Tento týždeň štartuje šnúra Ľudovít Tour kapiel Billy Barman a Puding pani Elvisovej. Druhí spomínaní pred letom vydali výbornú Tektonickú platňu, ktorá bola hlavným námetom nášho rozhovoru s lídrom a klávesákom Pinom. Na pretras prišli i témy ako Voices Live, Košice - Bratislava či zmysluplnosť organizovania turné.
Bolo to pekné, všetko sa nám podarilo, program bol fajn, návštevníci si to chválili. Išlo o taký test, takmer výlet, ako keď ideme s Pudingom do Nemecka, nikto nás tam nepozná a zahráme si.
Si spokojný so zrekonštruovanou košickou Tabačkou?
Mne sa klub po rekonštrukcii veľmi páči, bol som fanúšikom celého projektu. Keď nás priestormi Peter Radkoff previedol ešte tesne pred otvorením, bolo cítiť, že sa to robilo z nadšenia, srdcom a verím tomu, že sa tam veci budú ešte zlepšovať. Včera som síce nevidel klasický koncert, lebo Voices je multižáner, ale miestnosť na živé vystúpenia určite bude stáť zato.
Klub sa vybral vlastnou cestou, bez väčších intervencií zvonku. Mohol by sa stať inšpiráciou pre iné nezávislé kluby na Slovensku?
Áno, dobrým príkladom je žilinský klub Stanica Žilina-Záriečie, kde funguje partia nadšencov okolo Mareka Adamova. Beží to tam roky, k tomu sa nabaľujú granty, ale gro toho celého je, že to tí ľudia chcú robiť a baví ich to. V Banskej Bystrici je centrum Záhrada, založené na podobnom princípe. Takže našťastie sa tento model postupne rozširuje.
Zhodou okolností vyšli v podobnom čase albumy Lavagance, Chiki Liki Tu-a alebo Le Payaco. Aký máš pocit z roku 2015 na Slovensku?
Je to samozrejme náhoda, kto kedy vydá album. Skôr sa to rieši neskôr v rámci turné, teraz v jeseni toho bude veľa, napr. dvojice Korben Dallas - Zrní, Bez ladu a skladu - Para, a ďalší. Jedno z nich bude Ľudovít Tour, kde sa predstaví PPE s Billy Barman. Toto sme si chceli s inými kapelami zladiť, aby to nekolidovalo, aby sme neboli v ten istý týždeň v tých istých mestách. A čo sa týka albumov, mám radosť, že tento rok bol bohatý na dobré novinky. Le Payaco sa podarilo vrátiť na scénu vyrovnanou platňou, ktorá má čestné miesto v ich diskografii.
Posledná platňa je vaším najvyzretejším počinom. Ako táto skutočnosť súvisí s vekom a skúsenosťami?
Asi áno. Hoci si to neradi priznávame, fungujeme 20 rokov a za túto dlhú dobu sme nadobudli veľa skúseností s nahrávaním, komponovaním, a pod. Čo sa týka textov, ubudlo ľahších a jednoduchších tém, resp. slovných hračiek. Snažili sme sa priniesť niečo hlbšie, prepracovanejšie, aby sme sa neopakovali, ale myslím, že aj tým, že sme 30+, máme iné zážitky než tínedžeri.
Veľmi bláznivo znie snáď len názov jednej skladby, Pohár víťazov pohárov v Ouagadougou. Napriek tomu si myslím, že má dosť ďaleko k vašim úletom, keďže znie hudobne dospelo. Aký je tvoj názor?
V nej sme veľmi neriešili text, skôr len základný groove. Je to najgitarovejšia vec na albume, pretože v ostatných piesňach ich veľa nie je, ale toto je fakt o riffoch. Vzniklo to jamovačkou, od základného nápadu až po nahratie sme však toho nemuseli veľa meniť. Dosť rýchlo sa vymyslela štruktúra a atmosféra. Najviac času sme strávili vymýšľaním názvu (smiech), ktorý nakoniec dopadol absurdne. Často ju hrávame na koncertoch, pretože vznikla zo živého jamovania.
A nerozmýšľali ste, že pridáte viac gitár aj do iných skladieb?
Vieš čo, mne osobne na platni nechýbajú, lebo tam sme chceli mať taký čistý zvuk, aký máme, koncepčný, s Daliborovým vibrafónom. Naživo je to iné, tam je to s pridanými gitarami lepšie. Dúfam, že sa nám podarí na koncertoch mať v budúcnosti gitaristu. Na najbližšom turné gitarový hosť nebude, ale keďže Billy Barman je dosť gitarová kapela, nevieme, ako to dopadne. V niektorých veciach možno odznie, ale to je spontánne rozhodnutie priamo na turné.
Nápad zhudobniť rýdzo historický text nemá v histórii kapely obdobu, ak sa nemýlim. Odkiaľ prišla inšpirácia vybrať sa do Mezopotámie?
Keď počujem to slovo, otvára vo mne nejaký zvláštny svet, niečo staré, ale zároveň veľmi nablýskané, slnečné, rozprávkové, príjemné. Dlho sme mali skladbu s tým názvom, ale chýbal nám text. Rozmýšľali sme, čo tam doplniť. Tá skladba je zároveň o cestovaní (aj v čase), pretože na začiatku tu bola nálada tvoriť prehistorické texty, aj v úvodnej skladbe Prúdy láv riešime také veci ako veľký tresk. Chvíľu to vyzeralo, že album bude koncepčný, potom sa nám zdalo, že by to na náš vkus bolo príliš vážne, takže sme od toho upustili.
Na platni a koncertoch sa výborne etabloval vibrafonista Dalibor Kocián. Vedeli by ste si predstaviť, že spolu prerobíte niektoré staršie skladby a vydáte ich ako živú nahrávku alebo EP?
Nad touto možnosťou sme už viackrát rozmýšľali. Aby Dalibor nemusel odbiehať preč v tých piesňach, kde nehrá, vymyslel si svoje party, čím tie staršie veci posunul ďalej a výborne to znie. Máme aj akustické vystúpenia, kde sa to točí okolo zvuku vibrafónu, tak sme si vraveli, že by bola škoda nenahrať niečo z nich, keď už to máme nacvičené. Keď na to niekedy bude čas, možno okolo začiatku budúceho roka by sme to mohli realizovať. Nie je to náš prioritný plán, ale bavili sme sa už o tom.
Hrali ste v lete len festivaly?
Áno, síce ich nebolo veľa, ale išlo o veľké udalosti ako Pohoda, Grape alebo Leto v parku. Slivka má syna, ktorý mal v auguste rok, takže sme mali internú dohodu, že do toho jedného roka nebudeme tlačiť na koncertovanie a až potom na jeseň sa to rozbehne, čo sa vlastne aj podarilo.
Ako sa jej materstvo a tehotenstvo v kapele prejavilo?
Museli sme sa naučiť lepšie manažovať čas, keďže boli situácie, kedy nám Slivka povedala, že má hodinu čas a museli sme ho čo najefektívnejšie využiť. Proces narušený tým pádom nebol, lebo na skladbách sme robili všetci spoločne. Či už ide o spev alebo tvorbu, mali sme ju stále pri sebe, len sme museli byť oveľa disciplinovanejší. Môžem k tomu pridať jednu perličku: Keď sme nahrávali, nosila syna pod srdcom. Na skúške nám minule vravela, že keď plače, pustí mu CD a on sa utíši. Vnímal vibrácie aj vtedy, keď bol ešte v nej. Je to výborný prostriedok na tíšenie plaču.
Keď ste v minulosti mali vystúpenia na košickom Lete v parku, bolo vždy plno. Ako to bolo tento rok?
Vtedy išlo o akcie zadarmo, teraz je tam vstupné, takže tomu zodpovedá aj návštevnosť. Ale v Košiciach sa nám v podstate hrá stále dobre.
Ale najlepšie sa vám asi hrá aj tak v kluboch...
Áno, sme klasická klubová kapela, v malom priestore natlačíme do ľudí veľa energie a oni nám ju potom vracajú. Veľmi sa tešíme na turné, kde budeme hneď vidieť reakcie ľudí. Je super zaplniť klub hudbou do poslednej škáry, keď žije koncertom celý klub. Vtedy prekonávame všetky naše hranice, aké len existujú (smiech).
Pred piatimi rokmi ste turné s Billy Barman nazvali výstižným názvom BB Puding, tento rok je to Ľudovít Tour. Kam chodíte na také originálne nápady?
Mali sme s členmi Billy Barman menší brainstorming, kedy sme vymýšľali vhodný názov. Vytvorili sme si na FB internú skupinu, kde sme týždeň pridávali rôzne nápady. Nakoniec z toho víťazne vyšiel náš basgitarista Vilo, ktorý je známy slovný "hračičkár". Silným argumentom bolo nielen to, že to vtipne znie, ale aj preto, že uplynulo 200 rokov od narodenia Ľudovíta Štúra. Môžeme na to odkazovať a rovnako dobre vyzerá grafika plagátov, kde obidve kapely majú podobu štúrovskej generácie.
Zvykli ste si na život v Bratislave natoľko, že by ste si už nevedeli predstaviť návrat do Košíc?
Stále keď som v Košiciach, rozmýšľam o tejto otázke. Vždy pribudne nejaký podnik, veľmi silná je tu domáca pivovarnícka scéna, toto mesto jednoducho rastie. Nemali by sme ani nutkanie odtiaľ ísť preč, ale v Bratislave máme momentálne vybudované zázemie, skúšobňu, štúdio, kamošov, je to praktickejšie miesto pre život. Nevieme, čo prinesie budúcnosť.
Je ekonomicky výnosné a príjemné podniknúť turné alebo na tom len človek prerobí a stratí pár rokov života?
Urobili sme dokopy päť väčších turné a vždy sa nám podarilo skončiť s čistým štítom, to znamená na nule. Turné nie je zárobková činnosť. Ak chceš urobiť kvalitnú šnúru, musíš do nej veľa investovať. Berieme si technikov, zvukára, svetlá, treba im zaplatiť ubytovanie, pri 17-18 ľuďoch sú výdavky vysoké. Ide o zviditeľnenie, je to v podstate vrchol snaženia, keď vydáš album, najviac si ho užiješ na koncerte. Máme sponzorov a partnerov turné, za ich pomoc sme im veľmi vďační, pretože aj vďaka nim sa to dá zvládnuť. Mohli by sme na tom zarobiť, ale potom už by to nebolo ono.
Takže víťazí láska k hudbe?
(Smiech) Znie to možno ako klišé a pátos, ale nemôžeme si dovoliť ísť do nejakého mesta a nevedieť, aký bude zvuk alebo svetlá. V každom klube máme rovnako kvalitnú show, z ktorej nepoľavujeme. Čiže áno, láska k hudbe, ale bez kompromisov.
Prečítajte si: Billy Barman: Štúr by asi vyzdvihol našu vernosť rodnému jazyku
Termíny a miesta Ľudovít Tour:
13. 10. - Trnava, Art Klub
16. 10. - Martin, Mestská scéna
17. 10. - Púchov, Queens pub
22. 10. - Banská Bystrica, Záhrada
23. 10. - Prešov, Wave club
24. 10. - Košice, Tabačka
30. 10. - Trenčín, Klub Lúč
31. 10. - Hruštín, Dom kultúry
4. 11. - Bratislava, MMC
Exkluzívny predaj vstupeniek:
Autor: Marek Danko
Foto: Marko Erd
Súvisiaci interpreti: Puding Pani Elvisovej
