V piatok 27. septembra sa v Košiciach konala tretia zo štyroch akcií, ktoré Telekom tento rok organizuje po slovenských mestách pod názvom Music City. Tohtoročný, v poradí už šiesty ročník akcie, sa nesie v znamení zmien.Košické vydanie malo za cieľ uspokojiť aj tých najnáročnejších.
O šiestej hodine poobede ešte novozrekonštruovaný priestor Kasárne/Kulturpark zíval prádnotou a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa tu mala udiať nadupaná hudobná akcia a ešte k tomu s voľným vstupom. No už o hodinu a pol neskôr bola situácia iná. Priestor sa začal plniť. Košice nesklamali. Ambíciou organizátorov bolo dotiahnuť ľudí na celý večer, možno aj preto časy jednotlivých vystúpení neboli zverejnené, čo viedlo spočiatku k zmäteniu prvých návštevníkov. Sedemhodinový maratón hudby rôznych žánrov napokon odštartoval o dvadsiatej hodine Martin Valihora, ktorý mal okrem iného i úlohu moderátora.
Mladá nádej Papyllon a návrat Čistých tvarov
Ako prví nastúpili na menšom pódiu prešovskí "dorastenci" Papyllon. Predviedli svižný britpop v slovenskom vydaní. Rytmicky aj hlasovo ukázali na mladú kapelu slušný výkon. Vytknúť sa im dá len to, že po chvíli to bolo akoby o tom istom, čo sa v našich končinách práve v tomto štýle stáva pomerne často. No mladíci majú, zdá sa dostatok elánu a chuti pracovať na sebe. Preto myslím, že o nich ešte budeme počuť.
Na hlavnom pódiu sa o niečo neskôr prezentovala martinská kapela Čisté tvary. O tejto zaujímavej kapele niekoľko rokov nebolo počuť, no na hudobnej scéne nie je žiadnym nováčikom. Priaznivci návrat kapely vítajú s nadšením, no naživo im miestami chýbal drive, napriek tomu, že mali na poste basgitaristu Oskara Rószu, čo samo o sebe bolo veľké plus. Svojich poslucháčov si v každom prípade v Košiciach našli.
Zdroj: Košice 2013 / David HankoČisté tvary na košickom Music City - viac fotiekDôležitou prioritou organizátorov bolo, aby večer nebol len o hudbe, aby sa na podujatí mohli cítiť dobre a mali priestor si aj posedieť a podebatovať. Napriek vstupu zadarmo bola organizácia na vysokej úrovni, nechýbal dostatok občerstvovacích a sedacích priestorov, ktoré boli hojne navštevované. Spoločenský rozmer akcie dokonca miestami predčil ten umelecký - pri niektorých vystúpeniach bolo nepomerne viac ľudí vonku ako v sálach. Aj vstupná hala totiž mala svojho dídžeja, úspech mal tiež tanečný box Telekomu, kde si mohli ľudia zatancovať v žiarivých kostýmoch spolu s animátorkami.
Introvertný Fiordmoss a stará dobrá Slobodka
Pomerne nenápadne nastúpil český hosť s tajuplným názvom Fiordmoss. Vďaka éterickej muzike ich prirovnávajú k Björk, či Portishead. Ich hudobný výkon nesklamal - dobrá elektronická muzika zahraná naživo a kvalitný spev. Fanúšikovia elektrofolkovej hudby si teda mohli prísť na svoje, i keď ich bolo pomenej. Žiaľ, takmer nekomunikatívna speváčka vnášala do pohody trochu disharmónie. Jej práca s publikom bola nedostatočná, a tak ľudia počúvali a hudobníci si hrali. A medzi nimi bol pomyselný múr.
Tento handicap vykompenzovala na druhom pódiu domáca legenda Slobodná Európa, ktorá hudobne predviedla svoj dobrý štandard a ako prvá z kapiel vytvorila tú pravú koncertnú atmosféru. Napriek tomu, že sa pred podujatím ozývali hlasy, že táto kapela už mladých nezaujme, opak bol pravdou. Plná sála väčšinou mladých ľudí sa stotožnila s textom jednej z prvých skladieb Slobodky Som ten: "Som presne taký ako vy, znudený a utrápený, ale život je len jeden, a na problémy preto je*em".
Hrana ako zlatý klinec večera
Po charizmatickom Whiskym nastúpil na pódium Ink Midget, jeho vystúpenie sa však, až na zopár jednotlivcov, nestretlo s úspechom. Drvivá väčšina z prilbližne dvetisíc divákov, ktorí košické Music city navštívili, totiž čakala na projekt Oskara Rószu – Hrana. Tento počin vznikol ako spomienka na talentovaného muzikanta, Oskarovho priateľa a spoluhráča Mareka Brezovského. Emotívne, inštrumentálne i kompozične zaujímavé dielko bezpochyby nadchlo publikum.
Fanúšikovia ocenili i bezprostrednosť Rószu ako frontmana, ktorý mal za sebou hráčsky výbornú kapelu. Martin Valihora (bicie), Marek Minárik (basa), Michal Bugala (gitara), Vladislav Šarišský (klávesy) a ďalší sú zárukou kvality, ktorú diváci ocenili. Smutná spomienka na autora skladieb, ktorý zomrel na predávkovanie heroínom a tiež kreslenie na plátno v podaní Mareka Ormandíka dotváralo neopakovateľnú atmosféru. O priazni publika svedčia i dva vyžiadané prídavky, ktoré spievala takmer celá sála.
Zdroj: Košice 2013 / David HankoHrana na košickom Music City - viac fotiekPo Hrane sa časť publika pomaličky vytratila. Paradoxne, i keď už bolo okolo jednej po polnoci, však prišli nové posily v podobe mladých nadšencov elektronickej hudby. Tých prilákal DJ Toky, jeden z najvychytenejších slovenských undergroundových dídžejov, ktorý mal avizované vystúpenie s Oskarom Rószom. Spoločne mali dva vstupy, okrem nich predviedol Toky dvojhodinovú show, ktorá potešila nadšencov techna. Celé podujatie skončilo o tretej hodine.
Z doterajších troch tohtoročných akcií mali Košice najpestrejšiu dramaturgiu a v pomerne veľkom žánrovom diapazóne si každý našiel to svoje. Kvalitná bola aj organizácia podujatia, a tak ľudia odchádzali spokojní a dobre naladení. Ak ste aj Music City v Košiciach nestihli, nezúfajte - už vo štvrtok 3. októbra máte možnosť zažiť to opäť s nemenej zaujímavým hudobným programom v Banskej Bystrici.
PS: Tento týždeň prinesieme aj rozhovory s Oskarom Rózsom a Slobodnou Európou, ktoré sme pripravili práve na košickom Music City.
Autor: Laco Ontko
Foto: Košice 2013 - David Hanko
