační za štuple do uší, ktoré organizátori rozdávali. Neustály hluk v hale, ktorá svoj zvuk zhutňovala pri každom kroku bližšie k pódiu, bol po niekoľkých hodinách už k nevydržaniu. No našťastie, tento nedostatok neprekryl príjemný dojem z ďalšieho ročníka festivalu, ktorý si svoje postavenie vybudoval aj u nás i vďaka veľkým menám, ktoré by si na Slovensku zaslúžili odohrať aj samostatný koncert. Zaručene by sa stretli s úspechom. Electronic Beats, do budúcna len tak ďalej.
Autorka: Michaela Žureková
Foto: Marko Erd
