Bratislavské jazzové dni sú minulosťou. Tri dni plné pestrej hudby a strhujúcich výkonov ukončila v nedeľu britská formácia The Brand New Heavies. Okrem nej sa predstavilo aj ďalších 20 zoskupení na čele so svetovými velikánmi jazzu ako sú Joshua Redman, Chris Potter či Scott Henderson, ale aj hviezdnymi spevákmi ako Bilal a José James.
Rozlúčka s nedeľným diskom?
Záverečný koncert festivalu bol už tradične tanečný, o odviazanú zábavu, pri ktorej boli stoličky v sále zbytočné, sa v nedeľu neskoro večer postarala britská skupina The Brand New Heavies. "Rozhodli sme túto skupinu zavolať preto, lebo máme pocit, že v duchu acidjazzových kapiel tu ako jediní ešte neboli a chceme nimi uzavrieť určitú kapitolu," dodal Lipa. Kapely hrajúce acid jazz, funk či disco boli už v rámci nedeľného vyvrcholenia tradíciou, bude preto zaujímavé zistiť, aká bude dramaturgia posledného večera v ďalších ročníkoch. Ten budúcoročný bude jubilejný - štyridsiaty, možno preto očakávať výnimočne silný program.
Britská kapela sa bratislavskému publiku predstavila v sedemčlennej zostave, v ktorej nechýbala ani trojica pôvodných členov – "klávesák" Jan Kincaid, gitarista Simon Bartholomew a basgitarista a "klávesák" Andrew Levy. Novou tvárou je speváčka Dawn Joseph, ktorá hrá s formáciou len niekoľko mesiacov, no zdá sa, že dokonale zapadla. K výbornému výkonu pridala aj žiarivý úsmev a bezprostrednú komunikáciu s publikom, ktoré s ňou ožilo hneď v prvých minútach a až do konca sa zábava v Inchebe stupňovala.
Vtipný moment nastal, keď charizmatická speváčka s pohárom brandy v ruke požiadala divákov, aby aj oni pozdvihli svoje drinky nad hlavy. V hlavnej miestnosti festivalu však boli nápoje zakázané, a tak na prekvapenie speváčky nikto výzvu poslúchnuť nemohol. Pár minút na to, po odspievaní ďalšej skladby, však už v spolupráci so stage manažérom priniesla zo zákulisia dve plechovkové pivá, ktoré venovala najaktívnejším tanečníkom v prvých radoch. Neskôr si zase z davu vybrala chlapca, s ktorým priamo pod pódiom tancovala. Počas takmer dvojhodinového koncertu zazneli všetky najväčšie hity aj chytľavé tohtoročné novinky, a tak mohli byť so záverom džezákov spokojní všetci, ktorí mali chuť uvoľniť sa a tancovať.
Zdroj: Marko ErdThe Brand New Heavies na BJD 2013 - viac fotiekKlasický jazz aj experimenty
V nedeľu sa na hlavnom pódiu predstavil aj projekt Chris Potter Underground sformovaný okolo jedného z najuznávanejších súčasných tenorsaxofonistov - Chrisa Pottera. Ten bol niekoľkokrát nominovaný na cenu Grammy, štyrikrát po sebe získal výročnú cenu čitateľov a kritikov magazínu Downbeat ako najlepší tenorsaxofonista a asociácia jazzových žurnalistov ho v tomto roku zvolila za najlepšieho súčasného tenorsaxofonsitu. V Bratislave dokázal, že mu tieto ocenenia právom patria a okrem skvelej hry na svoj hlavný nástroj sa v jednej skladbe predviedol aj ako vynikajúci klavirista. Spoločnosť mu robili gitarista Adam Rogers, basgitarista Fima Ephron a bubeník Nate Smith, ktorí mali dostatok priestoru na to, aby publikum uchvátili bezchybnými groovmi.
Deň predtým bol vyvrcholením koncert, ktorý potešil najmä fanúšikov elektrickej gitary. Formácia HBC The Super Trio v zložení Scott Henderson (gitara), Jeff Berlin (basa) a Dennis Chambers (bicie) ponúkla vystúpenie, ktoré udržiavalo divákov v napätí bravúrne zvládnutou hráčskou technikou. Namiesto kompozície tak hudobníci očarili predovšetkým dlhými sólami, pričom najviac improvizačného umenia ukázal Henderson. Naproti tomu headliner piatkového večera Joshua Redman stavil skôr na dokonale prevedené emotívne skladby, v ktorých v rámci občasných improvizácií dostali rovnaký priestor všetci členovia jeho kvarteta. On samotný ukázal najviac až v prídavku, keď niekoľko minút geniálne improvizoval na motív Let It Be od The Beatles.
Zdroj: Marko ErdJoshua Redman na BJD 2013 - pozrite si fotoreport Marka ErdaZaujali však aj interpreti, ktorí majú od klasického jazzu ďalej ako títo fenomenálni inštrumentalisti. Petrom Lipom vyzdvihovaná francúzska formácia Guillaume Perret & The Electric Epic priniesla v sobotu večer na pódium živelnú a bezprostrednú energiu. Saxofonista Guillaume Perret striedal rôzne zvukové efekty a spolu s gitaristom, bubeníkom a basgitaristom predviedol strhujúce vystúpenie, pri ktorom mal nejeden fanúšik otvorené ústa. Francúzi koncertom na džezákoch potvrdili, že prostredníctvom hudby, z ktorej sršala rokenrolová energia kombinovaná so psychedéliou, podávajú ruku budúcnosti.
To isté sa dá povedať aj o očakávanom vystúpení excentrického amerického speváka Bilala, ktorý hral v sobotu na hlavnom pódiu po Francúzoch. So svojou kapelou predviedol moderné piesne vychádzajúce z tradičného R&B s prvkami soulu a funku. Punc výnimočnosti vystúpeniu pridal jeho oduševnený, miestami až teatrálny vokálny a pódiový prejav, pri ktorom behal po chrbte mráz. Deň predtým sa v rovnakom slote programu predstavil ďalší mladý spevák José James, ktorý takisto ukázal okrem konvenčnej polohy pri spievaní "sladkého R&B" aj niečo úplne nové a originálne. Jeho vokálne improvizácie s opakujúcimi sa frázami patrili k najzaujímavejším momentom celého festivalu a ukázali, že aj deti ovplyvňujú svojich rodičov - konkrétne v tomto prípade ide o jazzový spev, ktorý je inšpirovaný rapom či dokonca dídžejskými skrečmi. Navyše James pri týchto "úletoch" šikovne citoval aj tvorbu svetových hudobných veličín, napríklad Nirvany (časť textu Lithium).
Okrem spomenutých patrila k výnimočným koncertom aj pocta tvorbe Joea Zawinula v podaní medzinárodného projektu Zawinul Legacy Band. Priestor však dostali aj formácie so slovenskými lídrami. Na hlavnom pódiu sa v piatok predviedli víťazi minuloročnej súťaže Pódia mladých talentov Martin Uherek Quartet, v sobotu kvintet saxofonistu Nikolaja Nikitina a v nedeľu kontrabasista Štefan Bartuš s projektom JazzBrothers a so špeciálnym hosťom - talianskym pianistom Antoniom Faraom. Z nových talentov na B stagi sa počas festivalu najčastejšie skloňovalo trio Hangsome, divákov zaujalo aj duo Ščevlíková & Zajaček, ktoré vystúpilo aj s trubkárom Martinom Ďurdinom, či slovensko-americká formácia Chicago Blues Connection. Veľmi príjemným prekvapením bol aj nedeľný posledný koncert na menšom pódiu v podaní formácie Dainius Pulauskas Group z Litvy.
Zhrnuté a podčiarknuté, Bratislavské jazzové dni opäť priniesli nádielku rôznorodej hudby a v rámci programu si mohol každý nájsť to svoje. Ako sa hovorí: jazz nie je o tom, čo sa hrá, ale ako sa hrá.
Text: TASR, SITA, Patrik Marflák
Foto: Marko Erd - Hudba.sk
