Speváčka Dominika Mirgová vydala koncom februára svoj tretí štúdiový album Armáda. Mladá mamička tak svojim fanúšikom dala najavo, že hudobne nespí a pred sebou má ďalšie plány. Našla si čas aj na veľký rozhovor o hudbe, v ktorom sme neobišli príjemné, ale ani kontroverzné témy z jej kariéry.

Dominika, materskú dovolenku si si veľmi dlho neužila. S vydaním albumu prišiel aj návrat na scénu, na pódiá. Prináša to so sebou aj robenie kompromisov na jednej či druhej strane?

Materskú ešte stále mám, pre mňa je úplnou prioritou môj syn. Ale všade hovorím, že mám úžasných rodičov, skvelého muža a viem, že môj syn je v dobrých rukách. Takže popritom môžem robiť to, čo ma baví a živí. Dá sa to skĺbiť a keď mám obidve veci – aj syna, aj kariéru, tak som úplne najšťastnejšia na svete. Kompromisy sme asi nerobili žiadne. Jasné, že som raz musela uprednostniť raz to a raz to, ale to je minimum. Práve to riešim aj v pesničke Pódium, kde som sa nakoniec rozhodla pre oboje, pretože keď má človek pri sebe blízkych, tak sa to dá.

Považuješ za dôležité ponúknuť ku každej piesni aj vizuál?


Veľmi by som chcela. Páči sa mi to, pretože keď si každý pozrie pesničku s klipom, tak ju bude mať stále vrytú do pamäti – napríklad keď v pesničke Pódium vidia všetci, že som tam ja, môj syn, tanečníčky a v podstate tam riešim fanúšikov, tak si vedia hneď predstaviť, o čom to je. Tým klipom som to vlastne vyjadrila. Teraz, keď budeme dávať von pesničky s videoklipmi, tak chceme, aby videoklip úplne objasnil, čo ten text zahŕňa. Neviem, či sa nám to podarí pri každej pesničke z albumu, to asi nie, ale tie, ktoré si vyberieme, určite pôjdu von s klipom.

Máš vždy predstavu, ako by to malo vyzerať?

Vždy si sadneme s manažérom a povieme si, čo sa páči mne, on povie svoje predstavy. No hlavne sa vychádza z toho, čo poviem ja, ako to prežívam, vnímam, a potom na základe toho vyjde videoklip. Na základe myšlienok, pocitov a tak.

A čo albumy? Dnes už sa skôr preferuje názor, že je to mŕtvy formát a neoplatí sa ich vydávať. Ako to vnímaš ty?

Ja osobne som až tak strašne neriešila túto vec, pretože, priznám sa, sama som bola kedysi zástancom toho, že som si skôr pesničky sťahovala, napálila na CD-čko a dala do auta. Ale až teraz vnímam a vidím, aký je to poklad. Je to pre mňa vzácnosť. Teraz zbieram CD-čka, napríklad od Justina Biebera, Rihanny... Od umelcov, ktorých milujem, musím mať originály. Niekto si to prosto kúpi, niekto nie. Mne sa to páči, je to ako moje dieťa, lebo viem, že ten album bol oddretý do poslednej bodky, čiže má to pre mňa silu. A určite, keď budem dávať von pesničky, tak budú aj ďalšie albumy. V zahraničí to napríklad úplne funguje.

Pri počúvaní albumu Armáda je zrejmé, že jeho nosnými témami sú fanúšikovia a materstvo, ale nechýbajú ani párty songy. Poďme si to všetko rozobrať postupne.

Ja som človek, ktorý miluje všetky smery hudby, všetky žánre. Páči sa mi soul, pop, funky, jazz, vypočujem si všetko. Aj keď počúvam piesne v rádiu, nie som zástanca iba jednej hudby. Možno ani nie som tak zameraná na texty, napríklad od zahraničných umelcov, skôr ide o tú hudbu. Keď ju cítim a keď sa mi páči, je mi jedno, či je to house alebo techno, nerobím výnimky. Preto je aj tento album robený štýlom, že ako som to cítila, tak išli pesničky. Veľa producentov mi poslalo skladby a ja som si vybrala, ktoré sa mi páčia. Aj mi povedali – a keď budeš mať na albume čisto len pomalé veci a zrazu budú tri rýchle, nebude to odveci? Hovorím si nie, lebo to tak cítim, tak tá skladba tam prosto musí byť.


Dozrela som a mám o čom písať aj sama

Ako to bolo s autorstvom pri tomto albume? Pri tvorbe piesní si zrejme participovala viac než pri predošlých albumoch, ak rátame piesne VámTalizman, o ktorých je to známe. Čo zvyšok?

Na zvyšku som tiež dosť spolupracovala, či to bolo textovo alebo hudobne. Ide asi o deväť skladieb, či už text alebo som si vymýšľala melodické linky. S Billym Hollywoodom som napríklad sedela v štúdiu a skladbu Žijem ako viem sme skladali od základov spolu, zvuk po zvuku. Podobne vzniklo aj Pódium, kde som zase v intenzívnom kontakte s JL Beatsom tvorila spolu s ním hudbu. Veľmi rada robím aj sama, myslím si, že už som aj dozrela, som vyspelá a mám iné názory a myšlienky, tak sa mi lepšie píše, keď píšem sama. Mali sme také dosť hnacie obdobie, keď sme si povedali, že album chceme v tomto období, musíme začať robiť. Lenže pre mňa je malý prednejší a nevedela som sa k tomu dokopať.

Veľmi som to chcela, mala som predstavy a všetko. Povedala som to aj Mirovi Jarošovi, ktorý mi píše texty. To všetko vzniklo tak, že som si povedala svoje myšlienky, pocity a už to išlo takto z druhej ruky. Napríklad Rakby napísal Pódium, ale na základe toho, čo som mu povedala, ako to chcem. Lebo aj keby som veľmi chcela si sama napísať napríklad dvanásť pesničiek, tak by som to určite do toho termínu nedala. Hovorím, že treba ísť postupne. Na Novej mi napísal všetky veci Miro Jaroš, na Armáde som si vyše polovicu vecí napísala sama, ďalší album bude možno čisto len môj. Chcem robiť, už ma to začalo baviť, mám o čom písať, pretože mám 24 rokov, mám dieťa, som vydatá a riešime s manželom úplne iné veci ako voľakedy.

Je to o tých skúsenostiach a rokoch. Keď som bola mladšia a v Superstar, tak som možno nemala o čom písať, to hovorili viacerí, lenže ja som od ôsmich-deviatich rokov drela. Mala som oddreté roky s ocinom, čo som spievala po svadbách, zábavách, plesoch, to nie je len tak, že som si luskla prstom a stala sa zo mňa slávna celebrita, ako niektorí hovoria. Ja sa považujem za úplne normálneho človeka, vôbec nelietam v oblakoch ani som nikdy taká nebola.

Ako si už spomenula, veľa textov pre teba píšu práve muži, najmä Miro Jaroš, pomáhal ti aj Rakby. Dokážu bez výhrad pretaviť do slov to, čo chceš ty ako žena povedať?

Zvyčajne je to tak, že mi ponúknu text a ja si ho upravím podľa seba, preto som spoluautorkou. Žiadny text, ktorý dostanem, nenaspievam v tej podobe, ako príde. Dostala som takú pomocnú ruku, keď som vydala album Nová. A postupne som dozrela, kedy už viem, čo chcem, viem aké sú moje ciele, priority. Tiež by som veľmi chcela tiahnuť k ženám, aby sme držali spolu.

Pretože asi 80% fanúšikov sú ženy a dievčatá a im sa strašne páčia témy mojich pesničiek, napríklad keď riešim dilemy ako v Labuti, keď riešim vzťahy, ony sa v tom nájdu. Píšu mi aj chalani, ale tí sú skôr spätí s rapom. A akurát dnes som si tak hovorila, že aké to majú v tom slovenskom šoubiznise chlapi ľahké. Keď raz bude chcieť byť môj malý Peťo spevák a bude mať talent, tak si myslím, že by to mohol niekam dotiahnuť. Chalani to majú ľahšie.

V čom to podľa teba je?

Takto to je – ja komentáre nikdy neriešim, ani žiadne diskusie, keď sa niekde niečo píše. Tu na Slovensku je strašne veľa zlých ľudí a zlosti. Od báb. Sú baby, ktoré si povedia, že Mirgová je falošná a jedno s druhým. Mne to dosť často hovorí moja rodina, oni tieto komentáre riešia a pýtajú sa, prečo hentá napísala to a hentá napísala to? Baby by si to nedovolili napísať na chalana a chlapi s chlapmi držia. Chlap na chlapa nadávať nebude. Chalani to majú oveľa ľahšie. Práve preto ma to veľmi poháňa, aby som to tu nejako zmenila.

Cítiš sa byť vzorom pre svojich fanúšikov? Považuješ sa za akýsi hlas mladých ľudí?

Ja by som veľmi chcela, preto som hovorila, že v pesničkách nehreším, vo videoklipoch nerobím úplne nevkusné veci, pretože ma pozerajú aj malé deti. Odkedy som porodila, tak to všetko vidím ináč a tiež by sa mi nepáčilo, keby môj syn počúval alebo videl niečo a po čase by to robil. Ja mu púšťam detské pesničky a strašne na tom fičí. Čiže chcela by som, aby ma aj tie mladšie baby vnímali ako vzor, aby vedeli, že sa ich v tých pesničkách snažím niečo naučiť, niečo im odovzdať, niečo pozitívne a dobré.

To, ako často spomínaš fanúšikov, či už v komunikácii alebo piesňach, je v istom zmysle nadštadardné. Niekedy až tak, že to ich velebenie môže vyznievať ako kalkul.

Ja to tak vôbec neberiem. Aj keď som na koncerte, tak odchádzam s vetou, že som šťastná, že patria do mojej rodiny. Ja som z Trnavy a kebyže tam mám celú tú svoju základňu fanúšikov, tak sa s nimi stretávam. Ja som taký človek, že keď vidím, že sa niekomu páči moja tvorba, spieva si ju na koncerte, napríklad, keď mi raz fanúšička plakala, keď som spievala Novú, to sú pre mňa také veci, že oni pre mňa nie sú len fanúšikovia. Oni sú ľudia, ktorí sú mi srdcu blízki a nerobím to len preto, aby som zaujala, že mám teraz svoju armádu.

Je to postavené skôr na tom, že keby nebolo ich, tak teraz by nebola armáda. Ani by nebol album, lebo by som sa naplno venovala synovi. Už by som si povedala, že kašlem na to, veď predsa sú pre mňa dôležitejšie veci, no oni boli tým hnacím motorom. Písali mi a chceli, aby som sa vrátila a niečo pre nich urobila. Neviem, ako to berú iné celebrity, ale ja som v tom asi iná, že sú pre mňa dosť podstatní. Lebo keby nebolo ich, tak kto by počúval moju hudbu? Kto by si kúpil album alebo mikinu? Preto som vďačná, snažím sa ich zobrať trošku do svojho osobného života, lebo tak to cítim.


Hejterom chcem dokázať, že ich slová so mnou nič nerobia

Spomeňme aj pieseň Hore, ktorá je na tvojom novom albume a pred rokom, keď vyšla, spravila veľké haló. Buď ju ľudia milujú alebo nenávidia. Samozrejme, chápeme, prečo sa páči tvojím fanúšikom, ale vieš si vysvetliť, čo na nej ľuďom môže prekážať?

Milión vecí. To, že som bola odvážna, že som si dala silonky, že Dominika si spieva, že ide hore... Ale my sme chceli urobiť experiment. Povedali sme si, že veľa ľudí nadáva, že sa tu nerobí žiadna zahraničná hudba ani klipy, všetko je na jedno kopyto, katastrofa. Tak poďme urobiť niečo zahraničné, odvážne. Už som vtedy vedela, že som tehotná, tak si hovorím, poďme dať ešte raz taký klip, kde sa môžem odhaliť, lebo potom to už asi nebude možné (smiech). Tak sme išli do toho. Najprv som si povedala, keď sme nahrávali pesničku, že – idem hore, Dominika ide hore, neviem, ako to ľudia zoberú.

Ale dá sa to odôvodniť tým, že každý si to po čase môže spievať a nemusí si spievať moje meno. Neskôr strašne veľa ľudí dávalo hashtagy, že idú hore. Najprv to bolo pol na pol, rozdelili sa fanúšikovia, ktorým sa to páčilo a nepáčilo. A potom sa im to mega páčilo, asi 80% z nich to bralo pozitívne. Zaexperimentovali sme a vôbec neľutujem, lebo aj veľa zahraničných umelcov, napríklad taká Rihanna, si dá tiež emotívny pekný klip, čísla idú hore a potom vydá Bitch Better Have My Money, zastavilo sa to a teraz je to aká vec? Čiže je to také, že hľadáš, čo sa ľuďom zapáči a niekedy spravíš risk.

Je tam teda aj inšpirácia zahraničím?

Áno, určite. Počúvam dosť zahraničnú tvorbu, ale som zástancom toho, že keď sa ma veľa ľudí pýta, prečo nespievam po anglicky, tak poviem, že som Slovenka. Som hrdá na svoj národ a jazyk. Prečo sa za to niektorí hanbia a spievajú po anglicky? To sa mi nepáči.

Mnohí to robia, lebo majú ambície preraziť v zahraničí.

To beriem.

Ty nad niečím podobným neuvažuješ?  Aspoň čo sa týka Čiech.

Čechy určite. Inam ma to už neláka. Pevne verím, že v Čechách budú nejaké akcie, lebo mi píše dosť veľa Čechov, že by veľmi chceli. Je to v riešení.

Na albume máš aj duet s českým spevákom Pavlom Calltom. Ako si k nemu prišla?

To bolo úplne spontánne. Začali sme robiť pesničku, chcela som ju urobiť s Monikou Bagárovou, stretávali sme sa, povedali sme si, o čom by to malo byť. Nakoniec sme dostali hudbu, ale Monča sa rozhodla, že to nestíha na tento album, lebo stále cestuje, tak sme sa dohodli, že to necháme na budúci rok. Bolo to napísané česko-slovensky, no a Pavla navrhol Miro. Priznám sa, že som ho predtým nepoznala. Jemu sa to hneď zapáčilo a pricestoval do Prešova, aby to nahral.

Fenomén, ktorý sa okolo tvojej osoby často rieši sú hejteri, teda ľudia ktorí s tebou nesympatizujú. Aj v piesni Dole spievaš – viem, chceli by ma vidieť na dne, chcú ma vidieť na kolenách. Je asi normálne, že nemôžu všetkých spevákov všetci na svete zbožňovať, no máš pocit, že je to až také silné, keď ich v piesňach tak často spomínaš?

Je. V každej diskusii sa objaví, že som tučná cigánka. Preto som hovorila, že je tu dosť závisti. Ľudia si predstavujú celebritu, ktorá je krásna, štíhla, pekné vlasy, veľké prsia, napichané ústa. Lenže nie každému vyhovieš. Keby som išla podľa toho, ako chcú oni, tak už by som to nebola ja, bola by som umelo vytvorená. Preto aj keď spievam v piesňach o tom, kde riešim výzor a to, aká v skutočnosti som, tak je to skutočné. Nepotrebujem mať tristotisíc fanúšikov, z ktorých dvestotisíc zo mňa bude chcieť mať tú vyumelkovanú. Radšej budem mať sedemdesiattisíc fanúšikov, ktorí ma majú radi takú, aká som.

Keď som bola mladá, tak som to riešila, keď písali, ako vyzerám. Teraz sa na tom už len smejem. Toto dosť často rieši už len moja rodina, ktorá to nechápe, lebo nie je do toho tak zasvätená ako ja. Viem na to povedať iba jedno – ja robím pesničky a tvorbu pre svojich fanúšikov, iba tých, ktorí ma majú radi. A ten fanklub sa v poslednej dobe dosť rozrástol napríklad o mamičky, ktoré tiež vyzerajú tak, ako ja. A to sa mi páči, že si ma zastávajú, keď niekto napíše niečo také, že ako vyzerám, tak mamy sa do toho hneď obujú.

No tým, že o hejteroch tak často spievaš, dávaš dôležitosť a význam ich slovám.

Chcem im dokázať, že to so mnou vôbec nič nerobí a že ich fakujem. Ja som spievala to, ako som to cítila a aké som mala obdobie. Bolo obdobie, kedy ma naštvali tí, ktorí ma hejtovali kvôli pesničke Hore, tak vznikla skladba Dole. Potom napríklad v skladbe Žijem ako viem, tak tam som si povedala, že takáto som, takáto budem.


Keď počujem svoju pieseň v rádiu, hreje ma, že niečo robíme dobre

Nedá mi neopýtať sa na záverečný odkaz v piesni Pódium, ktorý už určité médiá identifikovali, že je smerovaný na speváčku Aless. Prečo tieto slovné výmeny?

Keď som bola na začiatku materskej, pustila sa do mňa v jednej pesničke. Tak som si povedala, že čo sa do mňa táto púšťa? Ale vôbec som to nebrala v zlom, ja som sa na tom zasmiala. Nebolo to tak, že idem do nej ako raperi, čo si dávajú dissy. Hovorím si, prečo práve mňa spomenula, keď sa s ňou poznám?

Boli ste predtým kamarátky?

Neboli sme kamarátky, my sme sa len raz stretli a budete asi prví, ktorým to odôvodním. Fanúšikovia sa pýtajú, ale nechcem jej zdvíhať popularitu, lebo o to jej v prvom rade išlo od začiatku.  Veľa ľudí mi povedalo, že ani nevedelo, kto je, kým som ju ja neriešila. Lenže ja som jej meno nespomenula. Ona keď v piesni odpovedala, tak sa sama priznala, že to tak bolo. Išlo o to, že sme sa pred nejakým časom stretli, Kali spieval na akcii u nás v Trnave a ja som si tam s ním išla zaspievať Je koniec. Aless bola predskokan a prišla vystresovaná za mnou, že mám strašne pekné pesničky, páči sa jej čo robím, ako beriem ten stres, že má strašnú trému, čo má robiť.

Normálny rozhovor a radila som jej, čo a ako. V dobrom, nemám prečo byť s niekým v šoubiznise za zlé. No a ona potom dala na mňa henten song, tak som si povedala, že takéto veci sa nerobia. Viem, že chcela v tú chvíľu odozvu, aby na seba upozornila. Vtedy som jej ju nedala, povedala som si, že raz príde skladba, v ktorej poviem, ako to v skutočnosti bolo. Keď vznikla skladba Pódium, povedala som to. Ale teraz už nemám prečo ďalej odpovedať. Vedela, že je to o nej, vedela, že sme sa tam stretli a bola tam aj jej mama. Mám na to aj troch svedkov, ktorí boli pri tom. Ja viem, kde je pravda a tú som dala do skladby Pódium. Nespievam fejky, všetko, čo spievam aj hovorím, je skutočné. Som to ja.  

Poďme na príjemnejšiu tému. Asi málokto sa môže pochváliť tým, že takmer všetky jeho single sa objavili v top desať najhranejších skladieb na Slovensku. Ako to vnímaš?

Pre mňa je to úplne najviac. Keď počujem, že sa pesnička hrá v rádiu, tak ma to hreje na duši, že niečo robíme dobre.

Na záver neobíďme otázku koncertov. Viem, že nejaké vystúpenia ťa čakajú, no uvidia ťa niekedy fanúšikovia na samostatnom veľkom turné so živou kapelou?

Áno, na jeseň. Nemala som ešte nikdy turné a už keď to má byť, tak nech je to poriadne a nech to stojí za to. Myslím si, že album Armáda si to dosť zaslúži. Všetko sa fanúšikovia dozvedia na mojej stránke.

Vypočujte si celý album Armáda na Deezeri:

 
Autorka: Michaela Žureková
Foto: Michal Petrík

Súvisiaci interpreti: Dominika Mirgová