Na slovenské pomery je mierne neobvyklé, aby týždeň začínal koncertom. Briti si zas ťažko predstavia, aby skupina, ktorá v ostatných rokoch naberá fanúšikov ako lavína, vtesnala svoju veľkosť do malej klubovej "kocky". V bratislavskom Majestic Music Clube (MMC) sa obe tieto bizarnosti stretli, aby dali priestor indie-rockovému "bordelu" v podaní Foals.

Oproti minuloročnému vystúpeniu na festivale Grape štartovali Yannis Philippakis a spol. v Bratislave s devízou. Menšia a uzavretejšia kapacita MMC totiž dávala už pred začiatkom večera prísľub, že energia bude koncentrovaná na maximum. Kapela na seba nechala čakať aspoň hodinu po otvorení brán, čím atmosféra ešte viac "zhustla". Divákov síce mohol okrem dlhého čakania otráviť aj vydýchaný vzduch, no nestalo sa tak.

O fanúšikovskej lojalite sa mohli Foals presvedčiť už reakciou publika po prvých tónoch Snake Oil z ešte stále aktuálneho albumu What Went Down (2015). Nebolo treba žiadne privítanie ani pozdrav a dav sa samostatne zjednotil. Od začiatku boli prítomné zdvihnuté ruky plávajúce vzduchom do rytmu ďalších kúskov ako Olympic Airways alebo jedného z najväčších hitov My Number. Medzi umelcami tradičné "ďakujem, Bratislava" v lámanej slovenčine prišlo až pred štvrtou skladbou Providence z nahrávky Holy Fire (2013), ale aj to iba ako rýchly nádych pred pokračovaním.

Audiovizuálna smršť

Občasná vďačnosť a utretie potu zo seba boli jedinými prestávkami v nepretržitej audiovizuálnej smršti. Jednoznačný vrchol večera tak neexistoval, a to hlavne preto, že latka bola celý čas stále veľmi vysoko. Na jednej strane sa o to postaral zvuk. Najmä basgitary zneli výraznejšie ako na štúdiových nahrávkach foalsovskej diskografie, čo väčšinou koncertnému zážitku prospelo. V prípade Late Night to však bola dvojsečná zbraň. Pieseň, počas ktorej každý jeden člen kapely robil svoje maximum, sa vystupňovala do miestami až neznesiteľného a nerozoznateľného šumu.

Svoje "slovo" mali aj svetlá. Niežeby išlo o nejaké špeciálne svetelné alebo laserové efekty. Práve v jednoduchosti bola krása. Boli rozostavené efektívne a každá skladba mala takú farebnú kombináciu, pri ktorej prešla do davu tá správna emócia. Raz to mohol byť, paradoxne pri "tvrdej hudbe", romantický západ slnka a inokedy iba zeleno-fialové lúče pripomínajúce funkové diskotéky.

Foals v Bratislave, 27.6.2016 Zdroj: Marko Erd 
Foals alebo Yannis?

Výzva mohla pre Foals spočívať v tom, či sa dokážu prispôsobiť klubovým podmienkam po posledných rokoch hrania veľkých koncertov alebo si priestory MMC "zväčšia". Vybrali si druhú možnosť a prejavila sa napríklad aj v tom, že kapela chvíľu pôsobila ako Yannis a jeho sprievodní hudobníci. Ako frontman bol pochopiteľne v popredí, no kapela nedostala dosť priestoru na to, aby ukázala, že si tú hudbu užívajú spoločne. Možno si už zvykli, že na veľkých pódiách majú priestoru na "spoločné blbnutie" viac.

Do veľkej miery sa však dá hovoriť o výrazne komplexnom koncerte bez hluchých miest, a preto netreba vôbec šetriť superlatívami. Stálych fanúšikov príval pondelňajšej energie osviežil, nových navnadil a Bratislava sa možno zapísala na mapu stálych zastávok ďalšej formácie.

Setlist koncertu Foals v Bratislave:
(27.6.2016, MMC)

1. Snake Oil
2. Olympic Airways
3. My Number
4. Providence
5. Spanish Sahara
6. Red Socks Pugie
7. Total Life Forever
8. Mountain At My Gates
9. Late Night
10. A Knife In The Ocean
11. Inhaler

Prídavky:
12. Cassius
13. What Went Down
14. Two Steps, Twice

Autor: Marek Majzon
Foto: Marko Erd

Súvisiaci interpreti: Foals