Hviezdou piatkovej noci na 5. ročníku Uprising Reggae Festivalu bola stálica britskej undergroundovej scény Asian Dub Foundation. Pred koncertom sme sa so zakladajúcim členom skupiny - gitaristom, skladateľom a aktivistom Steveom Chandra Savaleom - porozprávali o jeho vzťahu k reggae či dubstepu, o tom, čo drží kapelu pohromade, a tak trochu aj o politike.
Myslím, že keď sme začali, bolo tam veľmi silné prepojenie s reggae, najmä s dubom. Určite tú esenciu v našej ranej tvorbe počuť. Ale nikdy sme nespravili nič, čo by sa dalo zaškatuľkovať ako reggae. Veľmi rýchlo sme boli unesení junglom a drum&bassom, ktorý sme považovali za "nové reggae".
Povedal by som, že teraz posledných 4-5 rokov sme sa posunuli od tej reggae esencie naozaj ďaleko a ja osobne by som bol rád, keby sme sa vrátili naspäť k hudbe, v ktorej dominujú hlboké basové linky.
Ktorí reggae umelci vás inšpirovali vo vašich začiatkoch?
Jednoznačne Lee Scratch Perry, on bol obrovskou inšpiráciou. Ale viac v zmysle jeho produkcie zo 70. rokov, to je pre mňa vrchol jeho tvorby.
O chvíľu bude hrať, takže uvidíme, čo predvedie dnes...
Haha, on je veľmi nepredvídateľný! The Congos, album Heart of the Congos (1977), ktorý produkoval Lee Perry, je moja obľúbená reggae nahrávka, ale asi bude hrať skôr veci zo svojich albumov.
Máme svoj vlastný zvuk, to je najdôležitejšie
Hovoril si, že jungle bolo pre vás "nové reggae". Za ďalšiu vlnu nového reggae by sa dal považovať aj dubstep, no v jednom z rozhovorov si uviedol, že svoju tvorbu nechcete natoľko "infikovať" dubstepom ako kedysi junglom...
Áno, máme voči dubstepu trochu rezervovaný postoj. Ide o to, že priniesol do hudby úžasnú novú energiu, no tá sa strašne rýchlo rozšírila a momentálne je úplne všade. Veľmi rýchlo sa z toho stalo klišé.
Podľa mňa by sa to isté stalo s junglom, keby bol v tom čase internet.
Je to možné. Každopádne, ak by sme dnes začali robiť hudbu príliš ovplyvnenú dubstepom, tak by sme sa v tom veľmi rýchlo stratili. Myslím si, že pri všetkých takýchto veľkých hnutiach, či scénach, ktoré sú prelomové a ovplyvnia zvuk súčasnej hudby, musíš byť v epicentre, aby si mohol v danom žánri skutočne zotrvať na vrchole. Myslím tým ľudí ako Digital Mystikz, Kode9, Burial a ďalších, ktorí patria medzi originálnych priekopníkov dubstepu. Na druhej strane sú tu mená, ktoré z dubstepu urobili mainstream, ako napríklad Skrillex, ktorého pohľad na žáner je veľmi americký. Je to zaujímavé, pretože toto je v podstate prvýkrát, čo klubové hnutie z Británie takýmto spôsobom preniklo na americký trh.
Z hnutia sa tak stal trend a my to týmto smerom nepotrebujeme ťahať. Môj pohľad na dubstep je taký, že niekedy ma naozaj uchváti, inokedy ho už mám plné zuby. Je to ako v každom žánri, niektoré veci sú fantastické, no množstvo trackov je generická nuda. Keby sme sa rozhodli, že ideme robiť dubstep, tak by to bolo veľmi hlúpe, ale musím priznať, že aj takéto tendencie na možné smerovanie ADF sa v kapele objavili. Ja osobne uprednostňujem rozvíjanie živých elementov - naša gitara, basa a perkusie sú tým, čo nás odlišuje od iných kapiel. Bolo by šialenstvo chcieť sa podobať na niečo, čo sme sami nevytvorili a sú toho tony.
Okrem toho, ktokoľvek dnes môže robiť elektronickú hudbu na počítači, je to jednoduchšie ako dať dokopy originálnu kapelu...
Toto pre mňa nie je až taký dôležitý argument. Podľa mňa keď má niekto na pódiu živé nástroje, nemusí byť zákonite lepší ako elektronika, ktorá vznikne v hudobnom programe na laptope. Skôr ide o to, že to, čo robíme, nás odlišuje od ostatných. Máme svoj vlastný zvuk, to je to najdôležitejšie.
Ale tiež sa musíte snažiť ten zvuk posúvať dopredu. Čo vás hudobne inšpirovalo pri tvorbe posledného albumu A History of Now?
Čo sa týka vecí, ktoré som napísal ja, tak na tom albume je niekoľko skladieb, ktoré sú výrazne ovplyvnené tamilskou hudbou z južnej Indie. Je tam skladba Temple Siren, ktorá je celá v tomto štýle.
Takže ťa viac ovplyvňuje na západe neznáma hudba z rôznych oblastí sveta ako súčasné trendy.
Jednoznačne áno, milujem aj hudbu zo Severnej Afriky, vo svete sú nekonečné zdroje inšpirácie.
Sú momentálne v kapele rozdielne pohľady na vaše budúce smerovanie?
Áno, ale nie sú to nejaké hádky alebo nezhody. Ide o to, že existuje viacero rozdielnych verzií Asian Dub Foundation - je tu soundsystém, čo je viac tanečná verzia projektu v zložení DJ + MC, taktiež robíme živý soundtrack k francúzskemu filmu La Haine (Nenávisť, 1995) a to je zase projekt s pôvodným basgitaristom a bubeníkom, ktorý sa tiež vyvíja vlastným smerom. Zvuk kapely teda ovlyvňujú aj tieto veci.
La Haine je skvelý, veľmi silný film. Videl som na vašom Facebooku, že včera (vo štvrtok) ste s týmto projektom hrali na Leeds festivale. Kedy to celé začalo a o čo presne ide? Hráte tam vaše skladby z albumov alebo je to niečo úplne iné?
Napísali sme hudbu špeciálne pre tento film, je to taký hybrid medzi koncertom a kinom. Ľudia, ktorí už film videli, si môžu vypočuť live soundtrack od Asian Dub Foundation, a zároveň prostredníctvom koncertu predstavujeme tento dôležitý film ľuďom, ktorí ho nepoznajú. Prvýkrát sme to urobili pred jedenástimi rokmi na veľkej šou v Londýne, potom sme ten soundtrack hrávali na rôznych miestach vo svete. Teraz je to akési znovuzrodenie tohto projektu vďaka organizácii Secret Cinema.
Spravili ste niečo podobné aj s inými filmami?
Áno, pred pár rokmi sme hrali soundtrack k filmu Battle of Algeirs (Bitka o Alžír, 1966), ktorý je o odpore voči francúzskym kolonizátorom v Alžírsku. Uvažujeme, že aj k tomuto by sme sa v blízkej dobe vrátili.
Dobré koncerty tomu celému dávajú zmysel
Ja som váš koncert prvýkrát videl v Londýne v roku 2003 a z hľadiska zloženia to bola trochu iná kapela. Ako ste dokázali napriek tým personálnym zmenám pokračovať dodnes? Uvažoval si aj ty niekedy nad tým, že by si kapelu opustil?
Hm, jednoducho sme išli ďalej. A či som niekedy rozmýšľal nad skončením? Ja si myslím, že každý kto je v nejakej kapele taký dlhý čas, niekedy uvažuje nad skončením.
Prečo?
Pretože okrem hrania hudby sú v pozadí aj iné veci. Myslím, že vo väčšine kapiel je oveľa zložitejšie udržať to pokope, ako to vyzerá navonok. Vieš, napríklad čo sa týka financií, je to v podstate šialenstvo byť v kapele. Niekedy do toho vložíš nemalé peniaze a všetky ich stratíš. A tiež to, že hudobný vkus sa mení, ľudia sa menia, neustále sa musíš sám seba pýtať, či to, čo robíš, ešte má zmysel alebo nie...
Dôvod, pre ktorý to stále robím, je, že milujem hranie. Keď odohráš skvelý koncert, tak všetko, čo robíš, je akoby overené - áno, toto je tá správna cesta. Dobré koncerty sú obrovskou odmenou, ktorá tomu celému dáva zmysel. Všetko ostatné, všetky tie problémy sa stávajú vďaka tomu nedôležitými, okrajovými.
Jedným z hlavných odkazov vo vašej hudbe je boj proti rasizmu a nerovnosti, najmä čo sa týka ázijských menšín v Británii. Odkedy ste na scéne, ako sa zmenila situácia v tomto smere, je to lepšie alebo horšie?
Tak to je ťažká otázka. Situácia je rozhodne komplikovanejšia ako predtým. Po teroristických útokoch z posledných rokov zosilnela islamofóbia a máme tu takzvanú vojnu proti terorizmu, za ktorou sa skrývajú rôzne iné záujmy mocných. V Británii je témou aj imigrácia ľudí z východnej Európy. Stále silnejšie sú u nás triedne rozdiely, máme tu znova skupinu ľudí, ktorí sú veľmi bohatí a majú veľké privilégiá. Do Británie sa v poslednom čase vrátilo veľa neduhov...
Si optimista? Veríš, že revolučné nálady v mnohých krajinách môžu viesť k pozitívnej zmene?
Som na tom asi ako všetci. V niektoré dni som optimistický, v niektoré dní som pesimistický. Keď pracujem s mladými MCs, so sedemnásťročnými chalanmi, ktorí majú svoje úžasné vízie, tak si len hovorím, wow. Keď ste s takýmito ľuďmi, tak veríte, že všetko je možné. Ale inokedy... Konkrétne v Británii ma štve náš otrasný systém - banky, polícia, politici, novinári - každý dnes vidí, aké je to celé choré a skorumpované. A aj tak sa nič nezmenilo. Možno pôjde do väzenia pár ľudí z médií. Ale väčšina ľudí, ktorí to tu celé rúcajú, len zarába viac a viac peňazí a sú nepostihnuteľní. A v Amerike je to ešte horšie.
Posledná otázka: Ako môžu obyčajní ľudia, ako napríklad návštevníci tohto festivalu, pomôcť k tomu, aby sa svet stal lepším?
Myslím, že ľudia musia hlavne vedieť, ako sa veci skutočne majú. Musia si uvedomovať, čo sa tu deje. Nesmieme pasívne brať všetko, čo nám politici a médiá predostierajú... Naopak, všetko to musíme spochybňovať a sami hľadať pravdu.
Autor: Patrik Marflák
Foto: Stanči Karellová
Súvisiaci interpreti: Asian Dub Foundation
