Metalový fanúšik zažil veľký sviatok - minulý piatok koncertovali americkí Dream Theater. O milovníkov ťažkých kovov nie je na Slovensku núdza - bratislavskú Aegon Arénu dokázali zaplniť celkom spoľahlivo a odchádzali očividne spokojní. Divadlo snov sa totiž predviedlo v plnej paráde vrátane celkom pôsobivého filmového predstavenia, ktoré koncert sprevádzalo.

Dream Theater fungujú v biznise skoro tri desaťročia, čo nie je jav každodenný. Kapely sa dokážu presadiť rôzne. Najľahšie to ide s hitom. Nahráte hit, ktorý vám podsunie producent, niekto kto má čuch a styky, a s hitom príde popularita, peniaze pre producenta a niečo možno aj pre interpreta. Ak má peknú tváričku a dlhé nohy, zárobok je vyšší.

Dobrým odrazovým mostíkom je schopnosť zachytiť trend či novú vlnu - napríklad rôzne tie typy ťažkých kovov ako heavy, thrash či v prípade Dream Theater progressive metal. Ako vidno, ak získate svoje publikum, môžete byť so svojou hudbou úspešní, aj keď módna vlna opadne. Ak je kapela zostavená z nadpriemerných inštrumentalistov, dokáže ich hra zaujať aj prívržencov iných žánrov - jednoducho ak vidíte a počúvate ozajstného gitarového majstra, je vám jedno či hrá blues, rock, jazz alebo taký či onaký metal - obdivujete kumšt. A to všetko aj muzikanti predviedli - svoju hudbu interpretovanú na vysokej úrovni.

Metaloví virtuózi

Nič prekvapujúce - kedysi začínali na prestížnej Berklee College a z úrovne talentovaných to postupne dotiahli na úroveň virtuózov. Najžiarivejším príkladom je gitarista John Petrucci, ktorý zvládol techniku "šijacého stroja" akú roky vystavujú na obdiv Steve Vai či Joe Satriani. Rýchlosť a suverenita s akou jazdí po hmatníku sa jednoducho nedá neobdivovať.

Najväčší dojem však na recenzenta urobil John Myung - jeho unisono duety s Petruccim hrané na basu prstami brali doslova dych. Naopak, väčší dojem než sólo bubeníka Mika Manginiho v Enigma Machine urobila jeho zostava bicích zaberajúca priestor menšej panelákovej obývačky. Pri detailnom zábere kamery som okrem dvoch kopákov stihol napočítať odhadom do tridsať bubnov a činelov - s takým arzenálom vám stačí na každý buchnúť raz a sólo máte vystavané...

Dream Theater Zdroj: Zdenko HanoutDream Theater v Bratislave - viac foto

Koncert plný mimoriadnych momentov

Hudba Dream Theater má pomerne ďaleko k prvoplánovým témam väčšiny metalových hrdinov slúžiacim ako pôdorysy pre prezentáciu individuálnych hráčskych schopností nezriedka v duchu olympijskeho hesla Rýchlejšie, vyššie, silnejšie. Naopak, sú to kompozície bohaté rytmicky i harmonicky s ambíciou dosiahnuť efekt symfonickej metalovej veľkoleposti. Niečo z toho sa darí viac, niečo menej. Veľa šancí vychutnať krásu hudby totiž poslucháč nedostane. Všetko je podriadené prvotnému cieľu - prenosu ohromnej metalovej energie na publikum pomocou ohromného množstva decibelov valiacich sa naň od prvého do posledného momentu.

Koncert bol rozdelený do dvoch častí (neviem, či polhodinovú pauzu nenariadil okresný hygienik v snahe eliminovať poškodenie sluchu). V tej prvej vynikla krásna Trial of Tears a veľkolepá Breaking All Illusions, v tej druhej predovšetkým Lifting Shadows Off, Dream a Illumination Theory, ktorá predchádzala prídavkom, vrátane vskutku silných Dance of Eternity a Finally Free. Fanúšikovia teda dostali od kapely čo chceli a odchádzali z bratislavskej Aegon Arény očividne spokojní, aj keď otázka, či by Divadlo snov disponujúce mimoriadným potenciálom interpretačných schopností svojich členov nedokázalo ponúknuť ešte viac, zostáva nie celkom zodpovedaná...

Autor: Ivan Čeredejev
Foto: Zdenko Hanout - viac fotografií z koncertu nájdete TU

Súvisiaci interpreti: Dream Theater