Len pred nedávnom vydala slovensko-maďarská hudobníčka Adela Mede svoj jemný, hravý a priam snový album s názvom Ne Lépj A Virágra. V záplave preprodukovaných nahrávok a syntetických zvukov, hudby, ktorá slúži skôr ako kulisa k nákupom, pôsobí táto nahrávka ako čerstvý vánok na tvári. Dajte na chvíľu všetko bokom a doprajte si deep listening. V poradí druhá nahrávka Adely Mede si to jednoznačne zaslúži.

Počnúc obalom a pokračujúc samotným obsahom pôsobí tvoj nový album ako veľmi éterická a prírodou ovplyvnená nahrávka. Čo symbolizuje pre teba a aká je jeho výpoveď?

Myslím, že som pri tomto albume tak silno nepremýšľala, čo ním presne chcem povedať. Pri prvom to bolo jednoznačnejšie. Ne Lépj A Virágra je skôr hlbšie vnímanie môjho okolia – budovaním si života v Bratislave, v Petržalke, budovaním si nových priateľstiev, vnímanie lokálnosti, práca s mládežou, častejšie vídanie sa s rodičmi. Pri tomto albume zapúšťam svojvoľne korene.

Čo vlastne znamená Ne Lépj A Virágra?

V preklade to znamená "nestúpaj na kvietok". Má to byť myšlienka o tom, ako nemáme ignorovať krásu okolo nás. Aj takú, ktorú možno nevidíme hneď, ako sa na ňu pozrieme. A je to hlavne niečo, čo si ja sama chcem pripomínať neustále, pretože nechcem prispievať k hnevu a nenávisti vo svete.

Ako k tebe prichádzajú nápady k tvorbe? Čo je nejaká prvá predstava alebo element, ktorý u teba spúšťa proces tvorby?

Veľa sa inšpirujem konverzáciami a ľuďmi, susedmi. Na tomto albume som sa veľa inšpirovala aj hudbou, napríklad najnovším albumom od Kendricka Lamara, či Kristin Oppenheim. Wojciecha Rusina som oslovila na spoluprácu aj vďaka jeho skvelému setu v LOMe. Ale častokrát sú spúšťačom slová, najmä v maďarčine.

Ako vznikal tvoj posledný album? Aké nástroje si na ňom použila a akým spôsobom?

Začalo to s mojou študentkou spevu. Jej hlas sa mi tak zapáčil, že som sa rozhodla jej napísať pesničku, niekedy vo februári 2022. Ona si ju potom osvojila aj tým, že ju preložila do svojho rodného jazyka, taliančiny. Nahrávali sme ju na chodbe jej bytovky v Bratislave. Teraz je z nej skladba Sing With Us. Potom v auguste 2022 sme si sadli s akordeonistom Jakubom Smičekom a nahrali k nej akordeón. Medzitým som mala už nejaký text a melódiu prichystanú k ďalším skladbám ako napríklad Ne Lépj Rá. S Jakubom to išlo veľmi ľahko. Akordeón ako nástroj som vybrala aj kvôli tomu, lebo sa mi veľmi podobal na ľudský hlas.  Tiež totiž potrebuje nádych.

Spolupráca s Jakubom bola tiež prvá, kde sme boli osobne spolu v jednej izbe a nahrávali. Keď vznikal Szabadság (Adelin oceňovaný debutový album, pozn. red.) bol to taký ten online ping-pong, kde sme si s duom Lung Dart a Dialectom posielali súbory hore dole. Ten spôsob je tiež skvelý, ale som vďačná že som mohla vyskúšať aj taký osobný a "analógový". Silným elementom pre tento album bol aj ten vizuálny. Bol to krásny proces, pretože som na ňom pracovala s fotografkou Kvet Nguyen. Počas spolupráce sme zistili, že sme susedky, že máme veľmi podobné ašpirácie a tým pádom prirodzene vzniklo aj silné priateľstvo. Zbierali sme rôzne listy a sledovali ako zomierajú. Ten, ktorý sa nám zdal, že zomiera najkrajšie, sme zobrali do žaburiny v Rusovciach a vyfotili.

Ako súvisí tento (mimochodom veľmi pekný) vizuál s obsahom na albume? Má v tom poslucháč hľadať nejakú symboliku a súvis alebo ide o čisto estetickú preferenciu?

Myslím, že to nikdy nie je tak, či onak. Vždy tam ide o nejaký súvis alebo prepojenie s hudbou, ako aj o estetickú preferenciu. Hľadanie krásy v procese rozkladu listu… Myslím, že jednoznačnejšie to ani nemôže byť.

Máš v pláne nejaké živé vystúpenia? Budú aj nejaké špeciálne a menej tradičné venues?

Najbližšie vystúpenie bude 3. februára v NFG klube v Dunajskej Strede. Budeme zase raz hrať s Jakubom Smičekom ako duo. Špeciálne a menej tradičné venues… Hm, nad tým nemám úplne až takú kontrolu, ale samozrejme som tomu otvorená. Koncom roka 2023 sme s Richardom Hronským a Michalom Vaľkom (Line Gate) hrali v Kabinete pomalosti v Novej Cvernovke, kde som hrala úplne akusticky a bez mikrofónu. To je určite niečo, čo by som si rada zopakovala. V priebehu roka ma ešte čakajú aj rôzne projekty a koncerty po Európe.

Čo pre teba znamená ticho a ako je dôležité aj pre tvoju tvorbu?

Ticho pre mňa znamená možnosť budovať si trpezlivosť. Veľmi ma to fascinuje a inšpiruje, keď hudobníci vedia narábať s tichom. Dobre to robí napríklad skladateľka Marta Forsberg. Odporúčam vypočuť si veci, ktoré vydala na Warm Winters Ltd. Ja sa priznám, že s tichom mám vo svojej nahrávanej tvorbe výzvu a chcela by som sa v tom zlepšiť. Myslím, že s tichom viem lepšie narábať na pódiu v živom prevedení, pretože prirodzene sa musím nadýchnúť predtým, ako zo seba vydám tón. Mám taktiež momenty, kedy ma premôže tréma, kľudne aj v strede môjho setu, a musím byť chvíľu ticho. Vždy to pomôže. Mimo tvorby je ticho dôležité samozrejme aj na počúvanie, či už hudby, zvukov, myšlienok, príbehov. Byť tichšie a viac počúvať je tiež niečo, v čom by som sa chcela zlepšiť.

Aký je, naopak, tvoj vzťah k hluku?

Keď som žila v Londýne, bola som strašne hrdá na to, ako viem zaspať s oknom na hlavnú ulicu, kde to žilo 24/7. Ale teraz, žijúc v Petržalke, som si veľmi zvykla na menej hluku. Keď nahrávam a tvorím, snažím sa to robiť nie príliš nahlas. Jednak preto, lebo teraz mám štúdio doma a nechcem spôsobiť susedom šok, ale tiež mi to nejak nechýba. Kedysi som sa trápila tým, že môj hlas bez mikrofónu nie je dostatočne silný, ale teraz sa snažím akceptovať svoj hlas taký, aký je a myslím, že to aj počuť na mojej tvorbe.

Keď chodím na koncerty, vždy som vybavená štupľami do uší. Je to super, lebo niekedy stačí aj to, že to vyblokuje publikum, ktoré sa rozpráva počas koncertu.

A čo hlučná hudba? Vieš si predstaviť narábať s elementom hluku aj vo svojej tvorbe?

Nemám s hlučnou hudbou žiaden problém, ale vo svojej tvorbe si ju zatiaľ neviem predstaviť. Ale jednou z prvých mojich najlepších známok na vysokej škole bolo, keď som vysamplovala beat od Death Grips. Takže tak…

Čím by si nahradila audiosmog? 

Ťažká otázka. Myslím, že sú isté frekvencie, ktoré ukľudňujú nervový systém. Nie som odborník, ale zvuky prírody sú vždy fajn.

Na čom momentálne pracuješ? Nemusí sa to týkať iba hudby, dokonca sa to nemusí týkať ani "práce" v jej štandardnom poňatí.

Od administratívnych emailov, daňového priznania, pesničiek pre kompilačky, hudobných projektov pre iné médiá, prípravy na koncerty, budovania priateľstiev, venovania sa mladšej mládeži v susedstve, až po vyšívanie.

Existuje už nejaká umelecká vízia pre ďalšie pesničky? Možno album?

Zatiaľ nič konkrétne. S Ne Lépj A Virágra musím ešte odohrať mnoho koncertov, aby som začala premýšľať nad niečím novým. Koncerty sú pre mňa možnosť experimentovať a skúšať rôzne veci a veľmi sa na ne teším. Taktiež si asi musím dať pauzu pred ďalším albumom, možno aj pár rokov.

Autor: Renat Khallo

Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.