Bowieho hudba znela na Bratislavskom hrade prikrátko, ale o to intenzívnejšie

"Čierna hviezda" Davida Bowieho na chvíľku opäť zažiarila. V rámci pokračovania One Day Jazz Festu jej robili kulisu priestory Bratislavského hradu a v neposlednom rade dramatické počasie, pre ktoré napokon Bowieho spoluhráči museli svoj koncert ukončiť predčasne. Lúčili sa neplánovane ikonicky: rozlúčkovou skladbou britskej legendy Lazarus.

Vyzerá to tak, že Bratislavský hrad je pre slovenských organizátorov veľkou výzvou. Krásne priestory so silnou atmosférou, postačujúca kapacita a open-air priestory, ktoré môžu hlavne počas horúcich letných večerov vytvoriť podmienky pre skvelé podujatie. Toľko idealizmus. Kto si však spomenie na upršaný koncert Toma Jonesa z augusta minulého roku, chápe, že realita sa od plánov organizátorov môže vzdialiť na míle ďaleko. Niekedy ani sťažené poveternostné podmienky nemusia koncertu ublížiť a vedia mu dodať zaujímavú atmosféru. Prax z koncertov na Bratislavskom hrade však naznačuje, že je k tomu nutná dávka duchaplnosti na strane organizátora a zmyslu pre humor na strane diváka. Inak tomu nebolo ani 16. a 17. júna, keď sa priestory hradu zaplnili fanúšikmi jazzu, poprvýkrát pod značkou festivalu One Day Jazz Fest, zážitky z ktorého napriek daždivému záveru rezonujú aj po týždni.

Veľký návrat Avishaia Cohena

Festivalová značka Martina Valihoru si za posledné roky vybudovala veľmi dobré renomé. Jedným z faktorov býva aj vynikajúci výber účinkujúcich, ktorých známy slovenský bubeník loví najmä vo vodách zaujímavých známostí zo svojich študentských a stále aktívnych muzikantských čias. Vo štvrtok sa tak slovenskému publiku už po druhýkrát predstavili obľúbenci izraelského pôvodu Avishai Cohen Trio, tentokrát však v pozmenenej zostave. Po tom, čo 46-ročný kontrabasista so svojím triom v roku 2014 vypredal bratislavskú sálu Istropolisu návštevníkov aj samotného organizátora dojal k slzám, išlo o dlhoočakávaný návrat na slovenské pódiá. Cohen, ktorého hudba je asi tým najlyrickejším, čo sa dá v súčasnom jazze počuť, si pre tentokrát pripravil ešte silnejšiu zbraň, ktorou sa stal orchester Filharmónia Brno. Ten pod vedením francúzskeho dirigenta Bastiena Stilla dodal Cohenovej hudbe ešte pôsobivejší rozmer, ktorý vynikol predovšetkým v nádherných izraelských motívoch.

Pôvodný nápad prepojiť východnú kultúru (trio) so západnou (orchester) teda naozaj zapôsobil a to aj napriek tomu, že sa popri nej Cohenovo trio držalo trochu viac v úzadí. Lyrické inštrumentálne plochy v omnoho väčšej miere nahradil spev, a hoci Itamar Doari predviedol vynikajúce perkusionistické sólo, osobne mi chýbala výbušná kreativita pôvodného bubeníka Daniela Dora. Zmena sa udiala aj za pianom, kde na stoličku pianistu zasadol klavirista Omri Mor. Napriek zmenenej zostave však výkony jednotlivcov fungovali v prospech celku a aj napriek počiatočným komplikáciám so silným vetrom boli návštevníci One Day Jazz Festivalu svedkami ďalšieho z brilantných Cohenových vystúpení.

Zdroj: Michal BabinčákAvishai Cohen si opäť podmanil Bratislavu - viac fotiek z otváracieho koncertu

"Bowieho kapela" by zimomriavky priniesla aj bez dažďa

Piatok bol v znamení bohatšieho line-upu. Úvod odštartovalo v Bratislave už známe zoskupenie talentovaných hudobníkov Valér Miko Trio. V priebehu pol hodinky odohrali Tamás Belicza (e bass), Juraj Raši (bicie), Pavol Bereza (gitara) a Valér Miko (klávesy) kompaktný koncert s mnohými zaujímavými nápadmi. Rozhodne išlo o vynikajúce vystúpenie na úrovni.

Večer pokračoval renesanciou projektov Waking Vision, Dan Brantigan Quartet a Universal Cure, pod ktorých názvami sa skrývajú mená štyroch hudobníkov: John Shannon (gitara), Dan Brantigan (trúbka), Oskar Rózsa (basgitara) a Martin Valihora (bicie). Zostava, ktorá sa sformovala počas študentských čias na Berklee College of Music v Bostone odohrala ešte za denného svetla prierez dlhoročnou tvorbou a ich identický prejav, s podľa mňa silným Valihora/Rózsa feelingom, bolo cítiť aj po siedmich rokoch. Osobne ma najviac zaujala trúbka Dana Brantigana, ktorá miestami ponúkla naozaj strhujúce hudobné obrazy. Koncert, ktorý si vyžiadalo množstvo slovenských fanúšikov, bol určite pre mnohých splneným prianím.

Zdroj: Michal BabinčákJohn Shannon

S pribúdajúcou hodinou sa však nemálo z nich už nevedelo dočkať koncertu hlavnej hviezdy večera, ktorou bola formácia Donny McCaslin Group. Skupina hudobníkov, ktorá sa okrem iného podieľala aj na tvorbe posledného albumu britskej ikony Davida Bowieho Blackstar, nastúpila na pódium s menšími obavami organizátorov z meniaceho sa počasia. Koncert však hudobníci okolo špičkového saxofonistu McCaslina rozbehli naozaj suverénne. Ako vynikajúci klavirista a majster progresívnych elektronických mixov sa ukázal Jason Lindner. Súčasťou zostavy bol aj jeden z najžiadanejších bubeníkov súčasnosti Mark Guiliana a tiež nekompromisný basgitarista Nate Wood (známy je aj ako bubeník).

Koncert niesol podtitul "Tribute to David Bowie", no kapela ho odštartovala vlastnými kompozíciami. Už pre jednej z prvých však McCaslin prezradil, že je inšpirovaná spoluprácou s Bowiem, čím navnadil poslucháčov na neskoršiu časť programu. Aj skladby z vlastnej diskografie newyorských inovátorov však rozhodne stáli za pozornosť. Keď Martin Valihora kapelu uviedol ako jedno z najvzrušujúcejších telies súčasného jazzu, nepreháňal. V tvorbe Donny McCaslin Group sa mieša jazzová virtuozita s nekonvenčným nadžánrovým zvukom, ktorý sa pohybuje od ambientu, cez pasáže s hip-hopovou groovy rytmikou až po experimentálnu elektroniku. Na skvelom minuloročnom albume Fast Future nájdete aj McCaslinovu prerábku skladby od Aphex Twina. Drum&bassom reznutá 54 Cymru Beats zaznela aj v Bratislave a ortodoxných fanúšikov jazzu určite zaskočila.

"Predbowieovským" vrcholom bola potom skladba No Eyes s krásne "spievajúcim" saxofónom na podklade pulzujúceho beatu v kontraste s podmanivou "vesmírnou" medzihrou, ktorá akoby privolávala Starmana naspäť na Zem (namiesto toho však začalo pršať). Na albume má No Eyes necelých šesť minút, naživo znela dlhšie a bola jasným potvrdením Valihorových slov. Originálny a progresívny pulz formácie nevyrušil ani príchod technikov a členov organizačného štábu, ktorí sa s nástupom dažďa snažili zhoršujúcu situáciu zachrániť igelitmi držiac ich nad hlavami hudobníkov. Naopak, celkom vtipne to pomohlo vizuálnej stránke koncertu, ktorá vynikajúco podporila poniektoré atypické hudobné momenty kapely.

Zdroj: Michal BabinčákKoncert Donny McCaslin Group prekazil dážď - viac fotiek z piatka

Situácia si však aj napriek sympatickej improvizácii organizátorov vyžiadala predčasné ukončenie koncertu po približne hodinovom sete. Ukázalo sa, že vrtochy počasia sú nevyspytateľné, strešnú plachtu pódia totiž deň predtým odstránili kvôli silnému vetru, v druhý festivalový večer však chýbala. Pred dažďom provizórne ukrytí muzikanti tak stihli zahrať len dve Bowieho skladby - monumentálny a kultový opus Warszawa z jedného z jeho najsilnejších albumov Low (1977) a úplne na záver jedinú skladbu z albumu Blackstar, mrazivú Lazarus. Mohlo ich byť viac, no ukončenie koncertu touto skladbou nieslo v sebe silnú symboliku - spolu s hudobným zážitkom, ktorý obstaral najmä McCaslin. V jeho podaní totiž neznel iba ikonický zvuk saxofónu z nahrávky, ale aj spevová linka.

Američania v našich končinách napriek vrelému privítaniu tentokrát nemali šťastie. V Mestskom divadle Žilina síce odohrali úspešný koncert, plánované vystúpenie na festivale Jazz Fest Wiesen však padlo úplne. Po avíze o zrušení rakúskeho festivalu necelý týždeň pred jeho konaním tak mnoho fanúšikov vkladalo nádej do bratislavského vystúpenia kapely. Zostáva len dúfať, že sa sympatická formácia na Slovensko čoskoro vráti a fanúšikom skrátený koncert vynahradí.


Autori: Júlia Šimková, Patrik Marflák (Donny McCaslin Group)
Foto: Michal Babinčák
Video: Oliver Rehák - Denník N

Súvisiaci interpreti: Avishai Cohen, David Bowie