Prešiel si toho vcelku dosť na to, aby mal o čom spievať a o čom rozprávať. Itcho Pčelár so svojou skupinou Jamestown sa znova prihovára fanúšikom v piesni Nový deň. A rozrozprával sa aj v interview pre Hudba.sk, kde neopomenul pripravovanú šou Divadlo bláznov, nový album, ale aj prezradil, kedy a kde sa cítil osvietený.
Hlavne sme pracovali na našich pesničkách, napríklad na novom singli Nový deň a videoklipe k nemu. Ale hlavne sme robili na našej divadelno-koncertnej šou, ktorá nám zabrala veľmi veľa času. Je v tom príbeh, treba tam nacvičiť nejaké akrobatické prvky a ďalších strašne veľa vecí, ktoré bolo treba zladiť. Ale už sme skoro pri konci, je to hotové a ideme s tým von.
Ak teda vezmeme do úvahy všetky tieto prípravy, poďme si zabilancovať. Ako by si zhodnotil rok 2014 pre teba a kapelu?
Koncom roka 2013 sme vydali album Divadlo Bláznov. Odvtedy sme odohrali veľa koncertov a tvorili nové pesničky a v neposlednom rade sa formovala naša divadelno-koncertná show s rovnomenným názvom. Minulý rok bol teda skôr príprava na tento rok, ktorý cítime, že bude zlomový, keďže veľa vecí sa dokončilo, dostalo kompletný tvar a chceme s nimi ísť von.
Predzvesťou niečoho väčšieho je teda zrejme váš čerstvý singel Nový deň...
Nový deň je pesnička mimo albumu, to znamená, že už vzniklo pár pesničiek a môžeme očakávať aj nový album. Ešte tento rok
v novembri. A okrem nového albumu teraz pripravujeme termíny šou, s ktorou pôjdeme v apríli a v máji po divadlách na Slovensku
a v Čechách. Zaujímavosťou je, že tento koncept sme už vyskúšali v Nitre v spolupráci s organizáciou Úsmev ako dar. V ten deň sme odohrali dva koncerty. Prvý pre deti z detských domovov z okolia Nitry a druhý pre verejnosť.
Celá tá šou má inšpiratívny charakter a zanecháva v divákoch posolstvo typu: "Hoci tvoj začiatok nebol možno najkrajší, vedz, že je len na tebe ako príbeh svojho života dopíšeš..." Decká boli nadšené a pôvodne malo byť Divadlo Bláznov pre deti z domov iba v Nitre, no po tomto sme si povedali, že prečo to takto nespraviť všade po Slovensku aj v Čechách. Tak sme sa v Českej republike spojili s organizáciou Chance 4 Children, čo je podobná organizácia ako Úsmev ako dar u nás.
O turné sa hovorilo už minulý rok, prečo sa neudialo?
Veľa vecí nebolo ešte dotiahnutých a nechceli sme ísť von s niečím, čo je nekvalitné. Tiež to bolo náročné na financie. Teraz myslím, že už sme na to pripravení. Ale hlavne až teraz to dáva zmysel ako celok. Ako príbeh. Kebyže s tým vyjdeme o pol roka skôr, nebolo by to až také dobré a nesplnilo by to účel.
Okrem príprav na turné si sa venoval aj rôznym iným, nehudobným aktivitám, či už výlet do Thajska alebo tvoja cesta pešo od Tatier k Dunaju.
Ako sme vydali album, respektíve už po súťaži, sme vhupli do takého kolesa a stále sme hrali koncerty, snažili sme sa, všetko sa riešilo, nebol čas na nejaký odpočinok, hlavne psychický. Potom sme vydávali album, okolo toho bolo hrozne veľa vecí a následne prišiel február a ja som bol už tak vyhorený, že som si zo dňa na deň kúpil letenku a povedal som si, že idem do Thajska na mesiac sám sa vyčistiť. Takže to bola hlavná myšlienka. Keď som sa vrátil, myslel som si, že som osvietený (smiech). Predstav si, že si mesiac sama so sebou, úplne kultúrny šok, úplne iná krajina a mesiac máš čas na regenerovanie, premýšľanie a možno prehodnotenie nejakých vecí. Takže som sa vrátil ako niekto nový.
Vznikli z tejto inšpirácie aj nejaké nové skladby?
Určite. Minimálne skladba Nový deň by asi nevznikla, pokiaľ by som tam nebol. Nabral som tam veľmi dobré myšlienky a hlavný tam bol ten relax a pokoj. To bolo najlepšie.
Všetko o čom spievame, sme si odžili
Nielen na nový singel, ale aj na celý album ste mali doslova výborné ohlasy. Aké to pre teba bolo čítať takéto názory na tvorbu?
Mňa to strašne teší, lebo predsa je to kvázi ako naše dieťa, naša prvotinka. Tie pesničky sa formovali možno aj šesť rokov a kým sme to vydali, tak to dalo dosť sústredenej roboty. A keď niekto zhodnotí také tvoje dieťa, tak je to paráda. Takže pocity úplne najlepšie. Také zadosťučinenie. Akurát keby som mohol, tak by som niektoré veci spravil teraz inak a možno by to lepšie vypálilo, ale postupne sa učíme.
Hudba Jamestown je rôznorodá, už na albume sa striedajú nielen viaceré žánre, ale aj jazyky. Je to tak cielene alebo ste sa zatiaľ hľadali?
Sú tam štyri pesničky, ktoré sú anglické a pár ľudí povedalo, že možno by bolo lepšie, keby to bolo celé v slovenčine, možno by to konceptuálne sedelo viac ako jeden celok. Ale ja si myslím, že tie anglické pesničky si zaslúžili byť na albume. Takže to bol vlastne taký náš štart, ja to vnímam, že úplne dobre. Tie pesničky tam proste mali byť. Je to všehochuť. Keďže ešte aj náš druhý spevák skladá, tak sa tam zmiešali naše dva vkusy. Každý z nás je ovplyvnený niečím iným a dokopy to dáva to, čo vlastne tvorí ten album. Taká zmeska.
Okolo vašich skladieb je relatívne pozitívny nádych. Čo však negatívne emócie, aj tie pretavuješ do hudby?
Skôr som sa bál, či náš album nie je viac melancholický ako pozitívny. Niektoré sladby sú veľmi smutné. Ale no jasné, emócie
musia byť. Niekedy to býva tak, že keď je človek smutný, tak píše veselé pesničky a keď je veselý, tak píše smutné. Je to trochu paradox. Všetko o čom spievame, sme si nejakým spôsobom odžili alebo odpozorovali z okolia...
Vo svojich textoch sa často zamýšľaš alebo filozofuješ, snažíš sa ukázať ľuďom možno trochu inú cestu... Kedy si začal takto uvažovať?
Keď som mal štrnásť rokov, dostal som sa k skautingu, kde bolo veľa priestoru na rozvíjanie takýchto vecí. Jednak tam vznikali kvalitné úprimné kamarátstva, nie ako v dnešnej dobe a jednak sme prežili veľa zážitkov. Aj na tom je postavený skauting, na výchove k akejsi rozhľadenosti, prirodzenej zvedavosti a k aktívnej službe okoliu.
Každý piatok sme mávali takzvané "družinovky", na ktorých sme mávali okrem iného aj skupinové čítanie. K obľúbeným dielam patril napr. Alchymista a podobne. Tam ma to začalo ťahať k takým hlbším veciam. Najviac sa mi páčili dumky. Tma v miestnosti, sadli sme si do kruhu okolo sviečky. Niekto to vždy viedol a rozprávali sme sa asi tri-štyri hodiny na určenú tému. Ja som bol vtedy mladší, tak som iba čučal a počúval. Hanbil som sa niečo povedať, no bolo to veľmi zaujímavé.
Hráme, lebo nás to baví, ale chceme aj niečo povedať
V dnešnej dobe veľa slovenských kapiel spieva po anglicky, ale zamerajme sa na tie slovensky spievajúce, kam patrí aj Jamestown. Aký slovenský text ti je vyslovene proti srsti?
Napríklad nie som vyslovene proti hip-hopu, dokážem počúvať aj ten. Ale keď sú tie texty tak strašne plytké, že každé tretie slovo je nahradené nejakou nezmyselnou nadávkou, tak vtedy to rovno vypínam. Veľmi plytké texty ma vedia naštvať. Ale zase mali by sme to chápať, že nie každý rozmýšľa hlbšie (smiech). Asi tým tiež niečo chcú vyjadriť. Ale je kopec slovenských interpretov, ktorí majú dobré texty.
Kto sa ti páči?
Najnovšie napríklad chalani z Korben Dallas. Tí majú silné veci. Z tých starších Dežo Ursíny, ktorým sú líznutí aj Korbeni. Ďalej Janka Kirschner, Sima Martausová a klasika IMT Smile.
S kapelou ste oficiálne spolu už sedem rokov a za ten čas sa toho udialo veľa - od tvojej účasti v Superstar až po vydanie albumu. Kam ste sa posunuli? Ako ste sa zmenili?
Tak spočiatku to bola iba túžba hrať v nejakej kapele. To má zo začiatku asi každý. Takže jednak sme sa posunuli hudobne a ďalej keď človek chce mať kapelu a niečo s ňou dokázať, prípadne sa tým živiť, tak musí obsiahnuť strašne veľa vecí. Tá kapela je v podstate taká firmička. Človek musí rozmýšľať, že keď chce klip, tak musí niečo ušetriť a tak ďalej, takže posun bol aj po takej hospodárnej stránke. A potom začalo vznikať Divadlo bláznov, tá naša šou a to bol taký najvýraznejší posun. Nechceli sme hrať len tak pre zábavu, ale niečo do tej hudby dať. Veď o tom je umenie, aby malo nejakú myšlienku, posolstvo. Takže celé sa to vyvíja nejakým takým smerom. Hráme, lebo nás to baví, ale chceme aj niečo povedať.
Ako do toho zapadá tvoja účasť v Superstar? Pozrime sa na to hypoteticky. Kde by bol dnes Jamestown nebyť tejto súťaže?
To je strašne ťažká otázka. Možno by už nebol! Ale nie, to je vtip. Do Superstar som šiel hlavne kvôli tomu, že s Jamestown sme mali dlhé obdobie na nule. Nemali sme manažéra, nikoho, kto by to nejako utiahol, dochádzala nám energia a veľmi dlho to išlo v jednej rovine. Práve vtedy mi prišla ponuka, oslovili ma, či by som sa chcel zúčastniť niečoho takého. Spýtal som sa ľudí v kapele, aký majú na to názor, súhlasili a šiel som do toho. V niečom to pomohlo určite, ale je s tým spojených veľa problémov, lebo niekedy nevieme, kedy ľudia chcú Itcha, kedy chcú Jamestown. Prebratým veciam sa ako Jamestown chceme určite vyhnúť. Niekedy je veľmi ťažké to oddeliť.
Takže vždy si sa cítil ako kapelový umelec a nie sólový?
Určite. Nedokázal by som asi chodiť hrávať iba sám. Občas, keď sú nejaké firemné akcie a podobne, tak nemám problém ísť sám alebo len s klávesákom, ale primárne sa chcem venovať určite Jamestownu a našim divadelným koncertom.
Je pre teba určité bremeno, že musíš publiku v podstate pretláčať kapelu a poukazovať na to, že tvoje hudobné aktivity nie sú len o tvojom známom mene?
Už počas súťaže som sa snažil všade pichnúť Jamestown, stále o nich hovoril. Niektorí v súťaži boli už zúfali, vraj nemusíš ich stále spomínať, si tu teraz za seba ako spevák, nie ako kapela. Ale bremeno to určite nie je, skôr súčasť stratégie. Po súťaži ako keby sme začali odznova. Marketing v súťaži bol postavený na mene Itcho Pčelár. Jamestown nepoznalo veľa ľudí, takže sme všetko museli budovať odznova. Je to dlhšia cesta, ale o to krajšia.
Autorka: Michaela Žureková
Foto: PR
Súvisiaci interpreti: Jamestown
