Piatkový večer v rámci medzinárodného festivalu komornej hudby Konvergencie patril dvom významným osobnostiam vážnej hudby – súčasnému americko-argentínskemu skladateľovi Osvaldovi Golijovovi a Francúzovi Dariusovi Milhaudovi, ktorý žil v rokoch 1892-1974. Ich dve vcelku náročné kompozície dramaturgia začlenila do konceptuálneho programu s názvom Modlitby a sny.
Komorný večer bol zasadený do očarujúcich sakrálnych priestorov gotických Klarisiek a odštartoval hodinovou diskusiou, po ktorej nasledoval koncert plný nečakaných emócií. Večerom inšpirovaným prorockými snami nás previedli vynikajúci hudobníci a hudobníčka v zložení:
- Romana Uhlíková – kontrabas
- Branislav Dugovič – klarinet
- Eduardo Martínez Caballer (ES) – hoboj
- Peter Biely (SK/ES), Daniel Rumler – husle
- Martin Ruman – viola
- Jozef Lupták – violončelo
Ako prvá bola na programe kratšia a členitejšia kompozícia Dariusa Milhauda s názvom Les Rêves de Jacob, op. 294 (Jákobove sny) z roku 1949, ktorú mali slovenskí poslucháči možnosť počuť naživo poprvýkrát. Eklektický charakter skladby, ovplyvnený hebrejskou históriou, ponúkol škálu harmónií a rytmov pripomínajúcich široko rozvetvenú meandrujúcu rieku, ktorá sa mení každým neopakovateľným okamihom. Slovami klasika: "Nikdy nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky". Nepredvídateľný a meňavý charakter skladby skúšal pozornosť prítomných a ani na chvíľu ich nenechal odpočívať.
Zdroj: Jarma Uhlíková
Osobne mi bola bližšia druhá polovica Modlitieb a snov venovaná skladbe s názvom Dreams and Prayers of Isaac the Blind (Sny a modlitby Izáka Slepého), ktorú Osvald Golijov napísal v roku 1994. Rozvláčnejšia kompozícia prináša množstvo gradácií a záverečné upokojenie nasledujúce po katarznom vrchole. Výrazné vplyvy klezmeru sa ako v historických ozvenách vracajú v pomyselných refrénoch skladby a od ťahavých nárekov prechádzajú v rytmické tanečné podupkávanie, ktoré skladbe dodáva charakteristický humor a temperament tradičnej židovskej hudby.
Rytmizujúce sláky vytvárajú priestor sólovému klarinetu, ktorý sa nesie ponad celú kompozíciu ako ornamentálne mystické zviera. S privretými očami sa vezieme na jeho šupinatom chrbte až k jeho chvostu. Nasleduje búrlivý aplauz publika a moje poďakovanie festivalu Konvergencie za pôsobivý a magický večer plný snov a modlitieb.
Prečítajte si tiež: Experimentálny jazz aj stredoveké chorály. Arve Henriksen na Konvergenciách ukázal svoju všestrannosť
Autor: Renat Khallo
