Najväčšou hviezdou tretieho ročníka Grape festivalu je nepochybne britská kapela Morcheeba, pre ktorú je to prvé vystúpenie na Slovensku v pôvodnej zostave so speváčkou Skye Edwards. Koncert je výnimočný aj tým, že kapela toto leto takmer nekoncertuje a do konca roka 2012 už ani nebude - prioritou je totiž práca na novom albume.
Váš sprievodca Andrej mi prezradil, že ste boli včera žúrovať v Bratislave. Spoznali vás nejakí ľudia počas večera?
Áno, boli sme sa trochu vyvetrať v meste, bola to zábava. Rozprávali sme sa na ulici s nejakými ľuďmi aj o dnešnom koncerte, ani neviem, ako k tomu došlo. Mňa nespoznáva nikto, možno by spoznali Skye, ale včera nikam nešla. Ona je medzi nami tá rozumná.
Toto leto hráte veľmi málo festivalov, takže je to pre Grape a fanúšikov naozaj výnimočné. Prečo ste si vybrali práve Slovensko?
Minulý rok počas nášho turné sme tu nehrali, mali sme tu koncert asi pred 2-3 rokmi (čas letí, bolo to v apríli 2008, pozn. autora), a keďže sme tu tak dlho neboli, chceli sme to spraviť. Máme to na Slovensku radi, ľudia sú tu naozaj skvelí, takže to bola jasná voľba.
Prečo vlastne máte toľko málo koncertov toto leto?
Sme proste leniví...
Až tak, že celý tento rok o vás takmer nebolo počuť?
Len som žartoval. Snažíme sa pracovať na ďalšom albume a keď tvoríš novú hudbu, príliš časté koncertovanie ťa rozptyľuje. Takže sme si vybrali len zopár festivalov, na ktorých sme chceli hrať. Jednak aby sme zarobili dosť peňazí na nahratie albumu, ale taktiež sme chceli zostať vo forme. Musíme hrať, lebo inak by sme to možno zabudli.
Dnes, po takmer mesiaci mimo pódia, si veríte, že ste to ešte nezabudli?
Keby sme aj zabudli, po pár drinkoch si zase spomenieme (smiech). Teraz sme na tom tak, že sme práve začali pracovať na novom albume a ja som sa nedávno presťahoval z Kalifornie do Londýna, kde som začal dávať dokopy nové nahrávacie štúdio. To mi momentálne zaberá množstvo času. Aj preto máme toto leto toľko málo koncertov. No je to dnes o to vzrušujúcejšie, toto by podľa mňa mohol byť náš posledný tohtoročný koncert.
Tak to si fanúšikovia užijú ešte viac. Pozeral som si na Setlist.fm vaše posledné koncerty a bol som prekvapený, že tam nebolo príliš veľa skladieb z posledného albumu Blood Like Lemonade, bolo tam viac starších vecí. Bude aj dnešný výber niečo ako "best of Morcheeba"?
Myslím, že áno. Blood Like Lemonade je vonku už dva roky, takže už to nie je tak, že by sme teraz išli na Slovensko propagovať novinku, ako sme to robili počas nášho turné. Zahráme z neho dve alebo tri skladby, ale aby som bol úprimný, na dnes sme si ešte ani nespravili setlist.
Takže sa rozhodnete, čo zahráte, až počas koncertu?
Asi si vytlačíme nejaký starý setlist a niektoré veci v ňom pomeníme. Bude to však závisieť aj na ľuďoch - ak to bude vyzerať na energickú noc a ľudia budú nabudení, tak zahráme naše rýchlejšie veci, ale keď tam budú samí stoners (pozri slovník priateľov zeleného listu, pozn. autora), zahráme veľmi pohodový, psychedelický set. Mám rád oba prípady, takže je to v zásade jedno, posúdime to priamo na mieste. (smiech)
Budete hrať aj nejaké nové veci? V akom štádiu je nový album?
Nie, na to je príliš skoro. Momentálne už máme množstvo bicích, ktoré spravil môj brat (Paul Godfrey, pozn. autora) vo Francúzsku. Skye už prišla s nejakými nápadmi, čo sa týka spevu, a ja som už tiež spravil nejakú hudbu, ale nič z toho sme ešte nedali dohromady. To sa začne diať na budúci týždeň a budeme na tom pracovať až do Vianoc.
Dali ste si nejaký termín, dokedy chcete nahrávku dokončiť? Viem, že nie ste nútení vydať album vtedy a vtedy, ale asi je dobré dať si na taký projekt nejaký deadline...
Chceme to mať hotové v januári alebo vo februári budúceho roka. Potom to trvá ešte asi tri mesiace, kým sa album dostane na trh, takže to vidím na apríl alebo máj. Bolo by pekné mať vonku nový album pre budúce leto, aby sme mohli hrať viac festivalov.
Morcheeba na Grape festivale 2012 - viac fotografií z koncertu
Lepšia, skúsenejšia a múdrejšia Skye
V niektorých biografiách sa o období, v ktorom ste pôsobili bez Skye, píše takým štýlom, že ste "rekrutovali a vyhadzovali" vokalistov, s ktorými ste v tom čase pracovali. To znie, ako keby som čítal o nejakých administratívnych pracovníkoch vo firme. Bolo to naozaj také neosobné? Alebo možno lepšie bude spýtať sa, aký je rozdiel medzi prácou so Skye a prácou s inými vokalistami. Zjavne je to so Skye v niečom výnimočné...
Myslím, že Skye je speváčka, s ktorou Morcheeba tvorí skutočný celok. Jej hlas je súčasťou duše tejto kapely. Tým, že sme spolu pracovali tak dlho, poznáme sa veľmi dobre a vieme, ako spolu fungovať. Nie je potrebné vynakladať žiadne úsilie na to, aby sme našli spoločný základ, v ktorom tvoríme. Pri robení hudby spolu vieme ľahko dosiahnuť to, čo chceme.
Čo sa týka ostatných ľudí, s ktorými sme robili... Mnohí z nich boli len hostia na našich albumoch a s niektorými sa nám pracovalo naozaj skvele. Napríklad Thomas Dybdahl bol fantastický. Myslím, že na novom albume budeme opäť spolupracovať s Kurtom Wagnerom z kapely Lambchop, s ktorým sme naposledy pracovali asi pred 10 rokmi. Amanda Zamolo, ktorá bola speváčkou na albume Dive Deep (pod menom Manda naspievala tri skladby a ako hlavná speváčka vystúpila v rámci turné k tomuto albumu aj v Bratislave, pozn. autora), je v skutočnosti moja súčasná priateľka, takže to nie je až také neosobné! (smiech)
S vokálmi je to vo všeobecnosti zložité, niekedy chceme mať v skladbách rôzne veci, ako napríklad mužský hlas. Radi v tomto smere experimentujeme, takže to obdobie bez Skye nám dalo veľa. Sme veľmi šťastní, že sme opäť spolu, no popritom každý slobodne pracuje aj na svojich projektoch. Skye pripravuje novú sólovku, môj brat práve dokončil album s chlapíkom menom Janko Nilovic a ja pracujem na albume so spevákom Willom Sprottom z kalifornskej kapely The Mumlers. Minulý rok boli s nami na americkom turné a sú fantastickí. Takže v podstate naďalej robíme rôzne veci s rôznymi ľuďmi, ale nie je to žiadna výrobná linka!
Ako sa zmenila spolupráca so Skye, keď porovnáte obdobie predtým a teraz, po jej návrate do kapely... Niekde som čítal, bolo to myslím tvoje vyjadrenie, že ako speváčka je sebavedomejšia.
Áno, to je pravda. Plus za to obdobie spravila dva sólové albumy, takže pochopila, čo všetko vznik nahrávky obnáša. Predtým stačilo, že prišla, zaspievala svoje a zase sa stratila, kým my sme strávili celé hodiny a dni a noci pracujúc na tom, aby naša hudba ako celok znela naozaj dobre. Takže myslím, že teraz vie omnoho viac oceniť všetky veci, ktoré treba urobiť, aby vznikol naozaj kvalitný album. To nám veľmi pomáha, pretože keď ľudia veciam rozumejú, sú trpezlivejší, lepšie komunikujú a tak ďalej. Okrem toho si musela na sólovej dráhe veľa vecí robiť sama, takže je teraz ešte kreatívnejšia ako predtým. Vrátila sa jednoducho lepšia, skúsenejšia a múdrejšia Skye.
Čistotu a umenie v hudbe už takmer nenájdete
Názov vašej najznámejšej skladby je "Rím nebol postavený za deň", ale zdá sa, akoby tá pieseň "za deň" zmenila undergroundovú kapelu na popovú hviezdu...
Áno, tak nejak to bolo.
Pre mnohých hudobníkov sú ich najväčšie hity požehnaním a zároveň prekliatím. Ako ju po rokoch vnímate vy?
Mali sme veľké šťastie, že sme v tom čase už mali vonku dva dobre prijaté albumy so slušnou predajnosťou, takže sa nám už nemohlo stať, že by to z nás urobilo one-hit wonder (kapela známa vďaka jedinej skladbe, pozn. autora). Chceli sme mať v rádiách popový song, no po tom, ako sa nám to podarilo, sa mi už tá skladba až tak nepáči. Je veľmi chytľavá, asi až príliš... S mojím bratom sme vyrastali na množstve veľmi dobrej starej soulovej hudby, a chceli sme spraviť niečo s podobnou atmosférou, ale musím uznať, že tá skladba je cheesy (niečo ako lacná, gýčová, pozn. autora). Ale aj tak nás baví ju hrať, ľudia si ju vždy pospevujú.
Väčšina ľudí ju miluje, všimol som si, že ju hrávate ako poslednú.
Áno, väčšinou ju hráme úplne na konci. Je fajn na zakončenie koncertu...
Ja si ju pamätám z nejakej reklamy, už ani neviem z akej... To sa zdá ako jednoduchý spôsob, ako dostať hudbu k ľuďom, ale niektorí hudobníci sú tvrdo proti tomu. Vlani som sa rozprával s Geoffom Barrowom z Portishead a on sa vyjadril v tom zmysle, že spojenie ich hudby s propagáciou nejakých produktov je pre nich v súčasnosti už nemysliteľné. Aký máš na to názor ty?
Presne o tomto som sa pred časom rozprával s Danom z The Black Keys (Dan Auerbach, pozn. autora), pretože spolupracujeme s rovnakou vydavateľskou firmou ako oni. Na začiatku svojej kariéry nepovolili žiadne použitie ich hudby v reklamách, lebo ich manažér bol presvedčený, že by im to zničilo kariéru. Neskôr toho manažéra vyhodili, zmenili svoj postoj a začali licencovať svoje skladby do reklám, lebo rádiá ich aj tak nechceli hrať a nemali ako dostať svoju hudbu k ľuďom. No a v súčasnosti sú najpoužívanejšou kapelou v reklamách na svete. Ich kariére to výrazne pomohlo, dnes ich poznajú ľudia na celom svete.
Možno to až prehnali a je toho príliš veľa, ale ja v tom nevidím až taký problém. Myslím, že v minulosti si kapely mohli dovoliť byť v tomto smere "nepoškvrnené", ale dnes už na tom až tak nezáleží. Veď väčšina ľudí aj tak počúva hudbu na počítačoch, kde je snáď ešte viac rušivých prvkov, ako keď niečo počuješ na pozadí reklamy. Málokto si dnes sadne a počúva albumy s kvalitnou zvukovou aparatúrou, nesústrediac sa na nič iné. Podľa mňa sa hudba za tie roky totálne zmenila, čistotu a umenie v nej už takmer nenájdete. Čo je naozaj škoda. Myslím, že dnes má omnoho väčší význam hranie naživo, to je tá najčistejšia forma, v akej môžeš hudbu dostať. Všetko ostatné je skazené.
Podľa mňa je celkom paradoxom, že aj keď hudobný priemysel v podstate upadá, pri dnešných komerčne úspešných skladbách je vytváraný dojem, že sú ešte väčšími hitmi, ako populárne skladby z predchádzajúcich desaťročí. V rádiách sú extrémne husté rotácie, niektorým piesňam sa jednoducho nedá vyhnúť. A ak sa niečo také prihodí dovtedy neznámemu interpretovi, tak to musí byť obrovský tlak, aby sa z neho nestal tebou spomínaný one-hit wonder...
Ja si myslím, že je to hlavne preto, lebo veľké hudobné vydavateľstvá potrebujú nové mená, no môžu si dovoliť investovať množstvo peňazí len do jedného alebo dvoch v danom období, aby z neho spravili naozaj veľkú hviezdu. Je to škoda, lebo v starých dobrých časoch zvykli mať major labely plné "stajne" talentovaných interpretov, podporovali aj ľudí, ktorí im nezarobili veľký balík peňazí. Dokázali im pomôcť s nahrávaním albumov, bolo to lepšie pre hudbu. No a teraz tu máme len Lady Gaga a podobný odpad pre masy.
Videl si ju aj v tej "najčistejšej forme", teda na koncerte?
Nie, samozrejme nie. Ja viem, že je to veľmi skeptické, ale nechcem to ani skúšať. Ešte som od nej nepočul nič, čo by ma hudobne oslovilo, nemám rád ani jej hlas. Ale niektoré súčasné popové mená mám rád, napríklad Lykke Li, to je skutočne dobrý pop.
Švédi vedia robiť pop, ktorý je chytľavý, ale nie je cheesy.
Presne.
Inšpirácia v Beastie Boys a gangsterke s Jaggerom
Poďme na inú tému. Keď v máji zomrel Adam "MCA" Yauch, dali ste na svoj oficiálny web krátky text, v ktorom ste uviedli, že Beastie Boys boli zrejme kapelou, ktorá vás najviac ovplyvnila. To ma celkom prekvapilo... Mali ste aj ďalšie inšpirácie, ktoré by fanúšikov mohli prekvapiť?
Milovali sme Beastie Boys, pretože keď sme boli s bratom ešte decká, boli pre nás tou najlepšou vecou na svete. Boli slávni a bolo to popové, ale zároveň to bolo veľmi inteligentné, dobré a absolútne prelomové v rámci vtedajšej hudby. Keď vyšiel album Paul's Boutique (1989, pozn. autora), bolo to niečo úžasné. V poslednom čase som sa stretával s chlapíkom, ktorý ten album produkoval, a rozprával mi nejaké historky o MCA. Ich samotný prístup k robeniu hudby bol skvelý a inšpiratívny. Keď sme ako decká videli fotografiu ich štúdia pri nahrávaní Check Your Head, videli sme tam všetky ich nástroje a hovorili sme si, aké je to cool mať také štúdio a že presne toto chceme spraviť aj my a potom tam len tak sedieť medzi starými Hammond organmi, congami a bicími... pre mňa a Paula boli skutočne najväčšou inšpiráciou, vďaka ktorej sme začali robiť hudbu.
Ďalšími interpretmi, ktorí nás ovplyvnili, no nie je to až tak počuť, sú Jimi Hendrix, Bob Dylan, množstvo starých folkových vecí ako Cat Stevens, ktorý je pre mňa veľkou inšpiráciou. Ale čo sa týka samotnej tvorby, tak najväčšou inšpiráciou pre zvuk Morcheeby bol soundtrack k filmu Performance. Je to londýnska gangsterka z roku 1970 s Mickom Jaggerom, je to o zločincoch, ktorí sa skrývajú v skúšobni bývalej rock'n'rollovej hviezdy a jedia tam lysohlávky...
Viac neprezrádzaj, to asi treba vidieť!
Každopádne soundtrack je úžasný, robil ho Jack Nitzsche, ktorý je známy ako aranžér sláčikov pre The Beach Boys. Podarilo sa mu dať dohromady naozaj výnimočnú zostavu ľudí, ako Rolling Stones, Ry Cooder, Merry Clayton alebo Bernie Krause, známy experimentátor so syntetizátormi. Na tej nahrávke sa dejú naozaj zvláštne veci ako sitary a tabla zmiešané s funkovými bicími, Ry Cooder hrajúci bluesovú gitaru, Merry Clayton spievajúca soulové vokály... Keď sme začali robiť prvé veci ako Morcheeba, snažili sme sa postaviť celý náš zvuk na tomto soundtracku. Milovali sme ho a chceli sme rovnakú atmosféru priniesť do modernej éry a spojiť to s našimi hip-hopovými vplyvmi.
V súčasnosti ste na tom asi podobne ako na začiatku svojej kariéry, nikto vám nepozerá ponad plece a nie ste pod nejakým vonkajším tlakom, môžete si robiť, čo chcete... Čo je vašou hnacou silou a inšpiráciou pre novú tvorbu?
My sme vždy vyvíjali sami na seba väčší tlak ako ľudia z vtedajšieho hudobného priemyslu, ktorý vlastne už pre nás v takej podobe ako predtým ani neexistuje. Ale aj tak sme to boli skôr my, kto tlačil na nich, aby robili viac pre to, aby sa naše albumy dobre predávali... Dnes je to celé hlavne o tom, že hudbu naozaj milujeme, to je dôvod prečo vždy budeme chcieť robiť albumy, aj keď na ich predaji nezarobíme.
Chceme robiť dobré pesničky s dobrou produkciou, chceme robiť niečo relevantné a niečo, čo bude tiež dobré na živé hranie. Prinášať stále niečo nové do koncertných setlistov je veľmi dôležité, lebo keď hráš stále tie isté skladby, začneš sa cítiť ako nejaký múzejný exponát, ktorý tam postavia a každý sa naňho chodí pozerať. Nové skladby a experimentovanie sú tým, čo udržuje kapely zaujímavými, to je jedna z hlavných hnacích síl. A samozrejme to, že nás to baví.
Spomínal si, že si sa nedávno presťahoval do Londýna. Ten teraz žije olympiádou, aké to je priamo v mieste činu? Je to dobré alebo sa už tešíš, že keď sa zajtra vrátiš domov, bude olympiáda končiť?
Obával som sa toho, lebo všetci boli ohľadne olympiády v Londýne dosť negatívne naladení. Ale po tom, ako začala, je to naozaj skvelé, myslím, že väčšina ľudí si tú atmosféru užíva. Londýn je úžasný a Británia je skvelá krajina, takže je pekné, že ľudia sú na to aspoň na chvíľu hrdí. Väčšinou sú všetci v Británii hrozne cynickí a negatívne naladení voči všetkému, je dosť neobvyklé, že sú Briti na niečo pyšní, zvyčajne sú všetci strašne namrzení... Tento rok tu máme výročie kráľovnej a olympiádu a zdá sa, že ľudia sú oveľa pozitívnejší. To sa asi naposledy stalo v roku 1966, keď Anglicko vyhralo Majstrovstvá sveta vo futbale.
Zdá sa, že už budeme musieť končiť...
Počkaj, ešte jedna fanúšikovská! (preklad nepotrebuje ani otázka ani odpoveď...) Do you still need more cheeba after all those years?
Yes, have you got any?!
Autor: Patrik Marflák
Foto: Morcheeba.co.uk (titulná fotografia), Igor Daniš (foto v článku)
Súvisiaci interpreti: Morcheeba
